Prečo potok vyschol? Ja už nebudem mať deti? Čo povedať deťom, keď sa pýtajú na klimatickú krízu

Ilustrácia – T. G. s Midjourney

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Klimatickú krízu, podobne ako vojnu proti Ukrajine, pred deťmi neskryjete, hovorí psychológ Jan Krajhanzl. Deti v prvom rade potrebujú od rodičov počuť, že s tým niečo robia.

Pár dní po tom, čo vedci z Organizácie Spojených národov predniesli svoju poslednú a doteraz najobsiahlejšiu správu o klimatickej kríze, ozvala sa Denníku N čitateľka Mária. „Môj syn šiestak prišiel zo školy s otázkami, či viem, že o 50 rokov sa tu nebude dať žiť a o sto rokov už svet nebude. A uzavrel to otázkou: ‚Takže ja už ani nebudem mať deti?'“

Podľa Márie je neprimerané, ak sú deti v synovom veku v škole takto „strašené“. „Aj tak ich už teraz ťažko uchrániť aspoň pred správami.“

„Na druhej strane sa rieši, akí sú dnes mladí ľudia labilní a ako sa plnia čakárne na detskej psychiatrii,“ zamýšľa sa Mária. „Je strach z budúcnosti dobrá motivácia pre deti? Kde je hranica?“

Klimatická zmena alebo kríza? Ktorý výraz je správny?

Oba pojmy sú správne a označujú v podstate to isté. Pomenovanie „zmena“ je vedecky neutrálny termín, zatiaľ čo slovo „kríza“ lepšie odráža hrozby, ktorým ako jednotlivci aj ako spoločnosť už dnes čelíme.
Psychológovia však v komunikácii s deťmi odporúčajú radšej používať termín klimatická zmena.
Vysvetlenie, prečo my v Denníku N používame na označovanie článkov tag klimatická kríza, nájdete v tomto komentári.

Čo na to hovoria psychológovia

„Žiadne environmentálne horory do štvrtej triedy základnej školy,“ hovorí český sociálny psychológ Jan Krajhanzl v súvislosti s tým, ako sa pristupuje k environmentálnemu vzdelávaniu napríklad v USA. Krajhanzl sa špecializuje na to, ako komunikovať o klimatickej kríze, a je jedným zo zakladateľov výskumného Inštitútu 2050.

Aj detská psychologička Jana Ashford zdôrazňuje, že najmä u menších detí, ktoré nepoznajú súvislosti, môže klimatická kríza vyvolať veľký strach až pocit existenciálneho ohrozenia. „Úzkosť alebo smútok spojený s klimatickou zmenou je niekedy extrémny a paralyzujúci,“ vysvetľuje.

Nedá sa však zabrániť tomu, že deti sa dostanú k informáciám aj inde a skôr než v škole. A začnú sa o zmene klímy rozprávať medzi sebou. „V poslednom čase sa stretávame viac aj s deťmi majúcimi veľký strach z udalostí, ktoré sa objavujú v súvislosti so zmenami klímy – strach z tornád, záplav, požiarov,“ hovorí Jana Ashford.