Záhradkári (a tankisti)

Autor je dramatik

V tomto ročnom období, v dňoch podobných týmto, sa mojich rodičov pravidelne zmocňovalo vzrušenie. Posielali ma do drogérie kupovať umelé hnojivá a otec zháňal nové motyky, lebo násadu vymeniť nevedel, a tento netalent som zdedil po ňom. Deň čo deň, ako došli s mamou z práce, sme sa vybrali na kopec nad Starou Turou, dobré štyri kilometre, samozrejme, peši, lebo pohybovadlo Škoda ani Trabant sme nevlastnili, a mne v ušiach neznelo Stravinského Svätenie jari, ale len, že ktosi si kávu osladí o trochu viac a svoje bendžo naladí, ale čo ma po tom? Hrajúci tranzistor v taške patril k povinným doplnkom záhradkára.

Fučiac, s čelom pokrytým znojom, napísal by básnik, no ja to preformulujem na spotený jak prasa, došiel som s rodičmi naostatok do záhradkárskej kolónie a začali sme robotovať. Pletie, sadenie, kyprenie, polievanie. Ak chcete dieťaťu znechutiť, čo milujete, robte to s ním každý deň.

Časom som si jar začal vážiť viac, ako Ludvík Vaculík, ktorý rok čo rok v rovnakom čase písal svoje slávne fejtóny JARO JE TADY, ktoré sa ku mne za Husáka občas dostali v strojopisných prieklepoch na tenučkom papieri, produktom jeho samizdatovej Edice petlice.

Dnes sa ma jar dotýka len ako šoféra. Odveziem manželku do obrovského záhradníctva v Malackách a ona vždy nakúpi zeminu v igelitových vreckách. Zeminy nie je nikdy dosť. Z jedného konca planéty vyťaženú preveziem vozidlom na iný koniec planéty, ktorý máme podchytený v katastri, a tam ju rozprášime.

Jar prežívajú všade ináč. Ináč ju vidia tankisti a ináč záhradkári. Zmrznutá pôda sa rozbahní a ťažké stroje s delami zapadnú a neuveríte, ako sa trápim, že by mohli zapadnúť namiesto toho, že by nedobyli nazad územie, ktoré im iné pásaky pred rokom a pol zobrali.

Nie je jar ako jar. Tešme sa, že môžeme myslieť na tisíc maličkostí pre záhradu, aj tak to robíme len pre to, aby sme stále nemysleli na ten temný asteroid, čo sa na nás rúti obrovskou rýchlosťou z vesmíru, ale keď dvihneme hlavy, neuvidíme ho, lebo vlastne nie je nad nami, ale v nás, áno, vnútri nás sa čosi rúti, a preto rýchlo po rašelinu, postreky, planty a semienka, nech to tu máme pekné, keď to dopadne.