Prieskum Ipsosu: Dôvera v prezidentku klesla, stále viac ľudí verí Ficovi, Uhríkovi aj Dankovi

V texte o popularite politikov nájdete:

• graf dôveryhodnosti politických lídrov na čele so Zuzanou Čaputovou;
• vývoj za pol roka aj s rastom Roberta Fica, Milana Uhríka a Andreja Danka;
• detaily dôveryhodnosti podľa voličov strán;
• a kto by chcel silného lídra, ktorý by sa nemusel zaťažovať parlamentom.

Dôvera v prezidentku Zuzanu Čaputovú za posledný mesiac výrazne poklesla, v tomto rebríčku aj tak s náskokom vedie.

Za prezidentkou nasledujú predseda Hlasu Peter Pellegrini s 34 percentami a predseda Smeru Robert Fico s 30 percentami.

Premiér Eduar Heger, ktorý rozbieha stranu Demokrati, je až na piatom mieste a aj jeho popularita mierne klesá, pred ním je už niekoľko mesiacov Boris Kollár. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N z 13. až 18. apríla.

Agentúra sa tiež ľudí pýtala, či bolo pre Slovensko dobré, pokiaľ by sme mali silného a rozhodného lídra, ktorý sa nemusí zaťažovať s parlamentom a voľbami. Až polovica opýtaných odpovedala áno, alebo skôr áno.

Prezidentke Čaputovej v polovici apríla dôverovalo 40,4 percenta ľudí, čo je o 5,5 percentuálneho bodu menej ako v marci. Ide o pokles aj oproti januárovému (43,4), novembrovému (41,7) a aj októbrovému prieskumu Ipsosu, podľa ktorého prezidentke verilo 45,2 percenta opýtaných.

Čaputová si pohoršila medzi voličmi Hlasu

Popularita Zuzany Čaputovej poklesla hlavne medzi voličmi Hlasu a medzi nevoličmi. Kým v marci jej dôverovala takmer polovica z priaznivcov Petra Pellegriniho, teraz je to len tretina.

Naopak, zvýšila sa podpora prezidentky medzi priaznivcami OĽaNO (teraz ide o takmer tri štvrtiny z nich, pred mesiacom išlo len o polovicu). Zmena postoja k prezidentke medzi priaznivcami Igora Matoviča je možné vysvetliť napríklad tým, že OĽaNO sa oproti marcu zvýšili preferencie a zrejme to bolo na úkor Demokratov. A medzi voličmi Eduarda Hegera má prezidentka veľmi vysokú podporu.

Zuzana Čaputová má naďalej veľmi vysokú podporu medzi voličmi SaS, PS, ale aj Sme rodina. V Smere či medzi voličmi extrémistov je jej dôveryhodnosť zanedbateľná.

Dôveryhodnosť prezidentky klesla hlavne na strednom a východnom Slovensku, v najmenších obciach a viac medzi veriacimi než medzi ľuďmi bez vyznania.

Prezidentka je najpopulárnejšou slovenskou političkou napriek tomu, že je dlhodobo hlavným terčom Roberta Fica a Smeru, antisystému a často a negatívne sa o nej vyjadruje Igor Matovič.

Zuzana Čaputová stále neoznámila, či bude opäť kandidovať, očakáva sa však, že to urobí v priebehu niekoľkých dní či týždňov. Prieskum Ipsosu pre Denník N naznačuje, že by mala zvíťaziť nad akýmkoľvek súperom, o ktorom sa momentálne uvažuje.

Prečo klesá Pellegrini a ako Fico rastie medzi voličmi extrémistov

Popularita klesá aj predsedovi Hlasu Petrovi Pellegrinimu. V porovnaní s novembrom klesla až o 5,3 percentuálneho bodu na 34,1 percenta a postupný pokles jeho popularity vidno aj v porovnaní s januárovým aj marcovým prieskumom.

Pokles dôveryhodnosti Pellegriniho zrejme súvisí s poklesom popularity Hlasu, ktorá už niekoľko mesiacov klesá v prospech Smeru. Ukazujú to aj podrobné dáta z prieskumu. Kým dôvera v Pellegriniho medzi voličmi vlastnej strany je konštantne vysoká a presahuje 90 percent, medzi voličmi Smeru od januára do marca a apríla klesla zo zhruba dvoch tretín na polovicu.

Pellegrini sa stále viac pomerne jasne vyjadruje ku konfliktu na Ukrajine a hoci spočiatku váhavo, podporil aj darovanie slovenských stíhačiek MiG-29 Kyjivu, čo bolo jedno z najsilnejších gest voči Ukrajine.

Kým Pellegrini v rebríčku dôveryhodnosti klesá, Robert Fico v ňom z pohľadu niekoľkých mesiacov stúpa. Z októbrových a novembrových 28 percent najprv v januári oslabil na 25 percent, v marci a v apríli si polepšil a s dnešnými 30,3 percenta sa postupne doťahuje na lídra Hlasu.

Podpora Fica sa medzi voličmi Smeru ani Hlasu zásadne nemení. Kde Fico rastie, sú voliči Republiky, ale aj u ľudí, ktorí teraz hovoria, že sa nechystajú voliť. Mierne sa zvýšila aj jeho popularita medzi priaznivcami Sme rodina.

Aj tieto čísla ukazujú, že Robertovi Ficovi sa s blížiacimi voľbami môže oplatiť burcovať a motivovať ľudí, aby prišli k voľbám – a môže prilákať aj ľudí, ktorí v roku 2020 nevolili.

Predseda Smeru je už mesiace aktívny a produkuje niekoľko tlačoviek do týždňa. Jeho slovník je stále viac radikálny a približuje sa k slovníku Republiky či ĽSNS – najmä vo vzťahu k vojne na Ukrajine.

Rozloženie dôveryhodnosti Petra Pellegriniho a Roberta Fica z pohľadu socio-demografických kategórií nie je veľmi rozdielne. Fico má väčšiu popularitu medzi obyvateľmi najmenších obcí a v kategórii ekonomicky neaktívny, čo by mali byť hlavne dôchodcovia.

Až na štvrtom mieste tohto prieskumu je najpopulárnejší vládny politik. Je ním Boris Kollár a dôveruje mu 27 percent opýtaných. Jeho dôveryhodnosť je pomerne stabilná. Jeho popularita zďaleka nepochádza len od voličov vlastného hnutia, keďže mu veria štyria z desiatich voličov Hlasu, ale aj štvrtina voličov Smeru, SaS, či tretina priaznivcov OĽaNO.

Až piaty je premiér Eduard Heger, ktorý pred mesiacom a pol odišiel z OĽaNO a založil si stranu Demokrati. Jeho dôveryhodnosť sa z novembrových 26,3 percenta znížila na 23,6 percenta.

Podľa rovnakého prieskumu Ipsosu sa Demokratom zatiaľ nedarí výraznejšie upútať a voliť túto stranu chce len 3,6 percenta opýtaných. Heger má pomerne vysokú popularitu medzi voličmi SaS, PS aj Sme rodina (dôverujú mu štyria z desiatich ich voličov), ale stále najmä medzi priaznivcami OĽaNO, kde mu už mierne poklesla. Dôveruje mu aj polovica voličov KDH, aj v tomto prípade však jeho popularita v posledných mesiacoch mierne klesla.

Dlhodobo rastú Uhrík aj Danko

Popularita stúpa extrémistickému politikovi Milanovi Uhríkovi. Predsedovi Republiky verí už 21,3 percenta opýtaných, čo je oproti novembrovým 17 percentám pomerne veľký nárast. Uhríkova dôveryhodnosť pritom rastie kontinuálne a nejde teda o jednorazový výkyv.

Extrémista má len priemernú podporu medzi voličmi Hlasu, verí mu až polovica priaznivcov Smeru a hlavne oni sú najväčším zdrojom jeho podpory. Okrem silnej podpory vo vlastnej strane mu veria aj dve tretiny priaznivcov SNS. Uhrík má nadpriemernú podporu medzi mužmi, ale prekvapivo aj v starších vekových kategóriách nad 55 rokov a aj medzi dôchodcami. Republika je pritom populárna hlavne na sociálnych sieťach a do bežných médií sa často nedostáva.

Bývalý minister zahraničia Ivan Korčok je na siedmom mieste napriek tomu, že je už viac ako pol roka mimo politiky a zatiaľ návrat neohlásil. Nebude sa uchádzať ani o žiadne miesto vo vedení SaS, ktorá má v sobotu svoj kongres. Ivan Korčok je medzi voličmi Smeru a Republiky veľmi málo populárny, inak je to medzi priaznivcami Hlasu, medzi ktorými mu verí štvrtina až pätina z nich. Korčok má, naopak, veľmi vysokú popularitu medzi priaznivcami SaS a tiež PS, kde je rovnako populárny ako predseda strany Michal Šimečka. Jeho dôveryhodnosť klesla hlavne medzi voličmi OĽaNO (od októbra sa znížila z polovice na štvrtinu).

Dôveryhodnosť stúpa predsedovi SNS Andrejovi Dankovi. Kým v novembri mu verilo len 15 percent, teraz je to viac ako 20 percent respondentov. Ani v prípade Danka, rovnako ako v prípade Uhríka, nejde o jednorazový nárast, ale o trend. Bývalý predseda parlamentu ťaží hlavne zo svojej popularity medzi voličmi Smeru, kde je spolu s Petrom Pellegrinim na druhom mieste za Ficom a dôveruje mu viac ako polovica priaznivcov Smeru. Dôveruje mu tiež polovica priaznivcov Republiky.

SNS si v poslednom prieskume Ipsosu polepšila a voliť ju chcú viac ako štyri percentá opýtaných. Dankovi zjavne pomáha spájanie sa s tarabovcami a s inými politikmi, ktorí sú relatívne populárni v takzvaných alternatívnych médiách.

Pri týchto číslach je dôležité povedať, že neukazujú silu strán, ale popularitu politických lídrov. Posilňovanie popularity Danka napríklad neznamená, že sa dostane do parlamentu. Respondenti mohli označiť ako dôveryhodných viacerých politikov, vo voľbách si však budú vyberať iba jednu stranu.

Až na deviatom mieste sa umiestnil predseda SaS Richard Sulík. Dôvera k nemu klesla z októbrových takmer 23 percent na dnešných 19,2 percenta. Od odchodu SaS z vlády klesali aj preferencie tejto strany, podľa posledného prieskumu Ipsosu sa však mohol pád SaS spomaliť alebo zastaviť v okolí šiestich percent.

V rebríčku nasledujú Ivan Mikloš (16,9 percenta), Marián Kotleba (16), Lucia Ďuriš Nicholsonová (15,4), Milan Majerský a Mikuláš Dzurinda (13,6 a 13,5 percenta) a Michal Šimečka (13,4 percenta). K menšej popularite Šimečku zjavne prispieva jeho menšia poznateľnosť. Kým u dlhoročných a známych politikov sa ich poznateľnosť blíži k 100 percentám, u Šimečku ide len o 75 percent. Podobné je to aj pri predsedovi KDH Milanovi Majerskom.

Na treťom mieste od konca je Igor Matovič (11,3 percenta) a za ním nasleduje Miroslav Kollár s 11,3 percenta (predtým Spolu, teraz Demokrati) a predseda Aliancie Krisztián Forró (5,4 percenta).

Väčšina chce silného lídra

Agentúra Ipsos sa v rámci prieskumu pre Globsec pýtala aj, do akej miery ľudia súhlasia alebo nesúhlasia s nasledujúcim tvrdením: „Mať silného a rozhodného lídra, ktorý sa nemusí zaťažovať s parlamentom a voľbami, by bolo pre Slovensko dobré.“ Až 21 percent opýtaných s týmto výrokom rozhodne súhlasilo a ďalších 31 s ním skôr súhlasilo. Skôr nesúhlasilo 14,3 percenta a rozhodne s ním nesúhlasilo 14,6 percenta.

S potrebou silného lídra súhlasili vo zvýšenej miere voliči Smeru, Hlasu a Republiky (išlo v oboch prípadoch o takmer dve tretiny z nich), trochu menej s výrokom súhlasili priaznivci Sme rodina a OĽaNO (polovica priaznivcov) a najmenej PS (zhruba 40 percent) a SaS (tretina z nich).