Otakar Horák
V noci z nedele na pondelok bolo možné z územia Slovenska pozorovať polárnu žiaru.
Jav sa obvykle vyskytuje v polárnych oblastiach, no niekedy vzniká aj bližšie k rovníku. Ide o prípady, keď Zem zasiahne silná geomagnetická búrka vytvorená pri slnečnej erupcii.
„Vyvrhnutá plazma z erupcie sa pohybovala rýchlosťou takmer 3,2 milióna kilometrov za hodinu smerom k Zemi,“ uviedol Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA) o geomagnetickej búrke, ktorá Zem zasiahla v nedeľu večer nášho času.
Na 5-stupňovej škále mala hodnotu 4. To značí vážny či kritický stav (narušenie vysokofrekvenčnej rádiovej komunikácie).
Polárna žiara z Česka. Zdroj – ČHMÚ/Twitter
#polarnizare A ještě jedna animace včerejší výrazné polární záře od Dana Neumanna z @AMSzsCZ. pic.twitter.com/SjODeR3HTC
— Český hydrometeorologický ústav (ČHMÚ) (@CHMUCHMI) April 24, 2023
Rýchlo sa zbalil a šiel fotiť
Polárnu žiaru bolo vidno vo viacerých európskych krajinách, v Severnej Amerike, ale aj na južnej pologuli.
Z východu Slovenska ju zachytil aj astrofotograf Tomáš Slovinský. „V nedeľu večer som fotil konjunkciu Mesiaca a Venuše, ktoré boli veľmi blízko pri sebe. Potom som šiel domov a na počítači som videl, že je veľká šanca fotografovať a pozorovať polárnu žiaru. Rýchlo som sa zbalil a došiel som na severnú stranu Košíc do Kavečian,“ povedal Tomáš Slovinský.
Uvidieť polárnu žiaru v Tromse je fakt zážitok.
Ale vyfotiť ju a pozorovať z Košíc, to je iná káva.
24.4.2023 00:15h LSEČPosted by Tomáš Slovinský on Sunday, April 23, 2023
Túto lokalitu si vybral zámerne, lebo pohľad na sever z Kavečian je relatívne tmavý. „Tak bola vyššia pravdepodobnosť, že polárnu žiaru uvidím,“ dodal Slovinský.
Polárna žiara bola viditeľná najmä zo stredného a z východného Slovenska, nad západom krajiny bola obloha miestami zakrytá oblačnosťou, čo znemožňovalo pozorovanie.
Od začiatku roka sa polárna žiara zo Slovenska pozorovala už niekoľkokrát. Úkaz sa z nášho územia pozoroval aj predtým, jedným z najznámejších prípadov je polárna žiara počas nežnej revolúcie 17. novembra 1989.
Polární záře je slabě viditelná na tmavé obloze z celé ČR. Foto od Dagmar Drahokoupilové přes mobilní telefon.
Posted by Český hydrometeorologický ústav on Sunday, April 23, 2023
Rola slnečnej aktivity
Slnko si prechádza zhruba 11-ročným cyklom od minima aktivity po maximum a najviac najsilnejších polárnych žiar sa nachádza v čase okolo maxima.
Ďalšie maximum slnečnej aktivity nastane okolo roku 2025. Preto sa v nasledujúcom období zvýši pravdepodobnosť ďalších pozorovaní polárnej žiary z nášho územia, uviedol Tomáš Slovinský.
Keď nastane maximum slnečnej aktivity, vyskytuje sa viac slnečných škvŕn alebo erupcií. „Silnejšie erupcie na Slnku vrhajú množstvo slnečného vetra aj smerom k našej Zemi. Následne sa pri zrážke so zemským magnetickým poľom častice dostávajú do atmosféry a raritne ich pozorujeme aj v nižších zemepisných šírkach,“ dodal astrofotograf.
Slnečný vietor tvorí prúd častíc, ktoré vychádzajú zo Slnka. Polárna žiara vzniká, keď sa tieto častice zrazia s magnetickým poľom Zeme.
Nabité častice zo Slnka ionizujú a excitujú molekuly a atómy v atmosfére, ktoré následne vyžarujú svetlo rôznej farby.
„Polárna žiara sa preto volá polárna, lebo zemské magnetické pole usmerňuje elektricky nabité častice zo Slnka k pohybu pozdĺž magnetických siločiar. Tieto siločiary sú najbližšie k povrchu Zeme v blízkosti magnetických pólov, kde môžu častice preniknúť najbližšie k povrchu Zeme,“ vysvetlil astronóm Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV.
Ak je erupcia na Slnku silnejšia, vzniká silnejší slnečný vietor, čo sa prejavuje výraznejšou polárnou žiarou, prípadne ju možno pozorovať bližšie k rovníku (nielen na póloch).
Pondelková polárna žiara z Austrálie. Zdroj – Dan Andrews/Twitter
No filter. Seriously.
Aurora Australis was visible last night across parts of the state.
And if you're near the coast – you might just be able to spot it again tonight. pic.twitter.com/5womRlcdO4
— Dan Andrews (@DanielAndrewsMP) April 24, 2023
Čo nevidí ľudské oko, zachytí fotoaparát
Každá farba polárnej žiary sa nachádza v inej nadmorskej výške, keďže s rôznou vzdialenosťou od zemského povrchu sa mení podiel plynov zastúpených v atmosfére (atómy kyslíka či dusíka emitujú iné žiarenie).
„Červená farba vzniká najvyššie, okolo 150 až 300 kilometrov nad zemským povrchom,“ vraví Tomáš Slovinský.
„Preto z nášho územia najčastejšie vidíme červenú polárnu žiaru – ak sa nachádza napríklad nad juhom Škandinávie, teoreticky ju vieme pozorovať veľmi nízko nad severným obzorom, pretože v atmosfére je veľmi vysoko,“ dodal Slovinský.
Astronóm Ján Svoreň z SAV povedal, že v polárnej žiare pozorovanej z nedele na pondelok boli na červenom pozadí pozorovateľné dve zelené oblasti spôsobené prienikom energetickejších častíc do nadmorskej výšky 100 až 240 kilometrov.
Keďže na našom území býva polárna žiara slabšia a ľudské oko nedokáže rozlíšiť farby slabších svetiel, obvykle ju vidíme ako pásy bezfarebného svetla. „Môže pripomínať svetelné znečistenie,“ povedal Tomáš Slovinský.
Astrofotograf dodal, že aj polárna žiara pozorovaná v noci z nedele na pondelok nehýrila farbami, ak ju človek pozoroval voľným okom. „No fotoaparát zachytí aj farby slabšieho svetla, takže na zábere vidno väčšie detaily aj farby polárnej žiary.“
Slovinský vysvetlil, že fotografia sa nemusí dodatočne upravovať, aby bola farebná. To isté platí pre obrázky nočnej oblohy, hviezd či Mliečnej cesty – slabé svetlo z nich vnímame ako bezfarebné a ich skutočnú farebnosť zachytí až fotoaparát.
Astronóm: Historické kroniky spájali červenú polárnu žiaru s príchodom vojny
Odpovedá astronóm Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV.
Čo je polárna žiara a prečo ju bolo možné pozorovať v noci z nedele na pondelok aj na našom území?
Polárna žiara je reakcia horných vrstiev zemskej atmosféry na dopad elektricky nabitých častíc uvoľnených zo Slnka. Oblak nabitých častíc sa uvoľní počas aktívnych javov zo Slnka a rýchlosťami 600 až 2 000 kilometrov za sekundu sa šíri do medziplanetárneho priestoru. Jav nie jednoduché predpovedať, pretože uvoľnenie častíc vo forme erupcie na Slnku je smerované len do časti priestoru a nemusí zasiahnuť Zem. No keď ju zasiahne, častice zo Slnka letiace vysokou rýchlosťou spôsobia, že elektróny v atómoch v zemskej atmosfére sa dostanú na vyššiu hladinu. Po návrate na pôvodnú hladinu vyžiaria svetlo, ktoré vnímame ako polárnu žiaru.
Polárna žiara sa preto volá polárna, lebo zemské magnetické pole usmerňuje elektricky nabité častice zo Slnka k pohybu pozdĺž magnetických siločiar. Tieto siločiary sú najbližšie k povrchu Zeme v blízkosti magnetických pólov, kde môžu častice preniknúť najbližšie k povrchu Zeme.
Čím je oblak častíc uvoľnený zo Slnka mohutnejší, tým skôr sa polárna žiara môže objaviť aj vo väčších vzdialenostiach od pólov. Pozorovanie polárnej žiary v našich zemepisných šírkach je výnimočné a žiara je pozorovaná len pri mimoriadne silných výronoch hmoty zo Slnka. Od začiatku roka bola pozorovaná z územia Slovenska polárna žiara niekoľkokrát. Dôvodom je narastajúca aktivita Slnka, ktoré sa blíži do maxima svojho jedenásťročného cyklu.
Čím je spôsobená farebnosť polárnej žiary?
Farebnosť polárnej žiary je spôsobená tým, ako hlboko do zemskej atmosféry častice zo Slnka preniknú a aké atómy vybudia. Pokiaľ intenzita nie je veľká, častice zachytí zemská atmosféra už vo výške nad 240 kilometrov nad povrchom. Výsledkom je žiarenie molekúl kyslíka červenou farbou. Toto je najčastejšia farba polárnej žiary v našich zemepisných šírkach.
Pri preniknutí do výšky 100 až 240 kilometrov žiari kyslík zelenou farbou. Aj v polárnej žiare pozorovanej z nedele na pondelok boli na červenom pozadí pozorovateľné dve zelené oblasti spôsobené prienikom energetickejších častíc.
Pri prieniku častíc pod hladinu 100 kilometrov nad povrchom začína žiariť molekula dusíka – ide o pomerne výnimočnú modrú farbu viditeľnú občas v polárnych oblastiach.
Poznáme pozorovania polárnej žiary z nášho územia aj z minulosti?
V roku 2015 bolo zaznamenaná veľmi aktívna polárna žiara nielen zo Slovenska, ale dokonca aj z Talianska a zo severnej Afriky. V minulosti boli polárne žiary pozorované častejšie, dnes nám ich pozorovanie z miest znemožňuje čoraz intenzívnejší svetelný smog.
Polárna žiara sa vyskytuje v historických kronikách – pri veľmi intenzívnych žiarach červenej farby ju ľudia spájali s krvou a prichádzajúcou vojnou. V grécko-rímskej mytológii bola polárna žiara sestrou Slnka a Mesiaca. Polárna žiara nie je výsadou len našej Zeme. Mohutné polárne žiary sa pozorovali na planéte Jupiter a Saturn.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
