Študenti si vyskúšali parlament: blokovali rečnícky pult, rokovali o paragrafe 363 a navrhli aj predčasné voľby

Už druhý rok sa stredoškoláci mohli zahrať na poslancov v Modelovom parlamente Slovenska. V nedeľu sa v Národnej rade stretlo 150 študentov, ktorí sa rozdelili do piatich strán a hlasovali o zákonoch. Vo výboroch rokovali napríklad o zrušení paragrafu 363, zákaze spaľovacích motorov či o sexuálnej výchove. Najväčší záujem bol o pozície poslancov liberálnej a antisystémovej strany.

Študenti sa vžili do roly slovenských poslancov – tí antisystémoví blokovali rečnícky pult, počas rokovania navrhli skrátenie volebného obdobia a dokonca boli na chvíľu aj vykázaní zo sály. „Chceli si užiť čaro parlamentu,“ hovorí podpredsedníčka modelového parlamentu Vivien Vámosová.

Aktivitu rozbehli traja študenti z Leaf Academy – Sebestyén Marosz, Vivien Vámosová a Adam Solár. Vámosová ako podpredsedníčka parlamentu tvrdí, že študentov chcú motivovať aj k tomu, aby boli zodpovední prvovoliči. „Študenti by mali byť vedení k tomu, ako sa orientovať medzi politickými stranami, podľa čoho si ich vyberať, prečo ísť voliť. To sa neučí a študent má málo možností, ako to zistiť,“ hovorí.

Modelový parlament ste začali organizovať so spolužiakmi pred dvoma rokmi. Čo ste dovtedy vedeli o slovenskom parlamente? 

Takmer nič. Poznala som základy – vedela som, že politici v parlamente reprezentujú politické strany a prijímajú zákony. Netušila som, aký komplikovaný a zdĺhavý je legislatívny proces. Vyžaduje si od všetkých veľa námahy a odbornosti – od diskusie vo výboroch, písania zákonov, až po ich zavedenie do praxe.

Prekvapilo vás, že je legislatívny proces komplikovaný? 

Trochu áno. Mnohým sa to tak zvonku zdať nemusí, občas parlamentná práca pôsobí na verejnosť tak, že tam poslanci veľa odbornosti nepotrebujú. V skutočnosti má legislatívny proces páky na to, aby cezeň prešli iba prepracované návrhy, a preto je dobré, keď sa dodrží.

Čo ste sa o parlamente a politike učili v škole? 

Musím sa priznať, že si z toho veľa nepamätám. Na základnej škole sa to učí v rámci občianskej náuky, tam je však veľa tém – od psychológie, politológie až po ekonómiu. Učitelia sa tam nemôžu venovať podrobnejšie týmto témam.

Ako vyzerali procesy vo vašom modelovom parlamente? 

Študenti sa mohli prihlasovať cez online dotazník. Mohli si vybrať, aké sú ich preferované strany a výbory, v ktorých by chceli rokovať. Nie každý dostal to, čo chcel – bolo to v štýle „kto skôr príde, ten skôr berie“. Ak sa však už študent dostal do niektorej zo strán, musel reprezentovať názory tejto strany, jej víziu a ideológiu.

Ako to vyzeralo, čo mali študenti robiť?

Študentov sme rozdelili do piatich strán a šiestich výborov. Prvý deň sa študenti stretli v rámci strán, zvolili si lídra a predsedníctvo. Zhodli sa na tom, aké budú ich názory v jednotlivých témach. Potom pokračovali v rokovaniach vo výboroch.

Zvolili ste si ich šesť – hospodársky, školský, zahraničný, ústavnoprávny, ľudskoprávny a výbor pre životné prostredie. Ako to v nich vyzeralo? 

Študenti boli rozdelení do výborov tak, aby v ňom reprezentovala svoj názor každá strana. A potom spolu rokovali. Najprv to vyzeralo skôr ideologicky – každý si ujasnil, aké názory zastáva. A potom začali pracovať na samotnom zákone a museli hľadať kompromisy, nájsť spoločné znenie zákona a zvažovať, či ho predložia do parlamentu. O tom rokovali dva dni. Na tretí deň sa o zákonoch hlasovalo v Národnej rade, predkladali sa aj pozmeňovacie návrhy.

Aká bola vaša úloha ako podpredsedníčky? 

Boli sme dvaja podpredsedovia a jeden predseda – mali sme skôr logistickú úlohu. Bolo treba dávať si pozor na čas, aby sme stihli rozpravy, takisto na aktivitu študentov. Na konci parlamentu sme ich oceňovali podľa kvality návrhov a toho, aké faktické a odborné sú. Usmerňovali sme ich, ak v rozprave odbočili od témy. Strážili sme tiež samotné hlasovanie, keďže sme nemali sprístupnené hlasovacie zariadenia. Hlasovali sme teda online.

V modelovom parlamente ste sa snažili o slušnú, ideálnu politickú debatu. Ako podľa vás mladí ľudia hodnotia aktuálnu politickú kultúru v parlamente? 

Určite poznáme viaceré nesprávne príklady, ako parlament fungoval, tie sú najčastejšie medializované a ľuďom ostanú v pamäti. Mnoho rokovaní však prebieha aj civilne a bez problémov. My sme sa snažili mať to čo najviac kultivované, ale študenti sa pokúsili byť čo najvernejší tomu, aká je dnes v parlamente realita. Dokonca sme niektorých museli vykázať z rokovania.

Koho? 

Mali sme tam antisystémovú stranu, ktorá sa snažila čo najviac vžiť do svojej roly. Správali sa trochu nekultúrne,