Miroslav Lajčák: Vzťahy medzi Srbskom a Kosovom dnes nie sú normálne, táto dohoda to má zlepšiť

Srbsko a Kosovo v druhej polovici marca dosiahli dohodu, ktorá im má pomôcť zlepšiť vzájomné vzťahy a pokračovať v integračnej ceste do Európskej únie. V severomacedónskom Ohride sa srbský prezident Aleksandar Vučić a kosovský premiér Albin Kurti pod záštitou Európskej únie dohodli na viacerých veciach.

Srbsko by nemalo blokovať pristúpenie Kosova do medzinárodných organizácií. Obaja si začnú navzájom uznávať štátne symboly, pasy, diplomy a poznávacie značky vozidiel. Od Kosova sa vyžaduje, aby pre etnickú srbskú komunitu zabezpečilo primeranú úroveň samosprávy. Belehrad aj Priština sa tiež zaviazali, že zriadia stále diplomatické misie, spory budú riešiť výlučne mierovou cestou a zdržia sa hrozieb či použitia sily.

Úniu v celom procese zastupuje šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell a osobitný zástupca EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslav Lajčák, ktorý bol osem rokov slovenským ministrom zahraničných vecí.

V rozhovore sa dočítate:

• prečo prišlo k takejto dohode práve teraz;
• aké sú na ňu reakcie v Srbsku a Kosove;
• v čom je dôležitá;
• či hrá Lajčákova národnosť v tomto procese nejakú rolu;
• či môže otvoriť cestu k zjednoteniu Kosova s Albánskom;
• v čom nie sú vzťahy medzi Belehradom a Prištinou normálne;
• prečo dohodu nepodpísal ani jeden z lídrov;
• aký je ďalší plán v urovnávaní vzťahov.

V polovici marca sa v Ohride konalo stretnutie medzi srbským prezidentom Vučićom a kosovským premiérom Kurtim aj s vašou účasťou, na ktorom sa dohodli viaceré dôležité zmeny. Prečo k tomu prišlo práve teraz?

Toto stretnutie bolo vyvrcholením procesu, ktorý sme začali v septembri minulého roka. S návrhom na normalizáciu vzťahov sme prišli my. Predchádzalo tomu veľa mojich návštev v regióne a stretnutie 27. februára v Bruseli, kde bol dohodnutý dokument, ktorý sa volá „Dohoda o ceste k normalizácii vzťahov medzi Kosovom a Srbskom“. Stretnutie v Ohride malo za hlavný cieľ dohodnúť sa na implementácii. Tento proces vyvrcholil a dnes sme v inej hre. Dialóg sa dostal na vyššiu úroveň.

Ako vnímate výsledky? Ste s nimi spokojný?

Z hľadiska, o ktorom som práve rozprával, som spokojný. Neskryjem však to, že sme pôvodne mali snahu dohodnúť ambicióznejšiu implementačnú prílohu, ktorá by bola detailnejšia a ľahšie kontrolovateľná. Všetky kľúčové princípy však v dohodnutom dokumente sú.

Cítite, že vaša národnosť hrala nejakú rolu v tomto procese? Že by sa jedna strana na vás už vopred pozerala nejako inak? Slovensko patrí k piatim krajinám EÚ, ktoré Kosovo neuznávajú ako nezávislú krajinu.

Nie moja národnosť, ale moje skúsenosti, osobitne s Balkánom, hrajú rolu v tomto procese. Keď ma v marci 2020 menovali do súčasnej funkcie, otázka národnosti tu a tam zaznela. Ak však predstavujete Európsku úniu, tak reprezentujete Európsku úniu a nie konkrétnu členskú krajinu. A po druhé, už som vo štvrtom roku výkonu svojho mandátu a mám za sebou desiatky návštev v regióne a stovky hodín rokovaní s aktérmi, čiže si myslím, že dnes už nie je žiadna pochybnosť o tom, že mojím cieľom je byť čestný sprostredkovateľ, ktorý sa im snaží pomôcť, aby sa normalizovali ich vzťahy.

V Srbsku som pomerne často počul otázku, prečo Kosovo doteraz nesplnilo dohodu o zriadení Spoločenstva srbských obcí, ktorú sa zaviazala Priština splniť ešte v rámci Bruselskej dohody z roku 2013.

Podstatou tej dohody bolo, že na jednej strane Srbsko v Kosove rozpustí paralelné štruktúry, hlavne políciu a súdnictvo, ktoré sa následne stanú súčasťou kosovského právneho systému. A na druhej strane Kosovo vytvorí Spoločenstvo srbských obcí. Tá prvá časť sa udiala, tá druhá nie. Už teraz nechcem ísť do minulosti a hodnotiť, prečo sa tak stalo.

Pre mňa je dôležité, že 2. mája máme plánované stretnutie prezidenta Vučića a premiéra Kurtiho v Bruseli, kde bude na programe začiatok procesu zriadenia tohto spoločenstva. Predstaví sa návrh jeho štatútu, čo je prvý povinný a dôležitý krok.

Čo toto spoločenstvo znamená pre obe strany? 

Zmyslom je zadefinovať právne postavenie kosovských Srbov a srbskej menšiny v Kosove. Vidíme to ako možnosť, ako istým spôsobom vyjasniť vzťahy medzi vládou v Prištine a kosovskými Srbmi. A zároveň zadefinovať úlohu Srbska v rámci podpory kosovských Srbov. Je to citlivá téma, veľa sa o nej hovorí, ale pre mňa je dôležité, že konečne začneme definovať, čo to spoločenstvo znamená, aké bude mať postavenie, aké kompetencie. Budeme sa držať existujúcich európskych modelov.

Je dohoda z Ohridu cestou k de facto uznaniu nezávislosti Kosova zo strany Srbska? Súčasťou je aj napríklad rešpektovanie cesty toho druhého v integračnom procese do EÚ, vzájomné uznávanie diplomov a tak ďalej.

Môj