Reťazce na Slovensku potraviny s hmyzom neponúkajú, podľa vedcov sú výživné, bezpečné a pomáhajú prírode
Potravina z hmyzu automaticky neznamená jedlo, z ktorého trčia nožičky a tykadlá, ide najmä o prášok či pastu. Vedec hovorí, že má mnoho výhod, no ľudia na Slovensku sú v strave konzervatívnejší ako napríklad Česi a majú problém opustiť svoju komfortnú zónu.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku a počúvať môžete aj bez pripojenia k internetu. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Od roku 2021 je v Európe povolený predaj jedlého hmyzu alebo potravín s obsahom hmyzu – napríklad vo forme prášku. V súčasnosti európska legislatíva povoľuje štyri druhy jedlého hmyzu v rôznych formách.
Na Slovensku nemá takéto potraviny v ponuke žiaden veľký reťazec, v susednom Česku ich ponúka Kaufland, Albert alebo Globus.
Slovenské obchody argumentujú najmä nedostatkom záujmu o tieto produkty.
Vedci sa zhodujú, že hmyz povolený v EÚ je výživný a jeho konzumácia je bezpečná. „Potraviny s hmyzom povolené v EÚ sú bezpečné ako každá iná potravina,“ vraví Radoslav Židek, odborník na potraviny z Katedry hygieny a bezpečnosti potravín SPU v Nitre.
Dve miliardy ľudí jedia dvetisíc druhov hmyzu
Podľa Žideka si ľudia v Európe mylne predstavujú, že potravina s hmyzími zložkami automaticky znamená „hmyz, z ktorého trčia nožičky, pozerá sa na vás a hýbe tykadlami“, hoci v skutočnosti ide najmä o prášok či pastu.
Vedec z SPU si myslí, že na Slovensku sme konzervatívnejší ako v Česku a „máme väčší problém opustiť vlastnú komfortnú stravovaciu zónu“. Pritom neriešime, že hmyz nezriedka zjeme v iných potravinách, napríklad v čerešni či inom ovocí.
