Soňa Mäkká
Mimovládne organizácie vyzývajú povereného premiéra Eduarda Hegera, aby vláda opravila legislatívne pravidlá, ktoré presadil jej podpredseda Štefan Holý zo Sme rodina. Tie by od júla zásadným spôsobom obmedzili možnosť verejnosti pripomienkovať zákony.
Premiérovi písali už pred mesiacom, doteraz nereagoval.
„Opäť preto vyzývame premiéra a demokrata Eduarda Hegera, aby konal a zastavil deštrukciu jedného zo základných pilierov demokracie, ktorým participácia verejnosti na prijímaní zákonov nepochybne je,“ píšu mimovládky vo výzve.
Podpísalo ju 96 mimovládnych organizácií vrátane Človeka v ohrození, Greenpeace, Nadácie Ekopolis, Nadácie Zastavme korupciu, Únie nevidiacich a slabozrakých Slovensko, občianskych združení Prales, Sosna, WW Slovensko, Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, Slovensko.digital či Trnavskej arcidiecéznej charity.
Chcú, aby vláda vrátila legislatívne pravidlá do stavu, ktorý platí dnes a umožňuje každému obyvateľovi a obyvateľke Slovenska, aby sa vyjadrili k návrhom zákonov či vyhlášok. Po Holého zmene by to tak už nebolo.
Legislatívne pravidlá zmenila vláda v decembri 2022. Od júla sa ruší možnosť zbierať podpisy fyzicky na podpisové hárky alebo prostredníctvom petičných webov. Bude to možné už len cez portál Slov-lex, po registrácii alebo prihlásení cez portál Slovensko.sk použitím občianskeho preukazu s čipom.
Dnes tieto možnosti podľa občianskeho združenia Slovensko.digital využíva len niekoľko percent Slovákov.
„Slov-lex je veľmi neprehľadný a užívateľsky neprívetivý web a v jeho dnešnej podobe nie je ani omylom vhodný na to, aby zastrešoval zber podpisov pod všetky pripomienky ku všetkým zákonom, ktoré sa na Slovensku prijímajú. Okrem toho približne 14 percent domácností na Slovensku dnes nemá prístup na internet,“ hovorí advokátka Eva Kováčechová, ktorá spolupracuje s Via Iuris.
Premiérov hovorca Matej Neumann reagoval, že Eduard Heger zvolá stretnutie podpredsedu vlády Štefana Holého s neziskovým sektorom, aby si problémy vydiskutovali a nedávali si odkazy cez médiá. „Cieľom je, aby mala každá skupina obyvateľstva možnosť podávať pripomienky, ale zároveň aby sme postupovali smerom k elektronizácii verejnej správy.“
Slov-lex dovolí hocikomu zaregistrovať sa ako Štefan Holý
Eva Kováčechová vysvetľuje, že štát musí zabezpečiť účasť verejnosti pri tvorbe zákonov alebo iných právnych predpisov. To sa deje prostredníctvom medzirezortného pripomienkového konania. Ak dajú zásadnú pripomienku iné štátne organizácie, predkladateľ sa s nimi musí stretnúť a komunikovať o nej, v prípade verejnosti sa s ňou musí stretnúť len vtedy, ak pripomienku podporí aspoň 500 osôb, či už fyzických, alebo právnických.
Slovenská republika je viazaná Aarhuským dohovorom, podľa ktorého musí mať verejnosť efektívny prístup k tvorbe legislatívy. Podľa Kováčechovej tak budeme v konflikte s medzinárodným dohovorom, ktorý má prednosť pred zákonmi.
„Slov-lex je jeden z tých katastrofálnych systémov. Chápem, že pán Holý ho zdedil, ale má množstvo problémov od začiatku. Je tak ťažko použiteľný, že sami vidíte, koľko organizácií nechce, aby sa používal,“ hovorí Ľubor Illek zo Slovensko.digital, podľa ktorého nikto nikdy nevyužil viaceré časti tohto webu – napríklad diskusiu o legislatívnych materiáloch, štruktúrovanie legislatívnych materiálov ani pripomienkovanie, ktoré teraz presadzuje Štefan Holý.
„Ja som sa tam pred chvíľou len tak cvične zaregistroval ako nový používateľ s menom Štefan Holý, systém ma bez problémov pustil. Ani z hľadiska spoľahlivosti a bezpečnosti to nie je lepšie ako to, čo používajú mimovládky.“
Vicepremiér Štefan Holý pre TASR reagoval na pôvodnú výzvu mimovládnych organizácií. Označil ju za absurdnú a v rozpore so zákonom. Nešpecifikoval, v čom má byť rozpor.
„Registrácia na portál Slov-lex je taká triviálna ako registrácia na akomkoľvek e-shope a argumentácia dĺžkou príručky, ktorá je k celému portálu Slov-lex a nielen k tejto jednej funkcionalite, je priam komická,“ uviedol úrad podpredsedu vlády.
Via Iuris reagovala, že nie je veľa e-shopov, kde musíte čakať štyri hodiny na manuálne schválenie registrácie, tak ako je to bežné na Slov-lexe. „Samotná registrácia je však len začiatok. Skutočným utrpením je samotné používanie tohto komplikovaného, neprehľadného webu s množstvom chýb.“
Na jednej strane elektronizácia, na druhej hotovosť v ústave
Marcel Zajac zastupuje Komoru mimovládnych neziskových organizácií, ktorá je súčasťou rady vlády pre mimovládne organizácie. Ide o poradný orgán vlády. Kritizuje, že za posledné tri roky najmä v snahe urýchliť výstavbu tak, aby ju občania nezdržiavali, priniesol Holý niekoľko legislatívnych noriem, ktoré zo zákonov odoberajú možnosti, aby sa do procesov zapojila verejnosť.
Rada vlády pre mimovládne organizácie odhlasovala uznesenie, v ktorom poradila vláde, aby prehodnotila toto rozhodnutie a vrátila stav do obdobia pred ním.
„Hľadám, kde je úprimnosť predkladateľov, keď do elektronického systému nás odkazuje strana, ktorá tu hovorí o keši v ústave,“ hovorí Zajac.
Mimovládnym organizáciám prekáža aj to, že predkladateľ pripomienky by nemohol ďalej komunikovať s ľuďmi, ktorí ju podpísali, o tom, ako sa vyvíja situácia. Hovoria aj to, že organizovanie hromadných pripomienok nie je vecou štátu, ale občanov. „To je ako zbierať podpisy na založenie politickej strany cez nejaký štátny systém. Nemysliteľné,“ hovorí Marcel Zajac.
Niekedy sa predkladateľ rozhodne pripomienku nepodať, napríklad nemá dosť podpisov alebo sa situácia vyvinula inak. Dnes iba on vie, s kým komunikoval a kto to podporil, teraz by bolo všetko uložené na Slov-lexe vrátane osobných údajov tých, ktorí pripomienku podpísali.
Jozef Ridzoň z mimovládnej organizácie SOS/Birdlife hovorí, že pripomienkovanie často využívajú organizácie ochrany prírody, a nielen pri zákonoch, ale aj pri iných legislatívnych normách. Niekedy ide len o opravenie úradníckej chyby.
„Už teraz mali občianske iniciatívy podporu tesne nad 500 podpisov. Ak sa presunieme na komplikovaný portál, ktorý nefunguje, je jasné, že mnohé z tých pripomienok už nebude nutné brať do úvahy. Niektoré chyby sa tak nepodarí vychytať aktívnymi expertmi, ktorí často za našimi pripomienkami boli,“ hovorí Jozef Ridzoň.
„Posledné mesiace vidíme snahu čoraz viac škrtiť účasť verejnosti, aj v EIA a stavebných zákonoch, a toto bola v zásade naša posledná možnosť vyjadriť sa k tomu, ako vyzerajú zákony, ktoré ovplyvňujú rozvoj Slovenska alebo pravidlá v chránených územiach,“ vraví Ridzoň, ktorý sa obáva, že keď táto možnosť padne, výsledkom bude to, že v chránených územiach prejdú investičné zámery, ktoré teraz vďaka tlaku verejnosti neboli schválené.
„Legislatíva bola prísnejšia a vedela odkontrolovať problematické veci. Niekedy by som si myslel, že toto je tak trochu aj zámer s cieľom presadiť kontroverzné veci.“
Sme rodina a vicepremiér Štefan Holý boli aj proti návrhu zákona o krajinnom plánovaní, ktorý mohol vniesť systém do chaotickej výstavby rôznych developerských projektov. Parlament posunul do druhého čítania aj návrh od skupiny poslancov okolo Jaroslava Karahutu zo Sme rodina, ktorý by výrazne obmedzil možnosti verejnosti zapájať sa do konaní pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
V tomto smere už verejnosť poškodila novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorú parlament schválil koncom roka 2022, podporil ju aj poslanecký klub Sme rodina.
Mimovládky vytýkajú Holému, že pri takých dôležitých zmenách nediskutoval napríklad prostredníctvom splnomocnenca vlády pre mimovládne organizácie.
„Nie je pravda, že Legislatívne pravidlá vlády SR boli zmenené potichu. Návrh na zmenu bol predmetom pripomienkového konania v októbri minulého roka a žiadna z mimovládnych organizácií k tomuto neuplatnila pripomienku,“ povedal pre TASR úrad podpredsedu vlády.
Eva Kováčechová hovorí, že pri legislatívnej smršti, ktorá sa tu za ostatný rok deje, nemajú ani len šancu zaevidovať všetky návrhy predkladané do legislatívneho procesu a toto im uniklo. Tvrdí, že dokonca ani členovia vlády o zmene legislatívnych pravidiel dopredu nevedeli, dozvedeli sa to až pri schvaľovaní.
„Je to taký výrazný zásah do práv občanov, že informovať o nej len formálnym pripomienkovým konaním je niečo podobné ako zverejniť tender na nástenke chodby ministerstva. Len nech si to nikto nevšimne,“ dodáva Kováčechová.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
