Vidiecky dom pretvorili na súčasné bývanie: ako sa dá citlivo obnoviť stará nehnuteľnosť
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku a počúvať môžete aj bez pripojenia k internetu. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Keď Peter začal uvažovať o prerábke vidieckeho domu, ktorý je s jeho rodinou spätý takmer sto rokov, o inom prístupe ako o citlivej rekonštrukcii ani neuvažoval.
Podobných dvojkrídlových domov, ako je ten, v ktorom dnes žije so svojou rodinou, ešte stále v Lozorne zopár nájdete. Viaceré však nahradila nová výstavba alebo prešli rekonštrukciou, ktorá je typická pre mnohé dnešné rodinné domy – plastové okná, hrubá vrstva zateplenia a pestré farby omietky.
„Mnohí kamaráti mi povedali, že jednoduchšie by to bolo zbúrať. Od detstva som však mal k tomuto miestu vzťah, chodieval som sem ako chlapec, poznám jeho históriu a prišlo mi neprijateľné robiť s tým čokoľvek iné,“ hovorí Peter o svojom rozhodnutí.
Kedysi stál na mieste malý hlinený domček, dvojkrídlový dom s podjazdom tu postavil Petrov pradedo v roku 1934. „To číslo alebo jeho časti vidno aj na starých fotkách. Keď sa oškriabala brizolitová omietka, našli sme ho tam a rozhodli sa ho zachovať,“ spomína.
Dom fungoval dvojgeneračne, v jednom krídle býval Petrov pradedo, v druhom jedno z jeho detí. Na obytnú časť nadväzujú rozsiahle hospodárske budovy, ktorých využitie sa podľa potreby v čase menilo.
V sedemdesiatych rokoch prešiel dom rekonštrukciou, v rámci ktorej sa krídlo, kde si Peter s rodinou vytvoril svoje bývanie, rozšírilo. „Pradedo obchodoval s drevom a so stavebným materiálom, vyrábala sa tu tehla a škridla. Pôvodná strecha sa robila priamo tu,“ približuje.
