Juraj Šeliga: Spojenie Demokratov a KDH zmení hru a zastaví Fica

Poslanec Juraj Šeliga odišiel zo strany Za ľudí a minulý piatok spolu s Janou Žitňanskou vstúpil do Demokratov. Za svoju prioritu považuje pokus vytvoriť jednu kandidátku s KDH.

V rozhovore sa dočítate:

• prečo odišiel od Veroniky Remišovej a čo mu prekážalo na politike Za ľudí;
• ako je na tom možné spájanie Demokratov a KDH;
• čo hovorí na nápad svojej novej strany neotvárať kultúrno-etické otázky;
• čo si myslí o tom, že Demokrati z povolebnej spolupráce vylúčili Hlas.

Prečo ste vlastne odišli zo strany Za ľudí? 

Môj pohľad na to, ako má strana Za ľudí vyzerať, sa rozchádzal s tým, ako si to predstavovala pani predsedníčka. Bolo to tak nejaký čas a zdalo sa mi vhodné odísť, keď sme dokončili obdobie, počas ktorého platila koaličná zmluva. Druhý aktualizačný moment prišiel po tom, ako premiér Heger založil stranu Demokrati. Povedal som vtedy kolegom: Poďme s nimi rokovať, poďme sa skúsiť dohodnúť na spolupráci a ukázať spájanie. A keď v strane Za ľudí nastalo váhanie, povedal som si: ďakujem pekne. Veľa vecí sme si tam povedali aj interne, nevidím však dôvod to verejne rozvíjať.

Malo by zmysel to verejne rozviesť. Vaši voliči chcú určite vedieť, prečo presne ste zmenili stranu. V čom ste si nerozumeli s pani Remišovou? Išlo o to, že chcela stranu nasmerovať k OĽaNO? Mala vyššiu toleranciu voči Igorovi Matovičovi než vy?

O. K., poviem teda len jednu vec. Ja a Jana Žitňanská sme nehlasovali za dohody s Tomášom Tarabom. A v strane to nevnímali tak, že skvelé, držíte étos strany, pretože to je línia, ktorú máme napísanú aj v preambule našich stanov. Naopak, prišla kritika, čo sme si to dovolili. To bol jeden z dôvodov, pre ktorý sme sa rozišli. To, čo som chcel povedať pani Remišovej, som jej povedal. Ľudia sledujú jej politiku a moju politiku a urobia si obraz. Nevidím pridanú hodnotu vo verejnom praní špinavej bielizne. Rozchody môžu byť aj pokojné a kultivované. Kolegom úprimne prajem všetko dobré.

Neprekážalo vám, akým spôsobom Veronika Remišová vyriešila spor s Máriou Kolíkovou a ľuďmi okolo nej? Remišová to vyriešila do veľkej miery mocensky, ovládla predsedníctvo a vlastne sa týchto ľudí zbavila. Bolo to dobré riešenie? 

Ten konflikt samotný bol zlý a ukázalo sa, že ani jedna, ani druhá strana k nemu nepristúpila úplne štandardne. Kroky pani Remišovej boli viditeľné. Časom sa, žiaľ, ukázalo aj to, že v čase, keď sa pani Kolíková zaujímala o post predsedníčky, už rokovala o tom, že bude na kandidátke SaS, čo mi nepripadá korektné.

Takže ani kolíkovci podľa vás z tohto sporu nevyšli čistí?

Pre mňa je to už história.

Pôjde strana Za ľudí do volieb spolu s OĽaNO? Bola Veronika Remišová za tento scenár, kým ste tam boli?

To je otázka, ktorú musíte adresovať pani Remišovej. Ja som sa jasne vyjadril tak, že by sme nemali váhať a mali by sme začať rokovať s Eduardom Hegerom a jeho Demokratmi. Kolegovia si chceli dopriať viac času a chceli viac rokovaní. Na to sa však už musíte spýtať ich.

Aby sme to teda zhrnuli – vy ste boli otvorene za to, aby strana Za ľudí kandidovala spolu s Demokratmi?

Považoval som to za rozumné. Také spájanie by mohlo, reálne a nielen marketingovo, zmeniť hru. Bol som za, aby sa Za ľudí spojili s Demokratmi. A dnes som, samozrejme, aj za to, aby sa Demokrati spojili s KDH.

Minulý piatok ste vstúpili do Demokratov. Prečo ste si vybrali práve túto stranu?

Rozmýšľal som o tom, či v politike neskončím. Debatoval som o tom s priateľmi a jeden mi pripomenul starú múdrosť – že na to, aby zlo zvíťazilo, stačí len to, že dobrí alebo normálni ľudia nebudú robiť nič. A keď som videl, akým spôsobom sa tu rozťahuje Robert Fico, povedal som si, že ešte skúsim zabojovať. S pánom Hegerom komunikujeme dlhšie a potom od neho prišla aj formalizovaná ponuka, aby sme vstúpili do Demokratov a skúsili to spolu. Eda Hegera poznám tri roky, poznám Mira Kollára, Jara Naďa a ďalších. Tak som si povedal, že ak chcem skúsiť zabojovať, mali by to byť títo ľudia. A keď ma voliči nebudú chcieť v politike, povedia mi to vo voľbách. Skúsiť ešte niečo urobiť pre to, aby tu mohla byť vláda, v ktorej nebude Robert Fico, som vnímal ako povinnosť. Politickú aj občiansku. Vyčítal by som si, pokiaľ by som v tejto predvolebnej kampani neurobil nič a len tak sa vzdal bez boja.

Ponuka od Hegera prišla naozaj až teraz? Už niekoľko mesiacov vieme, že ste spolu komunikovali a že bolo pravdepodobné, že s ním skončíte v jednej strane.

Komunikovali sme dlhšie, ale naozaj sa to uzavrelo až minulý týždeň. Máme priateľský vzťah, takže medzi nami neboli tajnosti.

Prečo ste nevstúpili do Demokratov v marci, tak ako Jaroslav Naď či Rastislav Káčer? Čakali sme, že vás uvidíme na ich prvej tlačovke.

Veľa ľudí to čakalo. Ešte sme neboli dohodnutí a ja som bol vtedy stále v strane Za ľudí. Čakal som, že sa strana vyjadrí, čo chce a čo nie. Po predsedníctve bola debata jasná – že ešte nechcú robiť nič. Tak sa to posunulo ďalej.

Špekulovalo sa aj o tom, či nepôjdete na kandidátku KDH. Rozprávali ste sa s KDH o tom, že by ste mohli za nich kandidovať? 

Som s viacerými ľuďmi z KDH stále v kontakte, mám tam priateľov. Mojou ideálnou predstavou, ktorá by skutočne zmenila hru, a naznačoval to aj prieskum Focusu, by bolo spojenie Demokratov a KDH. To by dokázalo osloviť takmer 15 percent a koalícia Demokrati – KDH by tak podľa marcového prieskumu Focusu zrazu bola tretím najsilnejším subjektom na politickej scéne. Najsilnejším stredopravým subjektom. Myslím si, že by to mohlo zastaviť návrat Fica, hoci by to možno nebolo manželstvo z lásky, ale z rozumu. S KDH som stále v kontakte a bolo by perfektné, pokiaľ by sme ja alebo Janka Žitňanská mohli byť akýmsi mostom k nim, aby sme mali spoločnú kandidátku.

Už v januári malo KDH predsedníctvo a dohodli sa, že pôjdu do volieb samostatne. Prečo sa nepodarilo Hegerovi ani vám, ani nikomu inému presvedčiť KDH, aby sa spájalo pred voľbami?

KDH je strana, ktorá má svoje procesy a štruktúry, a na niektoré veci potrebujú čas. Priznám sa, že aj mňa a viacerých ďalších prekvapilo, aký veľký synergický efekt ukázal prieskum Focusu a ako veľmi a dobre to prijali ľudia, ktorí zvažujú, že budú voliť tieto dve strany. A to bola veľká vec. Dnes tu s vami hovorím za seba a Demokrati a aj KDH majú svoje predsedníctva, svoje štruktúry. Len sa mi zdá, že v tomto momente, keď sa ukazuje, že spojenie týchto dvoch strán by mohlo pri optimistickom pohľade generovať takmer 15 percent, tak to je naozaj niečo, o čom treba seriózne hovoriť. Bolo by hlúpe ignorovať to. Nemôžem vstupovať do rozhodnutí KDH, ale vnímam to tak, že aj v KDH o tom vedú debatu, a my neformálne komunikujeme s viacerými členmi. Oni sa musia rozhodnúť sami a aj Demokrati sa musia rozhodnúť sami, každý nesie svoj diel zodpovednosti. Ja len hovorím, že toto je niečo, čo by mohlo reálne zvrátiť návrat Fica a normalizácie. Spojenie Demokratov a KDH by bolo skutočnou zmenou hry.

Aj v prieskume Ipsosu pre Denník N vyšlo, že KDH aj Demokrati by pri samostatnej kandidatúre skončili pod čiarou.

Bežia normálne neformálne debaty a všetci to riešia. KDH v rokoch 1997 a 1998 zohralo na Slovensku úžasnú úlohu pri ochrane demokracie. Bolo základom pre SDK, zvládlo spolupracovať aj s Demokratickou stranou a potom aj s Demokratickou úniou, ktoré boli liberálnejšie či stredovejšie ako KDH. A ukázalo sa, že to fungovalo. Verím, že v KDH rozmýšľajú nad tým, čo je najlepšie pre Slovensko. A také signály dostávam – nevnímam to tak, že sú zaťatí vo svojej pozícii. Treba sa však pýtať aj ich.

Ešte teda nie je vylúčené, že nakoniec bude spoločná kandidátka KDH a Demokratov?

Urobím všetko pre to, aby takáto kandidátka bola. Opakovane hovorím za seba, toto môže byť skutočná zmena hry a môže znamenať porážku Fica. A keď sa pozrieme na preferencie, zrazu by stredový a demokratický volič videl, že táto krajina dokáže pokračovať bez toho, aby sa vrátila mafia. A môže to byť opakovaním českého scenára. Keď sa dali dokopy Petr Fiala z ODS, pán Jurečka z KDU-ČSL a pani Pekarová Adamová z TOP09 – a TOP09 je liberálnejšia strana ako KDU-ČSL –, fungovalo to a dnes je Petr Fiala premiérom a majú dobrú vládu, ktorá porazila Andreja Babiša. Aj u nás by niečo také ukázalo, že sa to dá a že strany dokážu aj mierne ustúpiť zo svojej identity pri snahe dosiahnuť vyšší cieľ.

To hovoríte vy. Je aj premiér Heger až takýmto fanúšikom spojenia s KDH?

Môžete mu zavolať a myslím, že nebude mať problém na to odpovedať. Premiér Heger urobí všetko pre to, aby sa k moci nevrátil Fico alebo mafiáni. Toho sa vôbec nebojím.

Viem, že aj v strane Demokrati si niektorí myslia, že by ste sa zatiaľ nemali plašiť so spájaním s KDH, že výsledky prieskumov sú len začiatok, ešte sa nezačala kampaň a všetko môže byť úplne inak.

My sa neplašíme. Hovorím o tom preto, že synergický efekt bol podľa toho prieskumu brutálny. Dva plus dva podľa neho zrazu matematicky nebolo štyri, ale šesť. Ak sa však dve strany vedia spojiť a namiesto šiestich alebo ôsmich percent jednotlivo by to mohlo byť spoločne vyše 20, je to niečo, o čom treba hovoriť. A ľudia v Demokratoch sa na veci pozerajú úplne racionálne. Nie je tam debata o tom, či si ublížime alebo nám ublížia oni. Dôležitý je výsledok pre Slovensko. A aj ľudia, ktorí sú liberálnejšieho razenia, sa na to pozerajú s pokojom – že ak to pomôže Slovensku, tak áno, hľadajme cestu. A sme najmä povzbudení prípadom Českej republiky.

Takže pokiaľ sa KDH pred voľbami nespojí s Demokratmi, vinu ponesie KDH?

Nebudem nikoho nálepkovať, to v žiadnom prípade ani náznakom. Zostaňme pokojní, do rozhodnutia ešte zostáva čas. Hľadajme cestu. Ja za seba urobím všetko, aby sa to podarilo.

Čo hovoríte na to, že Eduard Heger čakal s odchodom z OĽaNO až do marca? Bolo pritom jasné, že je na odchode minimálne dva mesiace, a už aj Matovič ho vyzýval, aby odišiel.

Eduard Heger to vysvetlil. Nepatrí sa mi komentovať vnútorné procesy inej strany. V OĽaNO prebehla nejaká diskusia – niečo z toho som videl, niečo nie. Nakoniec to vyústilo do toho, že premiér odchádza.

Dôsledkom jeho váhavosti môže byť pre Demokratov aj to, že podľa posledného prieskumu nemajú ani štyri percentá.

Premiér odišiel a to je asi to, čo k tomu môžem povedať. Či to malo byť skôr, alebo neskôr, už dnes nie je dôležité. Teraz je dôležité pozerať sa do budúcnosti a na to, čo sa dá urobiť s kapitálom, ktorý tu je. Je tu veľa nerozhodnutých voličov, ale aj takých, ktorí sú v strede a nechcú konflikty. Rád by som pripomenul, že Heger je človek, ktorý sa snaží konflikty tlmiť a nie ich vyhrocovať. A jeho snaha tlmiť konflikty sčasti odpovedá aj na to, prečo premiér nebúchal po stole, ako napríklad búchala pani Kolíková v Za ľudí.

Jeho snaha tlmiť konflikty mohla byť aj nevýhodou. Mohol napríklad buchnúť do stola v čase, keď SaS hrozila odchodom z vlády, a postaviť otázku tak, či pôjde z vlády on alebo Matovič. A mohol teoreticky zachrániť vládu so SaS a neboli by predčasné voľby.

Toto je jedna z vecí, ktorú niektorí vaši kolegovia vyčítajú aj mne. Mal som podľa nich búchať po stole, vymedziť sa či odísť. Premiér Heger bol v ešte komplikovanejšej pozícii. Pokiaľ by sme tam všetci búchali po stole, tak by koalícia neexistovala tri roky. Nemôžu byť v politike len tí, ktorí stále búchajú po stole. Keby nás viac ten stôl držalo, ako po ňom búchalo, mohla koalícia pokračovať. Prijímam však kritiku, že ja sám som mohol niekedy viac búchať po stole, keď už používame túto metaforu. To je skúsenosť, ktorá je neprenosná a ktorú si človek musí sám zažiť.

V momente, keď by Heger vyhodil Matoviča z vlády, by odišla veľká časť poslaneckého klubu OĽaNO a nebolo by dosť poslancov na to, aby vláda mohla pokračovať. Tak to bolo. A čo sa týka odchodu SaS, celá ich snaha bola úplne zbytočná. Rozohrali veci, ktoré nemali naplánované, domyslené, a skončilo sa to pádom vlády. Ja som videl hodnotu v tom, že tu takáto vláda je a robí reformy, ktoré síce ľudia ešte dnes a okamžite necítia, ale robí ich. A že stále bežia vyšetrovania, aj keď protitlak korupčníkov na čele s Ficom je brutálny. A že podporujeme Ukrajinu a držíme si jasnú zahraničnú orientáciu. To boli pre mňa hodnoty, pre ktoré sa oplatilo bojovať za vládu. Čo urobila SaS, za to nech si zodpovedá svojim voličom. A rovnako si za to zodpovedá aj Igor Matovič.

Heger hovorí to čo vy – že chcel v prvom rade zachrániť koalíciu, Slovensko, vyšetrovania a tak ďalej. Ale stále je tu otázka, či to takto nedopadlo preto, že sa bál ísť do konfliktu s Matovičom.

Slušnosť nie je slabosť. Práve naopak. A Edo Heger sa nebojí, je skôr zmierlivým človekom. Kampaň ukáže, že nemá problém ísť ani do konfliktu. Konflikt však musí mať nejaké racio a musí byť pre niečo. Konflikt pre konflikt je deštrukcia, pozrite sa na príklad Sulík verzus Matovič. Bol tu hodnotovo správny konflikt pre reformu nemocníc či súdov. Tieto konflikty sme s Hegerom prešli, vyhrali a dnes je schválená reforma nemocníc, ktorá bude postupne nabiehať ďalšie dva či tri roky. A je schválená reforma súdov, ktorá bude nabiehať ďalších päť rokov. Ale tieto konflikty sa oplatili, pretože priniesli dobrý výsledok pre ľudí.

Heger hovorí, že Demokrati sa nebudú venovať konfliktom ani kultúrno-etickým otázkam. Čo si pod tým predstavujete?

Budeme hovoriť o tom, že Slovensko potrebuje doťahovať reformy, ktoré sme začali. Rodí sa nám menej detí, populácia starne a to zvyšuje tlak na verejné financie a zdravotnú a sociálnu starostlivosť. Musíme riešiť nemocnice. Pre mňa je úplne kľúčová reforma justície, špeciálne prokuratúry. Jedna z tém, ktoré budeme riešiť, je prokuratúra a Maroš Žilinka, ktorý ako generálny prokurátor škodí. Na Hegerovi si vážim, že bol schopný priznať, že voliť Žilinku bola chyba. Ja som to hovoril od začiatku, vyzval som pani prezidentku, aby odložila menovanie, podal som disciplinárny podnet.

Musíme riešiť aj školstvo, aby sme Slovensko rozhýbali, pred príchodom tejto vlády sa 16 rokov nerobili žiadne reformy. My sme ich začali a treba v nich pokračovať. Obrovskou témou je zahraničnopolitická orientácia a tam Demokrati jasne ukazujú, že stoja na správnej strane dejín a na strane obetí vojny. Obrovskou témou sú tí najzraniteľnejší, na ktorých sa zabúda. V tom je špeciálne Jana Žitňanská vytrvalá a robí to v politike už 10 rokov. To nie sú liberálne ani konzervatívne témy. Sú to témy, ktoré jednoducho treba riešiť, inak nás to škaredo dobehne. Musíme pokračovať v tom dobrom, čo táto vláda začala, a tie šialené konflikty znovu nedopustiť.

Hovoríte o obhajobe práv znevýhodnených ľudí. Je tu však niekoľko stotisíc ľudí, ktorí sú znevýhodnení z hľadiska svojich práv. Môžeme dokonca hovoriť, že na LGBTI+ ľudí štát nazerá ako na občanov nižšej kategórie. To nie je téma, ktorá pre vás patrí medzi priority?

Samozrejme, že to je téma, ktorú treba riešiť, treba o nej hovoriť a vonkoncom sa jej netreba báť. Veľmi dobre viete, ako som hlasoval za návrh Tomáša Valáška aj SaS, a určite to treba ťahať ďalej. Je aspoň malým kompromisom, že do parlamentu ide inštitút dôverníctva, aj keď rozumiem, že to nebude považované za dostatočné. Ak teda podprahovo kladiete otázku, či s tým mám nejaký problém, hovorím, že životné partnerstvá treba dotiahnuť a že to je štandardná sekulárna úprava, ktorá nikoho neohrozuje.

Nejde úplne o vás, ale o to, že premiér už na prvej tlačovke Demokratov povedal, že sa týmto témam ako strana v podstate venovať nechcete.

Buďme féroví a chápme to v politickom kontexte. Na týchto témach niekto otvorene stavia kampaň – to je SaS a PS. Naša kampaň bude postavená na iných veciach. Napríklad za mňa – justícia a reforma prokuratúry, Janka Žitňanská – pomoc ľuďom so zdravotným znevýhodnením. To však neznamená, že tieto veci nebudeme riešiť alebo budeme pred nimi utekať. Chápte, že existuje nejaká kampaňová stratégia. Ja by som ten výrok premiéra vnímal v tomto kontexte.

Viete si predstaviť, že by po voľbách pri niečom návrhu na registrované partnerstvá dostali Demokrati stranícky pokyn, aby za to nikto z nich nehlasoval?

To by Edo Heger nikdy neurobil a neviem si u nás ani predstaviť niekoho, kto by niečo také povedal. Sme normálni ľudia a sme nohami na zemi, každý má svoje vedomie a svedomie. Toto by bol „kolesík štýl“ a ten sa praktizuje v Smere a Hlase.

Ide mi len o to, či budete pri tejto téme úplne ticho a budete čakať, kým to niekto navrhne, alebo budete pri začiatku iniciatív za registrované či životné partnerstvá. Alebo sa to skončí ako v OĽaNO, keď Matovič povedal: máme voľné hlasovanie.

Mám pocit, že na to odpovedám veľmi jasne a aj môj názor je jasný. A ani neviem, či je to vôbec otázka konzervativizmu ako takého. Niektorí so mnou nesúhlasia, ja som však už svojimi hlasovaniami ukázal, na ktorej strane stojím. Skúsim to povedať ešte inak. Občas sa mi zdá, že niektoré strany hodnotové témy neriešia preto, aby pomohli konkrétnemu človeku, ale preto, aby svojho oponenta bili touto témou po hlave a ponížili ho. Jedna vec je kampaň, ale my sa tu na stredopravej strane spektra do volieb môžeme do krvi dohádať o hodnotových otázkach, pričom pre konkrétnych ľudí vo výsledku nevyriešime nič, pretože ukážeme akurát tak obraz o tom, že sa zas nevedia dohodnúť a len sa hádajú. Nevoľme ich. Preto hovorme o týchto veciach, ale ako ľudia, nie ako boxeri v ringu. Teraz sa navyše treba pozrieť na to, kto je náš najnebezpečnejší nepriateľ, a v tomto súhlasím s prezidentkou Čaputovou, že Slovensko stojí na križovatke. Buď nás Fico zoberie Orbánovou cestou, alebo si budeme držať demokratickú cestu. Toto je dnes kľúčový zápas.

Eduard Heger už na prvej tlačovke Demokratov vylúčil koalíciu s Hlasom. Bolo to podľa vás správne?

Myslím, že v prvom rade nie je správne to, ako sa tu mnohí ľudia snažia hladkať Hlas a Petra Pellegriniho a že ho tu mnohí pasujú za jediného záchrancu. Povedal som vám svoj politický plán. Možno uspeje, možno neuspeje. Je o tom, aby sme sa rozprávali, že by sa Demokrati mali spojiť s KDH. Spojenie Demokratov a KDH by bolo skutočnou zmenou politickej hry na Slovensku. Treba hovoriť aj o tom, že by bolo dobré, keby sa pospájali maďarské strany. A v takom prípade nám Pellegriniho nebude treba na nič.

Na pána Pellegriniho by som mal tri otázky. A očakávam, že ich budú tvrdo klásť aj médiá. Viem, že N-ko a pani Benedikovičová sa pýta. Prvou je financovanie jeho strany. Keby som ja tak financoval svoju stranu, ako ju financuje Pellegrini, tak ma zožeriete. A som zvedavý aj na to, ako sa idú spájať s Dobrou voľbou a koľko peňazí pritieklo za posledný rok do Dobrej voľby a či to zverejnia. Nie, že zrazu sa objaví, že Hlas má na kampaň milióny eur z Dobrej voľby. Kto ich daroval, kto konkrétne, ako prišli do Dobrej voľby. Pellegriniho rozprávke o tom, že si peniaze naškrabkali, fakt neverím.

Druhou poznámkou k pánovi Pellegrinimu je to, čo predviedol s Petrom Kmecom. To, že po tom, ako nejaká mladá dáma zo Smeru natočí video, on vyrazí svojho zahraničného tajomníka, ukazuje, že nie je absolútne slobodný. Bude to tak, že Pellegrini urobí to, čo povie Fico?

Treťou vecou je, že vôbec neviem, akým spôsobom a kam chce Pellegrini Slovensko posunúť. V jednej chvíli sa tvári, že v Hlase sú štandardní politici, a potom zrazu znenazdajky začne populisticky spievať ako splašený kohút na dvore, že by sme pomaly mali dať 500 eur do každej domácnosti. A poslednou vecou je, že som ani raz Pellegriniho nepočul ospravedlniť sa za to, čo robil s Ficom a že pri ňom vtedy stál. A pri tomto vidím veľký rozdiel v tom, keď niektorí porovnávajú Pellegriniho a Eduarda Hegera ako premiérov. Edo vie povedať, že sme niečo urobili aj zle, a priznať si chybu.

Stále je jednou z pravdepodobných možností, že budete postavení pred dilemu, či ísť radšej do vlády s Pellegrinim alebo nechať vládu Ficovi s Pellegrinim. Preto sa pýtam, či je rozumné, že Heger na prvej tlačovke dopredu vylúčil spoluprácu s Hlasom.

Odpovedám vám tak, že tu existuje alternatíva, ako to urobiť bez Pellegriniho. A urobím všetko pre to, aby sme Pellegriniho vôbec nemuseli riešiť. Ale neviem, prečo by som mu mal teraz politicky odpúšťať. Nie, nechcem vládnuť s Pellegrinim. A keď nastane alternatíva, či tu bude vládnuť Pellegrini s niekým normálnym, potom sa bude o tom rozprávať celá spoločnosť. Dnes ponúkam alternatívu, ako to urobiť bez neho.

Spýtam sa ešte raz a chcel by som počuť jednoduchú odpoveď: áno alebo nie. Bolo chybou, že premiér na prvej tlačovke definitívne vylúčil spoluprácu s Hlasom? 

Oni sa vylúčili navzájom – Heger a Pellegrini. Myslím, že v tomto momente to chyba nebola. Bolo to treba pomenovať, zadefinovať sa a treba urobiť všetko pre to, aby Hlas nebolo treba. Mimochodom, treba si ešte počkať, či a s akým výsledkom sa vôbec Pellegrini do parlamentu dostane. Spomeňte si na voľby 2020 a kto mal aké preferencie päť mesiacov pred voľbami.

Keď už sme pri tých povolebných možnostiach – viete si po troch rokoch skúseností predstaviť byť v koalícii, kde bude premiérom Igor Matovič?

Priznám sa, že takáto koalícia mi už ani vo sne nenapadla. Trochu mi však pri tejto otázke teraz pomôže to, čo vo vašom denníku povedal politológ Samuel Abrahám. Pomenoval to tak, či ideme naozaj dávať Matoviča na tú istú úroveň ako Fica. Za mňa nie. Pre mňa Matovič nie je to isté ako Fico. O tom, kto môže byť premiérom, rozhodnú ľudia. A ľudia videli, aký bol Igor Matovič v opozícii, aký bol v koalícii, a podľa toho si vyberú. My im budeme ponúkať Demokratov.

Spýtal by som sa aj na vás a na vašu ďalšiu kariéru v Demokratoch. Boli ste jednou z hlavných tvárí protestov Za slušné Slovensko, potom ste sa stali politikom Matovičovej koalície, ktorý ho dlho toleroval. Neozývajú sa vám ľudia, že sú sklamaní z toho, kam ste sa posunuli a že ste sa k Hegerovi presunuli až teraz? Určite si pamätáte, ako si niektorí komentátori robili žarty z vašich červených čiar, ktoré sa neustále posúvajú.

Na červené čiary som odpovedal veľmi jasne tým, že som nedovolil žiadne dohody s Tarabom. Akurát že v niektorých médiách už nie je také ľúbivé o tom písať. Ale áno, jasné, že som vstupoval do politiky s väčšími ideálmi. A chvalabohu, že som mal toľko ideálov, lebo by som do nej asi nevstúpil. Ľudia, ktorí sa mi ozývajú, vedia, že som bojoval proti Žilinkovi, za spravodlivosť, za prokuratúru a za sudcov. Že som často jediný, kto sa postaví Robertovi Ficovi. Takže sa mi, naopak, dostáva veľa pochvál. Samozrejme, že ľudia cítia sklamanie z toho, ako táto koalícia dopadla. To mrzí aj mňa. To je však tá otázka, ktorú ste mi položili na začiatku a ktorú dostávam: kedy príde moment, keď treba viac búchať po stole, a kedy zasa moment, že sa treba snažiť dosiahnuť kompromis. Jasné, že poučený skutočnosťou by som urobil niektoré veci inak. Po vojne je každý generál.

Demokrati a Heger chcú dnes ukázať, že sa to dá aj inak, bez zbytočných hádok a žabomyších konfliktov. Aj on sám z premiérskej skúsenosti a aj my s ním sme poučení z ostatných troch rokov. Určite to však nevnímam tak, že som ustúpil od toho, čo sme žiadali na námestiach. Je to proces a prial by som si, aby to bolo rýchlejšie, ale sme na ceste. Pri tom, s čím som išiel do politiky, teda pri boji proti korupcii a mafii, sa však viem každému pozrieť rovno do očí, pretože mám konkrétne výsledky.