Prečo americký bombardér preletel ponad čínsky ostrov

Autor je politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky

Situácia v regióne Juhočínskeho mora je v posledných mesiacoch predmetom zvýšenej pozornosti politických a bezpečnostných analytikov.

Kontinentálna Čína tu na niektorých ostrovoch buduje vojenské základne, dokonca vytvára umelé ostrovy v snahe získať úplnú kontrolu nad oblasťou, ktorá je hlavnou obchodnou cestou z východnej Ázie na Západ (do Európy a Afriky, na Blízky východ).

Spojené štáty, demonštrujúc odhodlanie zabezpečiť slobodu námornej plavby, poslali koncom októbra 2015 do Juhočínskeho mora krížnik Lassen, ktorý  spektakulárnym spôsobom vstúpil do 12-míľového pásma okolo jedného z umelých čínskych ostrovov (Subi Reef), čím dali najavo, že nerešpektujú čínsku expanziu.

Na potvrdenie tohto postoja americký strategický bombardér B-52 pred pár dňami preletel ponad umelým ostrovom, kontrolovaným Čínou. USA tým potvrdili, že nepovažujú nebo nad touto časťou regiónu za čínsky vzdušný priestor.  

Spory o ostrovy

Dlhodobým problémom v regióne sú územné spory. V priebehu desaťročí si viaceré krajiny (Čína, Taiwan, Vietnam, Filipíny, Malajzia, Brunej) nárokujú suverenitu nad tunajšími ostrovmi a ostrovčekmi – obývanými a neobývanými.

Tieto územné spory, negatívne ovplyvňujúce vzájomné vzťahy medzi spomínanými krajinami, majú niekedy zvláštnu podobu.

Koncom roka 2014 medzi Vietnamom, Taiwanom a Filipínami vypukla „kartografická vojna“. Zámerom jej aktérov bolo prostredníctvom zorganizovania verejných výstav historických máp z národných archívov zdôvodniť nároky na súostrovia Spratly (Nangsha), Paracel (Shisha), Macclesfield (Chungsha) a Pratas (Tungsha).

V máji 2015, v podmienkach značného napätia v medzištátnych vzťahoch v regióne predstavil Ma Jing-jeou, prezident Taiwanu, krajiny, ktorá považuje spomínané ostrovy za neoddeliteľnú súčasť svojho územia, mierovú iniciatívu. Tá mala odložiť na neurčito spory o štátnej príslušnosti ostrovov v Juhočínskom mori a pomôcť zúčastneným krajinám sústrediť sa na  spoločné a vzájomne prospešné využívanie zdrojov, ktoré poskytuje more a príroda.

Ozvali sa pesimisti, poukazujúci na to, že podobné iniciatívy sú ťažko realizovateľné (respektíve nerealizovateľné), keďže do hry v takýchto situáciách vstupuje veľa silných hráčov, ktorých ambície prekračujú rámec spoločnej vôle.

Pred časom pritom podobná iniciatíva Taiwanu v inej časti Východnej Ázie – v regióne Východočínskeho mora – zaznamenala úspech.

Išlo o diplomatickú iniciatívu v súvislosti so sporom o niekoľko ostrovov v tomto mori, z ktorých najväčší (Senkaku alebo Diaoyutai) je spravovaný Japonskom, pričom nároky na ne vznášajú Čína, aj Taiwan.

Po tom, čo Taiwan v roku 2012 ohlásil mierovú iniciatívu pre Východočínske more, Japonsko a Taiwan podpísali dohodu o rybolove. Tá ukončila nepríjemné incidenty, ktoré sa predtým odohrávali medzi dvoma krajinami v tomto spornom akvatóriu.

Arbitráž v Haagu

V týchto dňoch sa iniciatíva z mája 2015  znovu dostáva do stredobodu pozornosti. Od roku 2013 totiž v Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu prebieha arbitrážny proces, v ktorom Filipíny žalujú kontinentálnu Čínu za jej politiku v Juhočínskom mori.

Koncom novembra 2015 Filipíny v rámci pojednávania predložili súdu záverečnú verziu argumentov v prospech svojej pozície.

Filipínska vláda obviňuje kontinentálnu Čínu z jednostranných krokov. Čína však celý arbitrážny proces kritizuje, považuje ho za „politickú provokáciu pod právnou zámienkou“ a vopred vyhlasuje, že nebude akceptovať nijaké rozhodnutie súdu, ktoré podľa čínskeho ministerstva zahraničných vecí „nikam nepovedie“.   

Z krajín, ktoré sledujú priebeh spomínaného procesu (Vietnam, Brunej, Malajzia, Taiwan, Indonézia,  Singapur, Thajsko, ale aj  Japonsko, Austrália a USA – niektoré z nich delegovali svojich pozorovateľov do Haagu) osobitnú pozornosť arbitráži prejavuje Taiwan.

Táto krajina nie je priamym účastníkom súdneho procesu, avšak práve ona považuje súostrovie Spratly (Nansha) za súčasť svojho územia a od roku 1946 nepretržite spravuje ostrov Taiping, najväčší v tomto súostroví. Taiwan nesúhlasí s argumentmi filipínskej vlády ohľadne statusu ostrovov a je rozhodne proti tomu, aby obývaný ostrov Taiping bol označovaný za „útes“ (to by mohlo mať vážne následky z hľadiska morského práva).

Ostrov Taiping

Pred niekoľkými týždňami Taiwan za účasti dvoch členov vlády (ministra vnútra a ministra pobrežnej stráže) a ďalších vysokopostavených vládnych činiteľov slávnostne otvoril na tomto ostrove zrekonštruované prístavisko a maják. Táto ceremónia,  ktorá na prvý pohľad bola udalosťou miestneho významu, má v kontexte mierovej iniciatívy z mája 2015, ale najmä celkovej situácie v regióne, oveľa väčší význam.

Taiwan totiž ponúka zrekonštruované zariadenia, ale aj ďalšie technické a sociálne kapacity, vytvorené  na ostrove, na používanie aj krajinám, ktoré o to prejavia záujem. Taiwanská vláda hovorí o úsilí premeniť ostrov na mierové pásmo a ekologickú rezerváciu, prezentuje toto úsilie ako praktické naplňovanie zámerov mierovej iniciatívy prezidenta Ma Jing-jeou.

Ostrov Taiping má solídne zásoby čistej pitnej vody, dostatočné pre potreby miestnych obyvateľov, na pestovanie poľnohospodárskych plodín a pre prípadných zahraničných návštevníkov (rybárov a námorníkov z okolitých krajín). Svojho času tu Taiwan nahradil posádku vojenského námorníctva jednotkou pobrežnej stráže. Miestna nemocnica môže poskytnúť bežnú, ale aj urgentnú pomoc (vrátane záchrannej služby), v prípade potreby aj prostredníctvom diaľkových konzultácií s vojenskou nemocnicou na Taiwane.

Zrekonštruovaný maják sa stáva dôležitou súčasťou systému bezpečnosti námornej plavby. Inštaláciou na ostrove koncom roka 2014 solárnych panelov ako hlavného zdroja energie dochádza k podstatnej redukcii emisií zo spaľovania uhľovodíkov, čo znižuje celkovú mieru znečistenia prírody v tomto regióne. Taiwanská vláda uvažuje o vytvorení prírodovednej stanice na Taipingu, ktorá by sa mohla stať  súčasťou medzinárodnej výskumnej siete v oblasti seizmológie, meteorológie, oceánológie a ekologickej konzervácie.

Maják ako svetielko nádeje

Zatiaľ čo výstavba umelých ostrovov v Juhočínskom mori Čínou s následným vytvorením  vojenskej infraštruktúry vyvoláva značné znepokojenie v okolitých krajinách, ktoré by privítali ako protiváhu silnejšie zaangažovanie sa USA do celkového vývoja v regióne, najnovší krok Taiwanu v rámci ohlásenej mierovej iniciatívy – sprevádzkovanie zrekonštruovaného majáku pre potreby slobodnej námornej plavby a ponuka na využitie návštevníkmi z iných krajín sociálnej a technickej infraštruktúry na ostrove Taiping – by mohlo byť povestným symbolickým svetielkom nádeje na uvoľnenie napätia a posilnenie dôvery v regióne.