Svetový newsfilter: Putin urobil z Ruska plnohodnotnú totalitu 21. storočia

Dobrý deň,

na Vladimira Putina je už vyše mesiac vydaný zatykač Medzinárodného trestného súdu v Haagu, no šanca, že by sa v blízkej budúcnosti ocitol pred súdom, je malá. To neplatí o jeho kritikoch a odporcoch. Okrem otravy sa musia báť aj súdov, ktoré konajú tak, ako to vyhovuje Putinovi.

Ruský prezident ide proti každému, kto sa mu postaví – nezávislým novinárom, občianskej spoločnosti aj politikom.

Európa: Rusko je už čistá totalita

Vladimir Putin pretvoril po invázii na Ukrajinu moderné Rusko 21. storočia na staronovú podobu totalitného štátu, kde je mať vlastný názor a vyjadriť nesúhlas životu nebezpečné.

O čo ide: Stačí si pripomenúť toto: vo väzbe je západný novinár, z ktorého spravili špióna. Realitou sú represie, pre ktoré si rodičia pred deťmi musia dávať pozor, čo hovoria, a televízia, kde sa vodca krajiny nekritizuje.

K tomu blokáda nezávislých médií a sociálnych sietí. Drakonické tresty pre disidentov, ktoré sa rátajú na desaťročia. A sledovanie s najmodernejšími technickými prostriedkami.

Začalo sa to s mimovládnymi organizáciami a novinármi, z ktorých spravili na sovietsky štýl „zahraničných agentov”, a skončilo takmer úplnou kontrolou nad prejavmi nesúhlasu a posielaním mobilizovaných Rusov na front ako „potravy pre delá”.

Tento týždeň sa o ruskej realite znovu presvedčil novinár a opozičný aktivista Vladimir Kara-Murza, ktorého odsúdili za vlastizradu na 25 rokov. Už dvakrát pritom skoro zomrel po údajnej otrave ruskými tajnými službami.

Represie a represie: Také prísne tresty nepadali ani v 70. či 80. rokoch v Sovietskom zväze. Ide o neskrývaný návrat k praktikám vykonštruovaných procesov z 30. rokov minulého storočia, zhodujú sa pozorovatelia ruských pomerov.

Ako to zhodnotil z lotyšského exilu spravodajský portál Meduza – nie je dôležité, či niekto niekoho zabil. Vražda už nie je podstatná. Ten najhorší prečin je politická nespoľahlivosť.

Paralelne s totálnou vojnou proti Ukrajine Putinov režim spustil domáce represie, ktoré za posledné desaťročia nemajú precedens. Štatistika za minulý rok je výpovedná: viac ako 21-tisíc zatknutých a najmenej 370 obžalovaných v trestných veciach za protivojnové vyhlásenia.

Na internete bolo zablokovaných vyše 200-tisíc internetových zdrojov. Štát začal blokovať služby VPN podobne ako diktatúry v Iráne či Severnej Kórei. Otec 12-ročnej dcéry, ktorá nakreslila protivojnový obrázok, skončil vo väzení a školáčka v detskom domove.

Čo bude ďalej: Ako pre Denník N povedal ruský politológ Andrej Kolesnikov, cieľ represií je jasný – vystrašiť ľudí, aby verejne nevystúpili proti režimu a krvavej vojne proti Ukrajine.

Ruský režim podľa neho stratil všetky zábrany a skutočne sa v mnohom vyrovná brutálnym stalinským rokom. Ako však upozorňuje historik Segej Lukaševskij, stále nemá dostatočne rozsiahly represívny aparát, aby mašinériu rozbehol naplno.

V čom sa na Stalinov veľký teror nechytá, na druhej strane prevyšuje efektivitou digitálnej byrokracie.

S pomocou moderných sledovacích zariadení a bezprecedentnej represívnej legislatívy sa z Ruska stáva moderný digitálny gulag, kde budú všetci pod digitálnym dohľadom. Podľa expresne prijatého zákona teraz môžu úrady povolávať ľudí na vojnu aj online. Vznikne dokonca digitálna databáza všetkých Rusov, ktorí by sa nemali vyhnúť vojenskej službe.

Vyhnúť sa odvodu na ukrajinský front bude tak oveľa náročnejšie. Chýbajúcich vojakov na fronte bude môcť režim zháňať pomocou štátnej webovej služby Gosuslugi, ktorú doteraz milióny Rusov používali na vybavenie pasov či zaplatenie pokút.

Niečo také nevymyslel ani George Orwell.

Severná Amerika: Fox News zistil, že za klamstvá sa platí

Vplyvná televízna stanica Fox News sa tesne pred začiatkom procesu dohodla na mimosúdnom vyrovnaní s výrobcom hlasovacích zariadení Dominion. Ide o prelomový prípad, ktorý ukazuje, že americké médiá nemôžu vedome šíriť lži.

Aký je kontext: Fox News je dlhodobo najsledovanejšou spravodajskou televíziou v Spojených štátoch, ktorá je obľúbená predovšetkým medzi konzervatívnymi voličmi. O to väčším prekvapením bolo, že pred dvomi rokmi na základe svojich projekcií medzi prvými ohlásili volebnú porážku Donalda Trumpa v kľúčovom štáte Arizona.

Bývalý prezident, ktorý výsledky volieb neuznal a za víťaza označil seba, sa na Fox News nahneval. Keď na sociálnych sieťach otvorene kritizoval predstaviteľov televízie, mnohí republikánski voliči prešli na iné konzervatívne médiá.

Fox News na prudký pokles sledovanosti zareagoval tak, že začal dávať veľký priestor Trumpovmu tímu. Okrem iného aj jeho právnikom, ktorí tvrdili, že Biden voľby falšoval aj s pomocou zmanipulovaných hlasovacích zariadení od firmy Dominion.

Čo sa dialo potom: Predstavitelia Dominionu argumentovali, že ničím nepodložené obvinenia boli likvidačné pre reputáciu spoločnosti. Preto Fox News zažalovali za ohováranie a požadovali odškodné 1,6 miliardy dolárov.

Spočiatku im mnohí nedávali veľké šance vzhľadom na to, že Spojené štáty majú široký výklad slobody slova. Médiá podľa predchádzajúcich verdiktov môžu dávať priestor aj klamstvám, pokiaľ sa nepreukáže, že to robia zámerne.

Lenže Dominion začiatkom roka zverejnil uniknuté správy moderátorov televízie, z ktorých jasne vyplýva, že si presne uvedomovali, čo robili. Dokonca aj najznámejší komentátor Tucker Carlson označoval vyjadrenia Trumpovho tímu za „šialené“.

Aký je záver: Krátko pred plánovaným súdnym procesom sa Fox News a Dominion dohodli na vyplatení polovičnej sumy, teda zhruba 785 miliónov dolárov. Právnici to aj tak označujú za šokujúco vysokú sumu.

Zároveň však platí, že pre Fox News nebude likvidačná, pretože americká televízia má na účtoch najmenej štyri miliardy.

Čítajte viac: Vedeli, že klamú, no diváci to chceli. Fox News musí zaplatiť takmer miliardu za hoaxy o sfalšovaných voľbách

Afrika: Sudán sa k demokracii nepriblíži

Sudán sa znovu ocitol v chaose. O moc tam súperia dvaja generáli a ich boje ohrozujú nielen civilistov, ale aj medzinárodné misie, ktoré pomáhajú miliónom ľudí v krajine.

Čo sa stalo: Minulý víkend začali zo Sudánu prichádzať veľmi nepríjemné správy a videá. V hlavnom meste tretej najväčšej africkej krajiny vypukli tvrdé boje, pri ktorých vojaci nebrali ohľad ani na civilistov, budovy medzinárodných humanitárnych organizácií či nemocnice.

Po Chartúme premávajú tanky, nad ním lietajú bombardéry a počet obetí rastie. Už sa pohybuje okolo 300 a hoci sa tento týždeň už hovorilo aj o dočasnom prímerí, skutočné riešenie situácie je zrejme veľmi ďaleko. Aj preto sa tisíce ľudí snažia dostať preč z hlavného mesta.

Boje sú vyvrcholením dlhodobých sporov o moc, ktoré trvajú od roku 2019, keď padol diktátor Umar Bašír, ktorý bol pri moci štvrťstoročie. Nasledoval chaos, neúspešné pokusy o prechod k civilnej vláde a napokon ďalší vojenský prevrat v roku 2021.

To je presný opak vízie, ktorú mali obyvatelia Sudánu, ktorí protestovali v uliciach a žiadali odchod Bašíra.

O koho ide: Teraz proti sebe bojujú dvaja generáli a bývalí spojenci, ktorí majú k dispozícii vlastné vojenské jednotky. Na jednej strane je regulárna sudánska armáda, na druhej polovojenské jednotky známe pod skratkou RSF, čiže Jednotky rýchlej podpory.

Tieto mocenské boje posúvajú krajinu, ktorá je roky v obrovskej kríze, ešte hlbšie do problémov. Nielenže sa vzďaľuje šanca na funkčnú civilnú a demokratickú vládu, ale zhorší to aj situáciu miliónov ľudí, ktorí už teraz žijú v neustálom strachu o svoj život.

Ohrozujú ich nielen boje, ale napríklad aj hlad. Každý tretí človek momentálne potrebuje humanitárnu pomoc. Počas bojov sa k nej budú dostávať ťažšie.

Čo bude ďalej: To, ako budú pomáhať v Sudáne, si môžu prehodnotiť aj viaceré medzinárodné organizácie či západné štáty.

Od začiatku bojov už v Sudáne zabili troch zamestnancov OSN, zaútočili na dom veľvyslanca EÚ aj americký diplomatický konvoj, podpaľovali a rabovali sklady a ukradli vybavenie organizácie Save the Children.

Väčšinu času od roku 1956, keď sa Sudán stal nezávislým, mu vládli vojaci. A zrejme to čoskoro nebude inak.

Čítajte aj: V Sudáne sa bijú dvaja generáli. Polovojenská skupina spolupracuje aj s vagnerovcami

Latinská Amerika: Lula dráždi Ukrajinu

Keď Lula v minuloročných prezidentských voľbách zvíťazil nad Jairom Bolsonarom, mnohí na Západe si aj napriek korupčným aféram z minulosti vydýchli, že v Brazílii bude opäť vládnuť demokrat, ktorý si uvedomuje rozsah klimatickej krízy. V geopolitických otázkach sa však obracia najmä na Rusko a Čínu.

Čo sa stalo: Lula už v kampani vravel, že za ruskú vojnu proti Ukrajine môže nielen Vladimir Putin, ale aj Volodymyr Zelenskyj. Tvrdí, že namiesto „provokácií“ by mal s Kremľom rokovať o mieri.

Minulý týždeň kritizoval aj Spojené štáty, ktoré vyzval, aby „prestali podporovať vojnu“. Zároveň ohlásil, že s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom chce vytvoriť skupinu „mierotvorcov“, ktorí majú na vojnu podobný názor.

Podľa zdrojov z Bieleho domu tým podráždil vládu Joea Bidena, ktorá s ním inak udržiava dobré vzťahy. Američania v oficiálnom vyhlásení konštatovali, že Lula opakuje ruskú a čínsku propagandu.

Aké boli ďalšie reakcie: Mimoriadne kritickí boli aj v Kyjive, odkiaľ aj štrnásť mesiacov po začiatku vojny pripomínajú, že snaha zastaviť vojenskú pomoc Ukrajine neznamená neutralitu, ale vyjadrenie podpory agresorovi.

Ukrajinské ministerstvo obrany Lulu pozvalo na oficiálnu návštevu, aby sa presvedčil o „skutočných vinníkoch“ a dôvodoch, prečo sa začal konflikt.

Naopak, Lulovu iniciatívu privítali v Kremli, keď ju otvorene chválil šéf ruského rezortu diplomacie Sergej Lavrov.

Čo ďalšie robí: Lula zatiaľ dodržiava sľuby v environmentálnej oblasti. Okrem iného okamžite po návrate do funkcie zrušil nariadenie, ktoré umožňovalo ťažbu v oblastiach, kde žije pôvodné obyvateľstvo.

Na Západe sa však podľa všetkého musia zmieriť s tým, že bude raziť vlastnú zahraničnú politiku orientovanú skôr na Peking než na Washington. Brazílsky prezident sa len prednedávnom vrátil z návštevy Číny, kde uzavrel viacero dohôd a okrem iného navštívil sídlo kontroverznej spoločnosti Huawei.

Okrem toho v posledných týždňoch znormalizoval vzťahy s venezuelským autoritárom Nicolasom Madurom a v Riu dovolil zakotviť vojnovým lodiam z Iránu.

Čítajte viac: Za vojnu podľa neho môže aj Ukrajina. Nový brazílsky prezident sa zbližuje s Ruskom a Čínou

Ázia: Ďalší útok na politika v Japonsku

V Japonsku druhýkrát v priebehu necelého roka došlo k útoku na jedného z najvplyvnejších politikov v krajine.

Vlani v júli sa obeťou atentátu stal bývalý predseda vlády Šinzó Abe, tentoraz sa útočník zameral na aktuálneho premiéra Fumia Kišidu. Ten útok prežil a hneď spustil diskusiu o bezpečnosti.

O koho ide: Kišida je japonským premiérom od jesene 2021 a je z Liberálnodemokratickej strany rovnako ako Abe.

Kým Abe bol najdlhšie vládnucim premiérom po 2. svetovej vojne, Kišida sa vďaka pozícii v jeho vláde stal ministrom zahraničných vecí, ktorý v tejto funkcii strávil najviac času. Medzi jeho najvýraznejšie momenty patrí stretnutie s Barackom Obamom v Hirošime.

Jeho popularita vo funkcii premiéra však kolíše a rekordne nízko bola v januári, keď ho podporovala iba štvrtina obyvateľov Japonska. Koncom marca to už bolo inak a prvýkrát za sedem mesiacov mal väčšiu dôveru (48 percent) ako nedôveru (44 percent).

Čo sa stalo: Medzi jeho fanúšikov nepatrí muž, ktorý na neho v sobotu zaútočil výbušninou vlastnej výroby. Hodil ju smerom k premiérovi počas jeho verejného vystúpenia v meste Wakajama. Kišidovi sa nič nestalo, no všetci si hneď spomenuli na Abeho.

24-ročný atentátnik podľa japonských médií vlani podal na vládu žalobu, pretože nemohol kandidovať vo voľbách do hornej komory parlamentu.

Urobil to napriek tomu, že nespĺňal základné podmienky – vek aspoň 30 rokov a zloženie kaucie vo výške tri milióny jenov, čo je asi 20-tisíc eur. Útočník tieto podmienky odmieta a tvrdí, že bránia tomu, aby si všetci boli rovní.

Súd jeho žalobu zamietol a na rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorý je v tomto prípade odvolacím, sa ešte len čaká. No po útoku na premiéra to nebude jediné súdne rozhodnutie, na ktoré bude čakať.

Japonský premiér Fumio Kišida. Foto – TASR/AP

Otázna bezpečnosť: Po vlaňajšom útoku na Abeho rezignovalo viacero policajných funkcionárov a sprísnili sa aj pravidlá pre ochranu ústavných činiteľov.

Aj Kišida si však uvedomuje, že po druhom útoku budú musieť prísť ďalšie opatrenia.

Pre Japonsko je to problém aj preto, že práve v čase útoku sa v krajine stretávali ministri štátov G7. Rokovania predstaviteľov týchto štátov budú v Japonsku prebiehať celý rok a Kišida vraví, že štát musí urobiť všetko pre to, aby zaistil čo najväčšiu bezpečnosť.

Mená týždňa: Ralph Yarl a Kaylin Gillis

V Spojených štátoch takmer zomrel 16-ročný chlapec z Kansas City, ktorý si pomýlil domy. V dome známych hľadal svojich mladších bratov, no namiesto toho zazvonil u 84-ročného muža, ktorý reagoval tak, že ho strelil do hlavy.

Ralph Yarl prežil a už ho aj prepustili z nemocnice. Prípad však v USA znovu vyvolal debatu o dvoch problémoch: rasizme a držbe zbraní. S chlapcom už telefonoval aj prezident Joe Biden.

Strelec Andrew Lester je vo väzbe, no je otázne, ako sa prípad skončí. Obyvatelia Missouri, kde sa nachádza Kansas City, totiž podľa zákona môžu aj zabiť, ak chcú takto uchrániť seba či iného človeka pred trestnými činmi.

Lester tvrdí, že Yarla považoval za niekoho, kto sa chce vlámať do jeho domu. Rodičia chlapca to spochybňujú a poukazujú na to, že Yarl zvonil a až potom ho Lester postrelil.

Podobný prípad sa odohral aj v štáte New York. 20-ročná Kaylin Gillisová bola v aute s troma svojimi kamarátmi a po tom, čo zablúdili, sa dostali na príjazdovú cestu 56-ročného Kevina Monahana. Aj oni hľadali dom svojho známeho, no Monahan začal strieľať na ich auto a Gillisovú zabil. Muža už obvinili z vraždy.

Video týždňa

Úspešný zásah ochrankára japonského premiéra pri sobotňajšom útoku:

Osobní strážce japonského premiéra odrazil výbušné zařízení svým kufříkem!🇯🇵💥

Na videu je vidět, jak si bodyguard všiml nálože letící na Kišidu, opatrně ji odklonil svým kufříkem a nohou a pak okamžitě přiběhl k premiérovi, odtáhl ho stranou a kryl ho. pic.twitter.com/AdelciUhk4

— Lukáš Eršil (@lukasersil) April 16, 2023