Prieskum Ipsosu: Smer a Hlas sú tesne pri sebe, PS rekordne vysoko a Heger pod čiarou

Výsledky volebného modelu Ipsosu pre Denník N ukazujeme na viacerých grafoch:

• posuny v preferenciách za posledný mesiac;
• jadro voličov pevne rozhodnuté voliť strany a široký potenciál;
• interaktívny graf, v ktorom si môžete vyklikať rôzne koalície
• a dlhodobé preferencie strán podľa troch agentúr.

Strany Hlas a Smer súperia o víťazstvo vo voľbách a zatiaľ ide o tesný súboj bez jasného víťaza. Progresívne Slovensko sa na tieto dve strany doťahuje z tretieho miesta. A extrémistická Republika sa neustále posilňuje.

Nový projekt Eduarda Hegera ani mesiac po svojom ohlásení neukazuje, že by sa sám a bez problémov mohol dostať do parlamentu, a OĽaNO Igora Matoviča napriek existencii Demokratov stúplo.

Prieskum agentúry Ipsos pre Denník N z polovice apríla ukazuje viaceré zaujímavé posuny.

Tesný súboj o prvé miesto a aj o 5-percentnú hranicu

Vo volebnom modeli Ipsosu tesne vedie Smer (16,8 percenta), nasledovaný Hlasom (16,2). Rozdiely sú také tesné, že by pre možnú odchýlku mohlo byť poradie aj opačné. Aj posuny oboch strán oproti marcu sú len minimálne – Smer si polepšil o 0,6 a Hlas o 0,2 percentuálneho bodu, čo sú len kozmetické zmeny.

Z posledných dát sa dá čítať napríklad to, že pád Hlasu sa mohol zastaviť či zabrzdiť a Smer zásadnejšie nestúpa.

Na treťom mieste je už stabilne PS, ktoré sa v prieskume Ipsosu dostalo až na 14,1 percenta, čo je v prieskumoch tejto agentúry rekord. Hoci PS oproti marcu stúplo až o tri percentuálne body, oproti januárovému prieskumu ide len o 1,5-percentný nárast. Podstatné pri tejto strane je, že sa jej posilňuje jadro – teda počet voličov, ktorí sú napevno rozhodnutí voliť Progresívne Slovensko.

Podobne sa PS darí aj v iných agentúrach, v aprílovom prieskume AKO malo rovnako 14,1 percenta a v marcovom prieskume Focusu išlo o 12,1 percenta. Strana Michala Šimečku sa tak vzdialila jednému zo svojich hlavných súperov – SaS.

Nasleduje extrémistická Republika, ktorú chce voliť 8,8 percenta opýtaných. Oproti koncu minulého roka v prieskumoch Ipsosu narástla o takmer tri percentuálne body a nárast popularity tejto strany potvrdzujú aj prieskumy ďalších relevantných agentúr Focus a AKO. Nárast Republiky zrejme súvisí aj s dlhodobým poklesom ĽSNS, ktorá má podľa sondáže už len 2,3 percenta.

Na piatom mieste sa objavilo OĽaNO, ktoré stúplo z marcových 4,8 percenta na sedem percent. Ipsos v marci robil prieskum okamžite po ohlásení vzniku strany Demokrati, čo zrejme súviselo s poklesom OĽaNO a preferenciami strany Eduarda Hegera na hranici zvoliteľnosti (OĽaNO a Demokrati mali vtedy po 4,8 percenta).

Mesiac po ohlásení Demokratov je však strana predsedu vlády málo viditeľná aj napriek bilbordovej kampani a, naopak, Igor Matovič rozbehol po vlastných bilbordoch sériu výjazdov po okresných mestách, z ktorých robí hnutie sledované streamy. Výsledkom je spomínaných Matovičových sedem percent a Demokrati na úrovni 3,6 percenta.

Pokles zaznamenala Sme rodina, ktorej preferencie sa od marca znížili z 8,5 na 6,4 percenta.

SaS aj podľa prieskumov Ipsosu od svojho odchodu z vládnej koalície klesala, teraz sa jej preferencie oproti marcu nezmenili a zostali na úrovni 6,4 percenta.

Problém má zrejme KDH, ktorého popularita klesá už od novembra, keď mu Ipsos nameral až 7,4 percenta. Podľa aprílového prieskumu má už len 4,8 percenta. Pokles preferencií by mohol súvisieť so vstupom Demokratov do politickej súťaže, ale aj s nárastom OĽaNO.

Pod hranicou zvoliteľnosti je SNS, ktorá však v prieskumoch Ipsosu dlhodobo postupne stúpa. Strana sa na 4,2 percenta dostala po tom, ako Andrej Danko ohlásil spojenectvo so stranou Život poslanca Tomáša Tarabu a spája sa aj s inými mimoparlamentnými antisystémovými a nacionalistickými politikmi.

Zjavný problém má aj Aliancia, ktorá sa predminulý týždeň nedohodla na spoločnej kandidátke s Maďarským fórom. Alianciu chce momentálne voliť len 2,4 percenta opýtaných, čo je oproti marcovým 3,6 percenta pokles.

Poslednou stranou, ktorá by sa podľa tohto prieskumu dostala k dvom percentám, je strana Za ľudí, z ktorej nedávno odišli dvaja z jej troch poslancov – Juraj Šeliga a Jana Žitňanská.

Kto by mohol vládnuť, keď prepadávajú hlasy

Pokiaľ by voľby dopadli tak, ako nameral Ipsos, koalícia Smer, Hlas a Republika by mala až 82 hlasov.

Rozdelenie mandátov by zásadne ovplyvnil veľký prepad hlasov, posilnili by sa strany z čela prieskumu.

Zoskupenie PS, OĽaNO, SaS a Sme rodina by malo spolu len 68 hlasov.

Vládu by nedokázala zostaviť ani trojica Hlas, PS a SaS (spolu by mali 73 mandátov) a na pomoc by si museli zobrať OĽaNO alebo Sme rodina.

Prepočty mandátov z prieskumov sú však veľkou špekuláciou, keďže napríklad KDH sa pohybuje tesne na hranici zvoliteľnosti a to, či by sa dostalo do parlamentu, by pomery výrazne zmenilo.

Jadro ukazuje, že mimo ohrozenia sú len štyri strany

Predčasné parlamentné voľby budú až 30. septembra, preto je aj napriek prieskumom a podrobným dátam ťažké predpovedať, ako by v nich jednotlivé strany dopadli. Ipsos okrem preferencií strán meral aj široký potenciál strán a ich voličské jadro, čo sú údaje, ktoré naznačujú, ako sa ešte môžu preferencie strán hýbať.

Volič mohol v sondáži menovať viacero strán, ktoré zvažuje – takzvanú druhú či tretiu voľbu. Všetky tieto zvažované strany agentúra započítala do takzvaného širokého potenciálu. Ide o vyjadrenie maximálneho percenta ľudí, ktorí by boli ochotní stranu voliť.

Naopak, jadro reprezentuje voličov, ktorí deklarujú, že určite prídu voliť, a zároveň sú pevne presvedčení o strane, ktorú budú voliť.

Riaditeľ slovenského Ipsosu Jakub Hankovský vysvetľuje, že sa jadro voličov zväčšilo hlavne Progresívnemu Slovensku a už je na úrovni takmer ôsmich percent. „Keďže je trend takýto, vyzerá to pre nich dobre, jadro väčšie ako sedem percent už znamená, že sú už vo veľmi bezpečnej vzdialenosti od zóny ohrozenia,“ hovorí o strane, ktorá sa v posledných voľbách v koalícii so Spolu nedostala nad sedem percent a skončila mimo parlamentu.

Podľa Hankovského z podrobných výsledkov prieskumu vidieť, kto začal viesť kampaň. „Okrem PS je veľmi aktívny Smer a začal byť aktívny aj Hlas. Najlepším príkladom je však OĽaNO,“ vraví analytik. Matovič podľa neho v tejto chvíli nemá prečo zásadnejšie klesať a už sa o ňom zrejme nič zásadné nedozvieme, hovorí riaditeľ Ipsosu. Predseda OĽaNO prestal riešiť kontroverzné témy, začal sa stretávať s ľuďmi a zjavne mu to pomáha. „Vyzerá, že si poistil niekoľko percent tých, ktorí chceli pred niekoľkými mesiacmi voliť Hegerovu stranu.“

Pokles Demokratov podľa Hankovského pravdepodobne súvisí s tým, že časť voličov, ktorí k Hegerovi prešli od Matoviča, sa k OĽaNO opäť vrátila. Vyššie šance na úspech OĽaNO vidno aj zo spomínaných dát. Demokrati majú svoje jadro na úrovni 1,1 percenta a ich široký potenciál je v okolí desiatich percent, zatiaľ čo OĽaNO má jadro na úrovni 4,2 percenta a ich potenciál sa blíži k 12 percentám. „Demokrati majú extrémne malé jadro, čo je neprekvapivé. Keďže vznikli nedávno, ešte si nevybudovali stabilný a silný elektorát,“ hovorí Hankovský.

Riaditeľ Ipsosu vraví, že aj pre výsledky prieskumov je čoraz skeptickejší k šanciam nových strán uspieť. „Asi bude musieť byť čoraz väčšou témou spájanie týchto strán – a týkať by sa to mohlo hlavne Demokratov a KDH.“

Aj na riziká pre KDH ukazujú dáta o ich voličskom jadre a o širokom potenciáli. Jadro voličov KDH kleslo z januárových viac ako štyroch percent na dva a pol percenta a ich široký potenciál z takmer desiatich k ôsmim percentám. „Racionálny stredopravý volič sa rozhoduje do istej miery strategicky a snaží sa prikloniť k strane, ktorá má šancu dostať sa do parlamentu. A tomuto voličovi sa nepáčia strany, ktoré oscilujú okolo piatich percent,“ pripomína analytik.

Jakub Hankovský do volieb neočakáva veľa zásadných udalostí, ktoré by mohli závažne zmeniť preferencie strán, keďže k zásadnejším presunom medzi stranami ako Smer, Hlas a Republika na jednej strane a stredopravými stranami bývalej vlády a KDH či PS na strane druhej nedochádza. Najväčšou premennou tak podľa neho môže byť práve spojenie Demokratov a KDH.