Denník N

Čo bolo vlani zelené, je teraz žlté a hnedé. Vedec opisuje klimatickú zmenu v Antarktíde

Českí vedci sa z výpravy vrátili začiatkom apríla. Foto - Filip Hrbáček
Českí vedci sa z výpravy vrátili začiatkom apríla. Foto – Filip Hrbáček

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Oteplenie o jeden stupeň si počas nášho leta príliš nevšimneme. No pokiaľ k nárastu dôjde v Antarktíde a teploty stúpnu z pol stupňa pod nulou na pol stupeň nad nulou, všetko sa začne roztápať.

„Len čo začne teplejšie obdobie prevažovať, zmeny v polárnom prostredí budú naozaj veľmi rýchle,“ hovorí geomorfológ Filip Hrbáček, ktorý tento rok viedol expedíciu na polárnu stanicu. Členovia expedície skúmali ľadovce alebo zmeny teplôt.

Začiatkom apríla ste sa vrátili z výskumnej expedície do Antarktídy. Aké je byť späť z najchladnejšieho kontinentu v Česku, kde sa prebúdza jar?

Popravde celkom fajn, dva mesiace v Antarktíde väčšinou stačia. Je dobré vrátiť sa do našej klímy. Aj preto, že v Antarktíde prichádza zima, dni sa skracujú. Tu sú dni zase dlhšie, človek si užije aspoň slniečko, ak práve svieti. Ja sa osobne vždy teším na moment, keď budeme mať hotovo a budeme sa vracať späť.

Čo znamená viesť expedíciu do Antarktídy?

Je to predovšetkým logisticky náročná práca. Udržať skupinu pohromade, vyriešiť ubytovanie a dopravu. Tieto záležitosti máme zazmluvnené s firmou Czechoslovak Ocean Shipping, ktorá ďalej komunikuje s miestnou agentúrou v Čile. Firma nám pomáhala už od začiatku expedícií, dovážala materiál v roku 2005, keď sa stanica Johanna Gregora Mendela stavala.

Na samotnej stanici je mojou úlohou držať denný chod, rutinu. Ľudia sa musia striedať v službách. Sami si varíme, sami si upratujeme, okrem technikov nemáme žiadny personál, priamo sa podieľajú vedci. Z pozície vedúceho korigujem, kto, kde, čo a ako robí.

Stanica Johanna Gregora Mendela. Foto – Filip Hrbáček

Koľko ľudí a s akým zameraním sa na expedícii zúčastnilo?

Keď hovoríme o expedícii na stanici Johanna Gregora Mendela, tam nás bolo štrnásť. Boli s nami traja technici, lekár, jeden dobrovoľník, ktorý sa zapájal do technických prác, jeden novinár, osem vedcov a potom ja v pozícii vedúceho.

Okrem vás štrnástich z Česka odchádzala ešte jedna iná skupina vedcov. Kam išli, keď nie na stanicu?

Skupina deviatich ľudí bola na ostrove Nelson, ktorý je hneď vedľa Ostrova kráľa Juraja v oblasti Južných Shetlandov. Spoločne sme cestovali až na Ostrov kráľa Juraja a ďalej armádnou loďou asi pätnásť kilometrov. Pre zlé počasie sme pri ostrove museli zostať cez noc a vylodili sme sa až ďalší deň ráno.

Táto menšia skupina na ostrove Nelson bývala v stanoch. Dostali sa potom aspoň k vám na stanicu?

Nie, vôbec. Už

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická kríza

Ochrana prírody

Príroda

Rozhovory

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie