MediaBrífing: Umelá inteligencia mení médiá, vznikajú prvé pravidlá jej používania

Pred pár dňami predstavila redakcia českého spravodajského webu Seznam Zprávy svoj 30-bodový kódex používania nástrojov umelej inteligencie (AI). Kľúčovým pravidlom je, že za výstupy média bude vždy zodpovedný človek. „Žiadna zodpovednosť nemôže byť z princípu prenesená na AI,“ píše sa v kódexe, ktorý je v našom regióne prvým svojho druhu.

Seznam sľúbil, že jeho redaktori nebudú zverejňovať texty vytvorené umelou inteligenciou. „Výnimkou sú prípady, keď je samotné generovanie textu predmetom článku alebo ide o citáciu z iného zdroja, ktorý texty generované AI technológiami zverejňuje. V takom prípade je bezprostredne pri texte jasne uvedené, že ide o generovaný text,“ píše sa v kódexe.

Podľa kódexu tiež nástroje AI nebudú slúžiť ako jediný zdroj informácií pre novinárov. Redakcia ani nebude upravovať spravodajské fotografie nástrojmi AI.

Umelá inteligencia nie je v ostatných týždňoch len častou témou novinárskych článkov, ale aj interných debát v redakciách. Dnes sa teda pozrieme, ako AI mení médiá.

Rôzne využitia

Médiá začali používať AI už dávno pred príchodom četbota ChatGPT či nástrojov na generovanie obrázkov typu Dall-E či Midjourney.

Napríklad agentúra AP využívala automatizované nástroje na generovanie textu už od roku 2015, keď tak začala produkovať správy o hospodárskych výsledkoch firiem. Postupne sa pridávali ďalšie médiá, ktoré pretvárali štruktúrované dáta do jednoduchých textov – o počasí, doprave či športe. Česká agentúra ČTK začala v roku 2018 generovať správy o výsledkoch volieb, denník SME niečo podobné vyskúšal v roku 2020.

V týchto prípadoch často nešlo o využitie skutočnej AI, ale len jednoduché vloženie dát do preddefinovaných textových šablón. No redakcie využívajú AI v mnohých iných prípadoch: preklady textov, prepisy z audia do textu a opačne, generovanie nadpisov, tagov či príspevkov pre sociálne siete, analýza dát o predplatiteľoch, predikcie správania, segmentácia publika, cielenie či personalizácia obsahu…

Niektoré možnosti opísala aj aktuálna štúdia portálu Media Voices (pri čítaní treba brať do úvahy, že vznik štúdie sponzorovala firma United Robots, ktorá pôsobí v oblasti automatického generovania obsahu):

Švédska mediálna skupina NTM využíva AI na vytváranie rebríčkov najdrahších predaných nehnuteľností v jednotlivých regiónoch, ale aj na generovanie správ o dopravnej situácii, ktoré dokáže počítač pripraviť oveľa rýchlejšie ako novinár. V roku 2021 mali články najúspešnejšieho reportéra NTM čítanosť 4,9 milióna, automaticky vygenerované texty dosiahli 9,4 milióna.
Nórske noviny Stavanger Aftenblad zas stavili na spravodajstvo o juniorskom futbale. „V juhozápadnom Nórsku máme viac ako sto rôznych futbalových klubov a každú sezónu sa odohrá viac ako 7000 zápasov. Zapojených je okolo 10 000 hráčov,“ povedala editorka Elin Stueland. Len rodiny hráčov a fanúšikovia tímov tvoria pre regionálne noviny veľmi zaujímavé publikum, no bez AI by redakcia nebola schopná tému pokrývať.
Firma United Robots v štúdii uviedla aj príklad, ako dokáže robot upozorniť novinárov na zaujímavú tému. Nástroj, ktorý v USA informuje o juniorskom hokeji, si napríklad všimol, že jeden tím vyhral prvýkrát po 40 zápasoch. „Redaktor to nevedel, ale robot to zistil a urobil z toho titulok.“

Ďalšie príklady

Začiatkom roka vyvolal rozruch prípad amerického technologického webu CNET, ktorý začal v tichosti zverejňovať články napísané umelou inteligenciou. No nevypálilo to dobre – v textoch boli chyby a objavili sa aj podozrenia z plagiátorstva. Redakcia musela vydať opravy k 41 zo 77 vygenerovaných článkov a celý experiment bol na neurčito pozastavený. Problémy s chybami vo vygenerovanom článku mal aj časopis Men’s Journal.

Keď portál BuzzFeed oznámil, že bude využívať AI na generovanie obsahu, hodnota akcií firmy sa okamžite zdvojnásobila (medzičasom sa vrátila na pôvodnú úroveň). Redakcia už začala pomocou AI vyrábať kvízy – ľudia odpovedia na niekoľko otázok a robot nazvaný Buzzy im ponúkne personalizovanú odpoveď. V marci k tomu redakcia pridala aj prvé články vygenerované AI. Išlo o cestovné odporúčania a podľa reakcií čitateľov boli dosť zlé.

Agentúra Bloomberg chystá BloombergGPT, špeciálne natrénovaný veľký jazykový model zameraný na finančné trhy.

Niektoré televízie – najmä na Ďalekom východe – využívajú deepfake avatarov na čítanie správ. Niečo podobné pred pár dňami ohlásila stanica v Kuvajte, ale dokonca aj nová česká regionálna televízia A11.

Výhody a nevýhody

Umelá inteligencia vie ušetriť čas aj peniaze. Zautomatizovaním niektorých opakovaných alebo časovo náročných úloh vie vytvoriť novinárom priestor na iné, možno aj užitočnejšie činnosti. AI nástroje môžu pomôcť pri brainstormingu, hľadaní nových nápadov, otázok, rôznych perspektív.

Na druhej strane je však umelá inteligencia veľmi nepresná. Chyby robia aj ľudia, ale automatické generátory textov ich v tejto disciplíne hravo prekonajú. Navyše nástroje umelej inteligencie sú často plné predsudkov, nevedia rozlíšiť relevantný zdroj od nedôveryhodného, a keď odpoveď nepoznajú, tak si ju vymyslia.

Pravidlá používania nástrojov AI nedávno predstavil aj portál Wired. Podobne ako Seznam Zprávy, ani Wired nebude zverejňovať texty vygenerované AI a nebude nástroje AI využívať ani na editovanie či krátenie článkov. „Editovanie je vecou úsudku o tom, čo je najrelevantnejšie, najoriginálnejšie alebo najzábavnejšie. Tento úsudok závisí od pochopenia témy a čitateľov, čo AI nedokáže urobiť,“ vysvetlil Wired.

Redakcia sa ešte rozhodla nezverejňovať vygenerované obrázky alebo videá. „Umenie vygenerované AI je už všade na internete, ale umelci a fotobanky žalujú generátory obrázkov za porušovanie autorských práv používaním ich práce ako tréningových údajov,“ argumentuje Wired. „Prinajmenšom kým sa nevyriešia právne otázky, nebudeme takéto umenie publikovať.“

Ešte stojí za pozornosť:

V súťaži Sony World Photography Awards vyhral jednu z cien fotograf Boris Eldagsen obrázkom vygenerovaným umelou inteligenciou. Ocenenia sa vzdal, vraj chcel len otvoriť diskusiu o tom, čo je ešte možné považovať za fotografiu.
Denník N používa umelú inteligenciu na čistenie diskusií na facebookovej stránke. Redakcia chystá aj možnosť počúvať články nahovorené tzv. neurálnym hlasom.

Ďalšie správy o médiách

Foto – Jevgenij Maloletka, World Press Photo

Hlavné ocenenie v súťaži World Press Photo získal ukrajinský fotograf Jevgenij Maloletka, ktorý pôsobil v Mariupole počas obliehania mesta. Fotografiou roka sa stala jeho snímka z Rusmi zbombardovanej pôrodnice.
Špecializovaný trestný súd odsúdil 41-ročného Jána L. z Popradu za nenávistné komentáre v diskusiách pod článkami denníka SME. Dostal päťročnú podmienku, voči trestu sa odvolal, a tak prípad ešte posúdi Najvyšší súd.
Vladimír Pčolinský žiada od novinára Mareka Vagoviča 200-tisíc eur, ospravedlnenie a zákaz predaja jeho knihy Padreho klan. Bývalému šéfovi SIS sa nepáči knižná postava Včelinského, prostredníctvom ktorej o ňom vraj boli zverejnené nepravdivé tvrdenia.
V slovenských televíziách bolo v roku 2022 odvysielaných 2,14 milióna reklám, o 12 percent viac ako rok predtým. Ak by sa všetky reklamy pospájali dokopy, na staniciach Joj Group by zabrali 253 dní, na kanáloch Markízy 169 dní a na RTVS 9 dní, vyplýva to z dát spoločnosti Kantar.
Video streamovacie služby má na Slovensku predplatených asi 600-tisíc domácností, tvrdí spoločnosť CME. Podľa jej prognóz to budú v roku 2027 až dva milióny domácností.
Moderátorka Anka Žitná skončila v TA3, bola dlho kritizovaná, že do svojej relácie Tak takto?! pozývala aj šíriteľov dezinformácií a proruskej propagandy.
Časopis Respekt mohol nazvať stranu SPD Tomia Okamuru „parlamentné fašistické hnutie“, rozhodol súd.
Novinárka Petra Procházková dostala najvyššie francúzske štátne vyznamenanie – Rád čestnej légie.
Televízia Fox News zaplatí spoločnosti Dominion odškodné vo výške 787,5 milióna dolárov za šírenie lží o tom, že volebné prístroje firmy falšovali výsledky amerických prezidentských volieb. Ešte nikdy nemuselo americké médium zaplatiť takú vysokú sumu za ohováranie.
Spravodajský web BuzzFeed News končí. Patril k významným spravodajským stránkam, získal niekoľko novinárskych ocenení vrátane Pulitzerovej ceny.
Facebook súhlasil, že vyplatí používateľom odškodné 725 miliónov dolárov. O peniaze môže požiadať zhruba 87 miliónov Američanov, ktorých osobné údaje zo sociálnej siete získala spoločnosť Cambridge Analytica.