Moslimovia naďalej nemajú na Slovensku plné náboženské práva
Ramadánsky iftar ako „prvá večera“ po prerušení pôstu je príležitosťou tento smutný fakt pripomenúť.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Najprv jedna osobná skúsenosť z Pakistanu, kde som po zemetrasení v roku 2007 spoločne s miestnymi distribuoval v odľahlých oblastiach humanitárnu pomoc. V Muzaffarabáde bol čas piatkovej večernej modlitby. Okolo mešity si na zem posadalo množstvo biedne vyzerajúcich ľudí. Čakali. Prišli dobrovoľníci a každému dali teplú polievku a placku chleba.
„To tak robíte každý rok ako my na Vianoce?“ opýtal som sa. „Nie, každý týždeň,“ znela odpoveď. Zahanbil som sa.
Iftary aj v Bielom dome
Predchádzajúci príbeh je dokreslením toho, čo všetko o islame nevieme.
Podstata ramadánu spočíva v dodržiavaní pôstu, konaní nezištných skutkov a skutkoch uctievania. Moslimovia na celom svete ho prerušia iftarom, teda slávnostnou večerou.
Pôst sa začína východom slnka a končí sa jeho západom. V rôznych krajinách má teda rôznu dĺžku. Najdlhší býva v Dánsku (21 hodín), naopak, najkratší v Argentíne (9 hodín).
Nedávno Islamská nadácia na Slovensku (INS) usporiadala už siedmy ročník iftaru. V jednej z reštaurácií v centre Bratislavy sa po siedmej hodine večer zišli desiatky pozvaných osobností verejného života. Prišli zástupcovia cirkví a náboženských spoločností vrátane rabína. Pozvanie prijali zástupcovia siedmich diplomatických misií na Slovensku, medzi nimi aj Vatikánu a Spojených štátov. Iftaru sa prvýkrát zúčastnil aj primátor hlavného mesta.
