Bieloruský denník: K Lukašenkovi prišiel šéf neuznanej DĽR, Ukrajina odvolala veľvyslanca z Bieloruska
Pozrime sa na najnovšie správy o bielorusko-ukrajinských vzťahoch.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.
Vzťahy medzi Bieloruskom a Ukrajinou sú zložité. V rámci nich sa dá rozoberať interakcia medzi Ukrajinou a Lukašenkovým režimom, ako aj medzi ukrajinskými predstaviteľmi a demokratickými silami Bieloruska. Dnes sa podrobnejšie pozrieme na tú prvú: medzi nelegitímnou bieloruskou diktatúrou a legitímnou ukrajinskou demokraciou.
Možno ju nazvať opatrnou a obozretnou. Hoci Lukašenko slovne uráža Zelenského a jeho okolie a zástupcovia Kancelárie prezidenta Ukrajiny nazývajú diktátora diktátorom, pokiaľ ide o činy, držia sa obe strany v medziach.
Lukašenko napriek tomu, že plne podporuje Rusko a poskytol mu územie, infraštruktúru, dokonca aj zásoby techniky a munície, predsa nikdy nevyslal svoje jednotky do boja s ukrajinskou armádou. Ukrajina donedávna – napriek zjavnej hrozbe zo strany Bieloruska – ani neodvolala svojho veľvyslanca z diktatúry. Veru tak: vojna trvá už druhý rok, ale ukrajinský veľvyslanec bol ešte pred pár dňami na svojom poste v Bielorusku. Nedošlo ani k odvetným útokom na ruské vojenské základne vnútri bieloruských hraníc. Ako hovoria ukrajinskí predstavitelia – aby sa neotvoril druhý front.
Príchod šéfa DĽR
Denis Pušilin, šéf neuznanej Doneckej ľudovej republiky, pricestoval do Minska na stretnutie s Lukašenkom a spustil tým celú reťaz udalostí.
Najprv vysvetlime, prečo sa stalo niečo dôležité. Faktom je, že Lukašenko a jeho administratíva doteraz oficiálne neuznali ani Doneckú, ani Luhanskú ľudovú republiku. Denis Pušilin, šéf neuznanej entity, už doteraz viackrát navštívil Minsk, ale nikdy nebol na oficiálnom stretnutí s Alexandrom Lukašenkom. Takéto stretnutie sa dá vyhodnotiť ako faktické uznanie postavenia hlavy DĽR.
Zaujímavé je i to, že Lukašenko nielen ponúkol Pušilinovi humanitárnu pomoc, ale sa ho aj spýtal, „ako sa nám darí na fronte“. Akoby vojnu proti Ukrajine považoval za spoločnú vec s Pušilinom, Putinom a ďalšími vojnovými zločincami.
Inak Lukašenko hovoril najmä o obnove Doneckej oblasti: o podnikoch, poľnohospodárstve. Vyzerá to tak, že bieloruský diktátor chce skrátka zarobiť. A že je DĽR izolovaná od civilizovaného sveta, ho pritom nijako nevyrušuje.
V Kyjive sa však zo stretnutia nepotešil nikto: poslanci najvyššej rady už nazvali Lukašenkovo konanie provokáciou.
Odvolanie veľvyslanca
Reakcia Ukrajiny bola veľmi rýchla. A hneď vyvolala množstvo vtipov, že vojna dôvodom na odvolanie veľvyslanca nebola, ale Pušilinova návšteva už áno.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných veci oficiálne vyhlásilo, že stretnutie Lukašenka s hlavou neuznanej republiky vníma ako legitimizáciu ruskej okupačnej správy. Oficiálny Kyjiv zároveň vyzval Bielorusko, aby upustilo od takýchto krokov a prestalo podporovať ruskú agresiu proti Ukrajine.
Zatiaľ Igora Kyzyma, ukrajinského veľvyslanca v Bielorusku, odvolali na konzultácie.
Zelenskyj na hraniciach
Po tomto stretnutí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vycestoval na hranice s Bieloruskom, aby zhodnotil pripravenosť obranných štruktúr na prípadnú druhú inváziu. Úprimne povedané, nie je celkom jasné, či to nebolo plánované už skôr, ale išlo by o kurióznu náhodu.
Volodymyrovi Zelenskému ukázali priekopy na hranici, kamerový systém, detekciu dronov a ďalšie obranné opevnenia.
Je úplne očividné, že na druhú inváziu z územia Bieloruska je Ukrajina pripravená – obrana je zorganizovaná pozdĺž celej hraničnej línie.
Dôležitou a ešte stále otvorenou otázkou pritom je, či Lukašenko pošle cez hranice ešte aj bieloruskú armádu. Nálada v bieloruskej spoločnosti sa nezmenila: občania sú proti účasti svojej armády v bojových akciách. Ukrajina všetkými prostriedkami preukazuje, že bieloruskí vojaci nemajú na Ukrajine čo robiť – aspoň nie v úlohe agresora.
Týždeň v Bielorusku
v číslach, slovách a represiách
Citát týždňa
Mychajlo Podoľak, poradca vedúceho Kancelárie prezidenta Ukrajiny, vyjadril svoj názor na Bielorusov v rozhovore so Zerkalom:
„Nezabúdajme, že bieloruský národ je predsa len trochu iný ako ruský. Mám dojem, že vojnu vníma inak a absolútne nie je ochotný prijímať ju dokonca ani v tej miere, v ktorej v Rusku vnímajú vojnu ako nevyhnutnosť. Mám teda dojem, že Bielorusko – ak hovorím o bieloruskej spoločnosti – jednoznačne nemá záujem o vojnu a rozumie, na akú katastrofu sa to celé prevracia a ako to bude vyzerať po vojne.“
Neobyčajné video týždňa
V bieloruských močiaroch bol spozorovaný plávajúci ostrov. Video sa rýchlo rozšírilo po sociálnych sieťach v Bielorusku.
Číslo týždňa
V Bielorusku pribudlo 9 nových oficiálne uznaných politických väzňov. Celkovo ich je už 1494. To sú len tí, ktorí vyhovujú kritériám aktivistov za ľudské práva. Celkovo sa však v bieloruských väzniciach, kolóniách a ústavoch predbežného zadržania nachádza niekoľkonásobne väčší počet ľudí zadržaných z politických motívov.
Z ruštiny preložila Tamila Chui. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.
