Mirek Tóda
V polovici mája si Turci zvolia nový parlament, no rozhodovať budú najmä o tom, či prezidentom zostane Recep Tayyip Erdogan.
Opozícia má šancu prelomiť jeho režim, ako ešte nikdy za posledné dve desaťročia.
Prieskumy verejnej mienky predpovedajú, že zrejme dôjde k rozhodujúcemu súboju v druhom kole prezidentských volieb koncom mája medzi čoraz autokratickejším prezidentom Erdoganom a lídrom zjednotenej opozície Kemalom Kilicdaroglom.
O jeho perspektívach a prečo sú Erdoganove vyhliadky otázne, sme sa rozprávali s expertkou na Turecko Luciou Yar, ktorá je zástupkyňou šéfredaktora servera Euractiv.
Kto je favorit opozície
Tureckí voliči si okrem spomínaných favoritov budú vyberať aj medzi najsilnejším oponentom prezidenta z posledných prezidentských volieb Muharremom Incem, ktorý sa od domovskej republikánskej strany podľa Lucie Yar odstrihol a dnes si „ide svoje“, a kandidátom krajnej pravice Sinanom Oganom.
Im však prieskumy veľké šance na úspech nedávajú.
Kilicdaroglu, ktorý sa stal kandidátom spojenej opozície, je zároveň šéfom republikánov (CHP). Na jednej strane, ako opisuje slovenská expertka, je to kariérny úradník, na tej druhej zároveň osobnosť, ktorej sa podarilo získať podporu nielen vo svojej strane, ale aj v ďalších opozičných stranách – tzv. Stôl šiestich.
Podľa prieskumov má Kilicdaroglu miernu prevahu. „No rozdiely neprevyšujú jednotky percentuálnych bodov,“ upozorňuje Yar. Očakáva sa preto, že sa rozhodne 28. mája v druhom kole (prvé kolo je na programe o dva týždne skôr). Rozhodujúce môžu byť hlasy 15-percentnej skupiny nerozhodnutých, ktorí si vyberú svojho kandidáta až tesne pred svojou voľbou. Pôjde najmä o prvovoličov.
Kým Erdogan bude hrať na stabilitu, opozičný líder Kilicdaroglu na zmenu.
„Okolo troch miliónov Turkov a Turkýň bude voliť mimo Turecka, pričom sa odhaduje tradičný pomer: 65 percent pre Erdogana, zvyšok ostatným,“ odhaduje Yar.
Voliť sa bude aj v Bratislave
Prvýkrát sa pritom naskytne možnosť voliť na ambasáde v Bratislave pre Turkov žijúcich na Slovensku. „Doteraz Turci zo Slovenska tradične volili na ambasáde vo Viedni, ich počet je už však teraz u nás dosť vysoký na to, aby sa zapojila do volieb aj ambasáda u nás,“ hovorí Yar.
Na rozdiel od prezidentských volieb by parlamentné podľa nej mali mať oveľa jasnejší priebeh. Očakáva sa, že zjednotená opozícia okolo Stola šiestich, ktorá si oficiálne vystupuje pod názvom Národná aliancia, získa v parlamente prevahu na vládnymi silami – teda Stranou Spravodlivosti a rozvoja (AKP) a MHP, ktorá sa v prieskumoch pohybuje len okolo hranice zvoliteľnosti 7 percent.
Ani to však ešte nemusí znamenať koniec Erdoğanovej éry. „Parlament po posledných zmenách v ústave stratil zásadné kompetencie a jeho sila je dnes značne obmedzená. Erdoğan môže pokojne vládnuť aj s menšinou v parlamente, našiel by si cesty, ako si s ním poradiť,’ vysvetľuje Yar.
Ak by to však malo iný vývoj a koalícii okolo AKP sa podarilo vyhrať, Erdoğan to podľa nej bude hrať v druhom kole na potrebnú jednotu.
„Zaujímavosťou je, že z koalície šiestich opozičných strán postavili samostatné kandidátky len dve najväčšie – Kilicdaroglovi republikáni (CHP) a umiernení nacionalisti v Dobrej strane (İyi Parti), odštiepení od Erdoğanových koaličných partnerov, strany MHP,“ hovorí Yar.
Ako dodáva, menšie strany – vrátane silných Erdoganových spojencov z minulosti, ako je bývalý minister hospodárstva Ali Babacan či exminister zahraničných vecí Ahmet Davutoglu – našli miesto na kandidátke republikánov v CHP.
Rozhodli sa pragmaticky, keďže im prieskumy predpovedali, že sa im nepodarí prekonať minimálnu sedempercentnú hranicu na úspech. „V konečnom dôsledku sa tak obmedzí to, aby proti-Erdoganovské hlasy prepadli,“ spomína Yar kľúčové rozhodnutie tureckej opozície nenechať prepadnúť hlasy, ktoré by mohli rozhodnúť o budúcnosti krajiny.
Ako budú voliť Kurdi
Do politických kalkulácií sa zapojili aj Kurdi z tretej najsilnejšej strany súčasného parlamentu (HDP), ktorá v ostatných voľbách získala vyše šesť miliónov hlasov.
„Keďže v minulosti súdy viacerých predstaviteľov v poslednom období zbavili mandátov, alebo dokonca slobody a hrozí, že v najbližšom období úrady celú stranu rozpustia, zastúpenie v parlamente si po máji chcú zabezpečiť na kandidátke Strany zelenej a ľavicovej budúcnosti (YSPG),“ rozoberá Yar ch kritickú situáciu.
„Do prezidentských volieb však Kurdi okolo HDP a dnes ani YSPG nepostavili vlastného kandidáta, čo je samo osebe dosť explicitným postojom. A hoci oficiálne ešte Kilicdarogla nepodporili, dá sa to ku koncu kampane očakávať.“
Ako však dodáva analytička, Kurdi v Turecku nepredstavujú jednoliatu masu, a preto sa nedá zovšeobecniť, že budú všetci proti Erdoganovi.
Je to o ekonomike a zemetrasení
Jednoznačne najsilnejšou témou volieb je ekonomika krajiny, ktorá sa posledné roky nevyvíja dobre a následky nedávneho obrovského zemetrasenia, ktoré zasiahlo okrem Turecka aj Sýriu a vyžiadalo si takmer 60-tisíc obetí.
Na turecké pomery je však kampaň stále pomerne pokojná, čo si Yar vysvetľuje práve dôsledkom ponurej nálady po ničivej živelnej katastrofe. „Sám prezident hovoril, že jeho tradične megalomanské stretnutia s voličmi budú v tomto čase smútku tichšie,“ rozpráva.
Jeho leitmotívom je udržanie smeru, ktorým krajina putuje už 20 rokov: „Nemôžeme si dovoliť z tohto kurzu vybočiť, nieto ešte zastaviť sa.“ Jeho slovami by opozícia tieto úspechy „zdemolovala“.
Yar si všíma jeho sľuby, ako sú zásadné investície do infraštruktúry, vystavanie nových príbytkov v regiónoch najviac postihnutých zemetrasením, a to už do jedného roka. Tento mesiac informoval aj o národných ložiskách plynu v Čiernom mori, ktoré boli objavené ešte v roku 1975 a vďaka ktorým chce dodávať dočasne plyn do domácností zadarmo.
Napriek jeho populistickým krokom si podľa Yar nedokázal zaručiť prevahu v kampani: išlo napríklad o zvýšenie minimálnej mzdy, ktoré sa týka viac než polovice vyše 80-miliónovej tureckej populácie, čo dnes žije z minimálnej mzdy (okolo 404 €). Nepomohla mu ani novela zákona o skoršom odchode do dôchodku (týka sa dvoch miliónov ľudí) či vytvorenie schémy lacných hypoték a nároky na rôzne daňové úľavy pre milióny ľudí.
Ako kampaňuje opozičný líder
Kilicdaroglu nemá podľa Lucie Yar taký priestor v národných médiách, ktoré sú v područí vlády, a preto skúša rôzne formy.
„V kampani využíva mnoho moderných kanálov vrátane populárneho TikToku, kde sa prihovára najmä mladšej generácii. Asi siedmim miliónom prvovoličov, ktorí si za svoj život nepamätajú iný ako Erdoganov režim, sa Kilicdaroglu napríklad prihovoril v populárnom videu, v ktorom sa prihlásil k svojim alavitským koreňom – minoritnej náboženskej skupine, pričom apeloval na mladých, aby prekonali predsudky, vnímali rozmanitosť naprieč spoločnosťou, ktorá tvorí jej pridanú hodnotu, a postavili sa proti polarizácii,“ rozpráva Yar.
Na Twitteri malo za 24 hodín takmer 20 miliónov videní.
Výrazným trendom, najmä medzi aktivistami, analytikmi a pozorovateľmi je podľa slovenskej analytičky aj sústredenie sa na to, čo pozitívne by ukončenie vlády Recepa Tayyipa Erdogana spôsobilo. „Množia sa texty, eseje a názory na to, čo všetko bude v krajine potrebné zmeniť, čo v konečnom dôsledku napomáha viere obyvateľstva v možnú zmenu,“ hovorí Yar.
Podľa expertov oslovených portálom Middle East Eye sa predpokladá, že Kilicdaroglu by sa po prípadnom víťazstve snažil znormalizovať vzťahy s EÚ aj NATO. Jeho republikáni si vzali za svoj slogan zakladateľa Turecka Mustafu Kemala Atatürka – mier doma, mier vo svete.
V prípade Erdoganovho lavírovania medzi Ruskom a Západom však portál o Blízkom východe veľké zmeny nečaká ani po výmene lídra v Ankare. Napríklad zapojenie sa Turecka do sankcií proti ruskému režimu je nereálne a Turecko sa aj naďalej bude snažiť vystupovať ako mediátor.
Pozitívnou otočkou by mohla byť snaha utíšiť konflikt s Gréckom, čo sa týka ťažby plynu, či v otázke rozdeleného Cypru.
Na stretnutiach s podporovateľmi či prostredníctvom svojich kanálov hovorí líder opozície podľa Yar najmä o tom, aké novinky prinesie. „V šotoch hovorí o ‚sľube‘ obyvateľom, pracuje s konceptom ‚jari, ktorá sa do Turecka opäť vráti‘, a ako symbol využíva znak rovná sa (=), ktorý umiestňuje vždy medzi seba a akéhokoľvek Turka alebo Turkyňu, ktorí vo videách vystupujú.“
Oveľa viac ako o zahraničnej politike rozpráva o hospodárskych zmenách a masívnych rozvojových projektoch v domácej ekonomike. „Napríklad tvrdí, že naprieč 81 provinciami v krajine založí 9 špeciálnych ekonomických zón, 17 stredísk pre poľnohospodárstvo a chov dobytka a 50 výrobných platforiem,“ rozpráva Yar o jeho ekonomickom programe, ktorý je plný predsavzatí.
Medziročný rast tureckej ekonomiky chce napríklad v prvých štyroch rokoch svojej vlády zvýšiť na 5,5 percenta. „Podporiť chce aj vysídľovanie z tureckých metropol do provincií v stredozemí. Už v prvých sto dňoch chce priniesť znižovanie výšky daní a poistenia pre pracujúcich či zavedenie „fondu nových začiatkov“ – programu pre rozvedené ženy, alebo sprísnenie trestov za rodovo podmienené násilie, čím reflektuje aj jeden z najvypuklejších problémov súčasného Turecka – postavenie žien,’“ rozpráva Yar.
Medzi obyvateľmi však podľa nej rezonujú aj iné Kilicdaroglove nápady, ako je návrat k prestavovaniu času medzi zimou a letom. V roku 2016 Turci prestali čas dvakrát ročne meniť. Symbolickým je sľub o vysťahovaní sa z prezidentského paláca „s tisíckou izieb“, ktoré dal vystavať Erdogan, a návrat do sídla pôvodného prezidentov Cankaya.
„Najzásadnejšou je však jeho (a opozičná) vízia vrátiť Turecko k demokratickým princípom a zrušiť z ich pohľadu diktátorský, prezidentský systém,“ dodáva slovenská analytička.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
