Vedci sú bližšie k pochopeniu šedivenia. Predísť predčasným šedinám môže pomôcť aj dovolenka
Šedivé vlasy sa čoraz častejšie prijímajú ako prirodzená súčasť starnutia. Vďaka výskumu šedivenia môžeme pochopiť, ako organizmus starne a dochádza v ňom k chybám.
Šedivenie vlasov je jedna zo známok starnutia, ktorú vieme pozorovať voľným okom – na rozdiel od rednutia kostí či menej výkonných orgánov.
O tom, že každému z nás bude jedného dňa (väčšinou po tridsiatke) z hlavy trčať aspoň vlas inej farby s inými vlastnosťami, než mal, veda nepochybuje.
To, prečo šedivieme, ako možno šedivým vlasom prinavrátiť ich pôvodnú farbu a čo nám celý tento proces hovorí o bunkovom starnutí, však vedci zatiaľ s istotou nevedia.
Nová štúdia vedcov z NYU Grossman School of Medicine, ktorú tento týždeň zverejnil časopis Nature, však ukazuje, že opotrebovanie vlasových folikulov funguje trochu inak, ako sme si doteraz mysleli.
V budúcnosti by tieto poznatky mohli prispieť nielen k prevencii či zvráteniu šedín, ktoré sú spoločnosťou čoraz viac akceptované ako prirodzená súčasť starnutia, ale vedcom by mohli pomôcť aj pri výskume starnutia buniek, ktoré na rozdiel od farebných vlasov potrebujeme na prežitie.
Život pigmentových buniek sa dozretím nekončí
Farbu vlasov zabezpečujú pigmentové kmeňové bunky.
Tie vo svojej cytoplazme obsahujú zrná hnedočierneho alebo žltočerveného pigmentu s názvom melanín, ktorý nám okrem vlasov sfarbuje aj kožu či dúhovku oka.
„Rovnako ako pri miešaní farieb určuje farbu vlasov množstvo a kombinácia melanínu,“ vysvetlila dermatologička Wilma Bergfeldová v staršom texte na portáli Clevelandskej kliniky.
Každý vlasový folikul
