Denník N

Ocenený Attila Mokos: Keď ma divadlo začalo ubíjať, filmovanie ma vždy naplnilo. Bolo to moje antibiotikum na vyhorenie

Foto N - Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Herec Jókaiho divadla v Komárne Attila Mokos získal v marci a v apríli prestížne ocenenia na Slovensku i v Maďarsku: maďarské štátne vyznamenanie za divadelné umenie (Cenu Mari Jászai) a v dvoch kategóriách zvíťazil v rámci ocenenia Slnko v sieti. Aktuálne ho môžete vidieť v kinách vo filmovej dráme Moc.

Aj divadelným hercom, ktorí idú z úlohy do úlohy, podľa neho často hrozí vyhorenie. On sám už bol k tomu blízko. „Pre mňa bolo veľmi dôležité, že som začal filmovať,“ hovorí v rozhovore. „Keď som sa po natáčaní vrátil do divadla, zažíval som úplne iné podmienky. Bol som v lepšej duševnej rovnováhe, film bol pre mňa akousi vitamínovou bombou. Možno vďaka tomu som sa neocitol v bode, aby som povedal, že ďakujem pekne, a zhasol za sebou svetlo v šatni.“

A hoci našu realitu dnes výrazne pretvárajú sociálne siete, herec verí, že vždy sa nájdu ľudia, ktorí budú potrebovať divadlo – ako komunitný priestor. No ak je divadlo dinosaurom odsúdeným na zánik, rovnaký osud podľa neho čaká aj ľudstvo.

S Attilom Mokosom sme sa rozprávali aj o tom:

  • či má divadlo miesto v digitálnom svete 21. storočia;
  • či je získanie ceny pre herca smrťou;
  • ako unikol vyhoreniu;
  • či dá človeku zabrať viac dráma alebo komédia;
  • nakoľko je ťažké byť ako herec prítomný v každej oblasti spektra zároveň.

Máte Instagram?

Nie.

A TikTok?

Ani ten.

Tak ako môžete v dnešnom svete dostávať ceny? Hlavne maďarskú Cenu Mari Jászai?

To je podmienka?

Pri cenách v oblasti zábavného priemyslu určite. 

Divadlo nie je jednoznačne zábavný priemysel.

Myslia si to aj diváci?

To sa musíte opýtať ich.

Vy ich vidíte z javiska.

Herec sa nepozerá na magickú štvrtú stenu. Nepokukávam po divákoch.

A nehovorí o tom spätná väzba? Že divadelné umenie je dinosaurom 21. storočia?

Príbeh v procese vyhynutia?

Ako aj novinárčina. 

Novinárčina má elektronickú alternatívu. Možno ju bude mať aj divadlo. Vo filmovom priemysle už existujú techniky, pri ktorých sa nevyužívajú herci, herectvo sa vytvára prostredníctvom počítača. Možnože v 23. storočí alebo bohvie kedy to už bude bežné a herci viac nebudú potrební.

Ak sa staneme dinosaurami v kultúrnom zmysle, spolu s nami bude dinosaurom aj ľudstvo. Budúcnosť ľudstva bez kultúry bude veľmi zvláštna budúcnosť, nechcel by som ju zažiť.

Svet sa však akoby už uberal týmto smerom, mení sa. Alebo to tak nevnímate?

Spoločnosť aj ľudstvo napredujú a formujú sa. Dynamicky sa rozvíjajú, podľa mňa skôr zlým smerom než tým dobrým.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Divadlo a tanec

Filmy

Kultúra

Teraz najčítanejšie