Zara Kromková z Prizmy: Ak niekto hovorí, že dochádza k liberalizácii procesu tranzície, tak klame

Neprešli ani dva mesiace od opätovnej platnosti odborného usmernenia na zjednotenie medicínskych postupov pred právnou tranzíciou a už sa hovorí o jeho zrušení. Iniciatíva Ide nám o život, ktorá vznikla po teroristickom útoku na Zámockej, začiatkom týždňa informovala, že o tom dostáva signály z úradu vlády a ministerstva zdravotníctva.

Ako približuje Zara Kromková z poradenského centra Prizma v Košiciach, premenlivá platnosť odborného usmernenia spolu s návrhom novely zákona o rodnom čísle spôsobuje teraz odlišný prístup k transrodovým osobám napríklad na matrikách.

„Niektorý matričný úrad uzná potvrdenie od lekára či lekárky, v ktorom sa jasne uvádza, že zmena pohlavia bola plne indikovaná, je nezvratná a nemenná, no iný matričný úrad ho neuzná. Kým sa celá téma nespolitizovala, legislatívu a lekárske potvrdenia matriky plne rešpektovali,“ hovorí.

Poradkyňa v oblasti ľudských práv transrodových osôb zároveň priznáva obavy, ako bude celá situácia okolo odborného usmernenia pokračovať. „Mrzí ma to o to viac, že na stretnutí v novembri minulého roka som Eduardovi Hegerovi osobne vysvetľovala zložitosť a komplexnosť celého procesu tranzície aj dôležitosť odborného usmernenia, ktoré tento proces nijako nezjednodušuje.“

V rozhovore so Zarou Kromkovou sa dočítate:

• čo ju viedlo k tomu, aby sa stala mediálne známou osobou;
• prečo považuje proces tranzície naďalej za veľmi prísny;
• čo si myslí o problémoch štandardného postupu v aplikačnej praxi;
• aké správy prichádzali do Prizmy po teroristickom útoku;
• v čom sa od jesene zlepšil prístup k LGBTI+ osobám;
• či vedú ľudia po tranzícii na Slovensku šťastné životy.

Náš rozhovor je pre vás už niekoľkým mediálnym vystúpením len za tento rok. Dokonca môžeme povedať, že patríte medzi najznámejšie transrodové osoby na Slovensku. Prečo ste sa rozhodli pôsobiť verejne?

Mám tri dôvody, ktoré ma približne v roku 2014 motivovali ísť aj do mediálneho priestoru. Jedným bola vlastná skúsenosť s tranzíciou, ďalším vtedajšia kampaň pred referendom o rodine.

Zároveň som v tom čase pozorovala a obdivovala kolektívnu prácu ľudí v organizáciách ako Iniciatíva Inakosť a Q-centrum v Bratislave či Saplinq v Košiciach. Aj teraz sa považujem iba za súčasť tímu, ktorý sa snaží prispieť k zlepšeniu postavenia LGBTI+ ľudí na Slovensku.

Ako prvú motiváciu ste spomenuli vlastnú skúsenosť s tranzíciou. Narážate na to, že pred desiatimi rokmi bolo o celom procese dostupných veľmi málo informácií?

Presne tak. Keď som chcela zistiť, či je proces tranzície na Slovensku vôbec možný, ani som netušila, odkiaľ začať. Vtedy sociálne siete ešte neboli v takom rozmachu, informácií bolo menej, respektíve som nevedela, kde ich hľadať. Až neskôr, už v procese tranzície, som sa dozvedela napríklad o občianskom združení Transfúzia, kde pôsobili najmä Christián Havlíček a Romina Kollárik. Bez nich by som teraz s istotou nerobila to, čo robím, a som im preto nesmierne vďačná, že mi venovali svoj čas a energiu.

Dnes máme na Slovensku omnoho viac informácií, existuje inPoradňa v Bratislave, ktorú zastrešuje Iniciatíva Inakosť, a naša Prizma v Košiciach prevádzkovaná občianskym združením Saplinq. V oboch poradniach nájdu transrodoví ľudia rešpektujúci a prijímajúci prístup.

Od kvír aktivistiek a aktivistov som už viackrát počula, že balansujú na hrane vyhorenia. Ako sa momentálne cítite vy?

Zdá sa mi, že aj v tejto chvíli pociťujem niektoré z príznakov vyhorenia. Ešte to nezašlo do bodu, že by som sa vyhýbala rodine, priateľom a blízkym, no mám na nich extrémne málo času.

Tiež by som povedala, že u mňa už niekoľko mesiacov pretrváva pocit zahltenia, ktorý je od teroristického útoku omnoho intenzívnejší.