Zlý vzťah medzi primátorom a županom komplikuje prestavbu košickej krytej plavárne

Koncom júna v Košiciach na viac než rok a pol zatvoria mestskú krytú plaváreň. Dôvodom je prestavba na takzvané Národné olympijské centrum plaveckých športov, ktorá bude trvať až do konca prvého štvrťroka 2025.

To však neznamená, že najbližšie dve zimy sa v Košiciach nebude dať plávať.

Mesto v susednom areáli na kúpalisku Červená hviezda za takmer dva milióny eur prestrešilo 33-metrový vodnopólový bazén a postavilo pri ňom šatne a sociálne zázemie. Oba areály – krytú plaváreň aj kúpalisko – prevádzkuje mestský podnik Tepelné hospodárstvo.

Mesto mobilným prestrešením, ktoré sa v lete môže odložiť, vyšlo v ústrety najmä plaveckým a vodnopólovým klubom, pretože krytá plaváreň je jediné miesto v Košiciach, kde môžu v zime hrať a trénovať.

Národné olympijské centrum prinesie modernú architektúru, širší 50-metrový bazén s desiatimi dráhami (teraz má osem, vedľajší 25-metrový sa zúži na tri dráhy), prepojenie oboch areálov „suchou nohou“ a moderné zázemie s parametrami, ktoré budú spĺňať náročné kritériá medzinárodnej plaveckej federácie FINA. To umožní organizovať v Košiciach vrcholné medzinárodné súťaže vo vodnom póle, plávaní a synchronizovanom plávaní.

Financovanie celého projektu však komplikuje napätý vzťah medzi košickým primátorom Jaroslavom Polačekom a županom Rastislavom Trnkom.

Mesto chce polovicu nákladov zohnať z externých zdrojov

Odhadovaná cena prestavby je 17,5 milióna eur. Presná suma vzíde z verejného obstarávania, jeho víťaz by mal byť známy do niekoľkých dní.

Mesto dokáže v súčasnosti pokryť polovicu nákladov na túto investíciu, druhú polovicu sa snaží zohnať z externých zdrojov. Piatimi miliónmi eur by mal prispieť štátny Fond na podporu športu, Košickému samosprávnemu kraju mesto navrhlo spolufinancovanie vo výške štyroch miliónov.

Magistrát ešte nemá potvrdené externé zdroje, ale aj tak sa už rozhodol od júla začať prestavbu, keďže Tepelné hospodárstvo (TEHO) ako investor už má podpísané úverové zmluvy s financujúcou bankou na 18 miliónov eur, čo je maximálna výška úveru, ktorý podniku vlani schválili mestskí poslanci. Splatnosť úveru je do konca roka 2044.

So štyrmi miliónmi, ktoré mesto požaduje od kraja, to však je problematické. Mesto tvrdí, že sa dlhodobo snaží diskutovať so župou o spolufinancovaní prestavby plavárne, ale neúspešne.

„Kraj sme oslovili viackrát. Jasnú odpoveď sme nedostali. Nepovedali, že sa nebudú na projekte, aj finančne, podieľať,” povedal Jaroslav Polaček začiatkom tohto týždňa. Naďalej má záujem rokovať s KSK o spolupráci.

Z čoho vlastne vzišla suma 4 milióny eur, ktoré mesto od kraja požaduje (ide zhruba o 20 percent nákladov, ak zarátame aj prestrešenie bazéna) a aký bol názor kraja na jej výšku? Primátor odpovedá nekonkrétne, že „vzišla z komunikácie s partnermi”. Podľa neho je to len návrh, výsledná suma môže byť predmetom ďalších diskusií.

Problémom však je, že Polaček nemal s kým diskutovať.

Kraj odmietol účasť na spolufinancovaní

Rokovanie o financovaní projektu zorganizovalo mesto 19. apríla v Bratislave. Prišli všetci pozvaní partneri – prezident Slovenského olympijského a športového výboru Anton Siekel, prezident Slovenskej plaveckej federácie Ivan Šulek, predseda Správnej rady Fondu na podporu športu Ladislav Križan – okrem zástupcu kraja.

Účasť predbežne avizoval podpredseda košickej župy Ladislav Lörinc, ale v pondelok oznámil, že pre pracovné povinnosti nepríde. Napokon sa na rokovaní zúčastnil online, čo mu ponúkol magistrát.

Lörinc vyjadril zamietavé stanovisko k finančnej podpore projektu a podľa hovorcu magistrátu Dušan Tokarčíka jeho výhrady „smerovali predovšetkým k údajnej nedostatočnej informovanosti a zaangažovanosti krajskej samosprávy do projektu od začiatku projektových príprav”.

Mesto nie celkom rozumie tomuto postoju. Argumentuje, že už vlani sa uskutočnilo osobné stretnutie na úrovni riaditeľov úradov, kde mesto informovalo kraj o projektovom zámere. Potom na prelome rokov písala spoločnosť TEHO predstaviteľom župy žiadosť o podporu a návrh na spoločné stretnutie.

Keď sa mesto nevedelo dostať k reakcii župy na spolufinancovanie prestavby plavárne, skúsil to primátor, ktorý je zároveň krajským poslancom, aj interpeláciou župana na krajskom zastupiteľstve. Požadoval „stanovisko k záujmu spolufinancovania projektu”.

Trnka mu koncom marca odpísal, že prijal pozvanie od TEHO na rokovanie so zámerom „hľadania riešení financovania, ktoré by umožnili realizáciu predmetného projektu”. Dnes už kraj hovorí, že neprispeje, lebo nebol dostatočne informovaný.

„Je potrebné uviesť, že plán rekonštrukcie a modernizácie mestskej krytej plavárne je z hľadiska pripravenosti na mimoriadne vysokej kvalitatívnej úrovni, čo na rokovaní skonštatoval aj predseda Slovenského olympijského a športového výboru Anton Siekel,” hovorí Dušan Tokarčík z magistrátu. Rovnaké informácie o projekte ako Siekel dostal aj kraj.

Ešte v utorok sa Denník N košického župana pýtal, prečo sa kraj dlhodobo nevyjadruje k tomuto projektu a aký je jeho názor na prípadné spolufinancovanie prestavby plavárne. Odmietol odpovedať.

Antipatia medzi županom a primátorom trvá už dlhšie a je stále viac viditeľná aj pre bežných ľudí. Napríklad na nedávnom krajskom zastupiteľstve Polaček kritizoval Trnku, že mu ako predsedajúci neumožnil podať procedurálny návrh a že porušuje rokovací poriadok.

Župan mu atak vrátil s poznámkou, ktorá pre mnohých vyznela ako pokus o zosmiešňovanie. Primátor sa predtým sťažoval, že nevedel v počítači otvoriť jednu tabuľku, ktorú dostali poslanci v rámci podkladov na rokovanie zastupiteľstva. Trnka mu priamo na schôdzi odkázal, že by mal využívať svoje zručnosti zo základnej školy a keď bude školenie o Exceli, tak mu dajú vedieť.

Jaroslava Polačeka sme sa opýtali, či za postojom kraja k prestavbe krytej plavárne nie je to, že on a župan nemajú práve kamarátsky vzťah. Odpovedal, že na župu a jej predstaviteľov sa pozerá pracovne: „Osobnú rovinu do komunikácie nevnášam. Podstatné sú Košice a ľudia, ktorí tu žijú. Tento projekt prinesie benefity pre nich, nie pre politikov.”

Mesto plánuje na dotáciu olympijského centra 600-tisíc eur ročne

Magistrát považuje Národné olympijské centrum za projekt, ktorý prekračuje hranice mesta, preto si myslí, že by ho mal taktiež podporiť štát aj krajská samospráva. Podobne sa na stredajšom bratislavskom rokovaní vyjadril aj predseda Fondu na podporu športu Ladislav Križan.

„V prípade, že sa KSK oficiálne vzdá participácie na projekte, mesto Košice požiada štát o mimoriadnu dotáciu na úrovni 9 miliónov eur v súlade s platnými právnymi predpismi SR,” vysvetľuje hovorca Dušan Tokarčík, ako chcú nahradiť štvormiliónový výpadok, ktorý mal pokryť kraj. Teda od štátu (fondu) by nepožadovali päť miliónov, ako uvádza štúdia uskutočniteľnosti, ale deväť.

Polaček cituje zo štúdie, že prestavba plavárne zvýši ekonomickú efektívnosť prevádzky hlavne znížením jej energetickej náročnosti. Za úspech bude považovať to, keď sa výnosy z prevádzky priblížia prevádzkovým nákladom. „Nepoznáme minimálne v strednej Európe žiaden plavecký komplex, ktorý by na svoju prevádzku nedostával dotácie zo samosprávy alebo štátu,” dodáva primátor.

Mestská krytá plaváreň mala za posledných šesť rokov priemerné ročné náklady viac než milión eur. Približne 520-tisíc pokryla výnosmi, zvyšných 490-tisíc boli dotácie.

Model hospodárenia Národného olympijského centra predpokladá zníženie nákladov na prevádzku na 830-tisíc eur ročne a zvýšené výnosy na 795-tisíc eur. To by znamenalo prevádzkovú stratu 4,5 percenta. Ale vzhľadom na odpisy vysokej investície a náklady na splácanie úveru dotácia mesta stúpne na zhruba 600-tisíc eur ročne.

Oprava starej krytej plavárne bola nevyhnutnosťou. Podľa odborníkov by bez komplexnej rekonštrukcie vydržala v prevádzke maximálne do roku 2026. Štandardná rekonštrukcia by si takisto vyžiadala vysokú investíciu, preto sa mesto po diskusiách s partnermi rozhodlo prepojiť krytú plaváreň s kúpaliskom Červená hviezda a vybudovať najmodernejší plavecký komplex na Slovensku.

Slovensko aktuálne nemá ani jeden bazén v súlade s kritériami pre medzinárodné podujatia. Jediný, ktorý ich spĺňa čiastočne, je v Šamoríne, ale je otvorený, pritom väčšina (plaveckých) súťaží sa koná v krytých bazénoch s celoročnou prevádzkou.

Košický projekt bude v tomto unikátny, aj preto bol zaradený do takzvanej športovej infraštruktúry národného významu s prísľubom štátnej podpory. „Už teraz máme napríklad od vedenia Slovenskej plaveckej federácie prísľub na zorganizovanie ME juniorov,” povedal Jaroslav Polaček.

Slovensko zaostáva za zahraničím

Mestskú krytú plaváreň v Košiciach začali stavať v roku 1977. Skolaudovali ju až o osem rokov neskôr. Potom sa výstavba podobných športových stánkov takmer zastavila. Od 90. rokov doteraz boli na Slovensku z verejných zdrojov postavené iba tri kryté plavecké bazény.

Dnes máme spolu sedem 50-metrových krytých bazénov – Bratislava, Košice, Žilina, Poprad, Banská Bystrica a Šaľa. Siedmy je vojenský v Liptovskom Mikuláši, no ten je pre verejnosť a športovcov nedostupný. Ďalej jeden 33-metrový vodnopólový a šesťdesiatdva 25-metrových krytých bazénov. Celkovo je to 70 krytých bazénov pre plavecké športy.

Štúdia uskutočniteľnosti, ktorú vypracovalo TEHO, porovnáva súčasnú situáciu na Slovensku s Dánskom, ktoré je veľkosťou porovnateľné s nami, a Poľskom. Dánsko je na tom zhruba päťnásobne lepšie, má 33 bazénov s dĺžkou 50 metrov a 271 o polovicu kratších. V Poľsku je tucet 50-metrových a 555 25-metrových krytých bazénov.

V Košiciach funguje jeden plavecký, päť vodnopólových klubov a viaceré športové organizácie, ktorých základňa je viac než 700 členov. Pre nich je mestská krytá plaváreň jedinou možnosťou tréningov.

Keď sa po prestavbe na Národné olympijské centrum zvýši kapacita na 10 dráh (a bude možné využívať aj prekrytý 33-metrový bazén v areáli Červenej hviezdy), umožní to oveľa väčšiu variabilitu. Bazén bude možné rozdeliť po dĺžke aj po šírke a súčasne v ňom plnohodnotne môžu trénovať napríklad plavci aj pólisti, prípadne športovci a verejnosť.

Tá má dnes značne obmedzené možnosti využívania krytej plavárne, ktorú v najžiadanejších časoch vyťažujú kluby, školy a organizácie. Verejnosti ostáva len obmedzené množstvo hodín v okrajových časoch – skoro ráno, okolo poludnia a prípadne neskoro večer.