Denník N

Ako kresťania, židia a moslimovia dobývajú svet

Gilles Kepel: Boží pomsta, 1991.
Gilles Kepel: Boží pomsta, 1991.

Kniha Gillesa Kepela z roku 1991 Božia pomsta je aktuálna aj dnes, najmä v súvislosti s nadchádzajúcim referendom.

„V šesťdesiatych rokoch sa zdalo, že sa puto medzi náboženstvom a spoločenským poriadkom uvoľňuje do takej miery, že to cirkevní vzdelanci začali považovať za znepokojivé… Okolo roku 1975 dochádza v celom tomto postupe k obratu. Formuje sa nový náboženský diskurz, ktorého cieľom už nie je prispôsobiť sa svetským hodnotám, ale vrátiť posvätný základ organizácii spoločnosti – a v prípade potreby túto spoločnosť zmeniť.“

Slová francúzskeho sociológa Gillesa Kepela pochádzajú z jeho bestselleru Božia pomsta z roku 1991 (v češtine vyšiel vo vydavateľstve Atlantis o päť rokov neskôr), ktorý mapuje rastúci vplyv troch abrahámovských náboženstiev v Európe, Spojených štátoch, na Blízkom východe a v Izraeli. Keď dnes hovoríme, napríklad, o islamskom fundamentalizme, sledujeme snahy upevniť náboženský charakter Izraela alebo aj nadchádzajúce slovenské referendum, nemali by sme ho vynechať.

Návrat viery do politiky

Po optimistických päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch dochádza podľa Kepela vo všetkých spomínaných regiónoch k dezilúzii a strate viery v pokrok. Či už boli symptómami študentské nepokoje, ropná kríza, jomkipurská vojna, aféra Watergate, vtedajší strach z preľudnenia či atómových zbraní, spoločným koreňom týchto problémov, videné pohľadom náboženstva, príčinou mnohých javov bol odklon od viery a riešením je návrat k nej, návrat viery do politiky a podpora tých, ktorí to umožnia.

Tak bol podľa Kepela v roku 1976 zvolený za amerického prezidenta zbožný baptista Jimmy Carter, ktorý zdôrazňoval svoje morálne a náboženské presvedčenie, že očistí Ameriku od hriechu Watergate. O tri roky vzniká hnutie Morálna väčšina, ktoré pomohlo o rok neskôr vyhrať voľby Ronaldovi Reaganovi. V roku 1977 prvýkrát nezostavili izraelskú vládu labouristi a svoje pozície znovu posilnili sionistické hnutia. O rok neskôr sa stal pápežom Ján Pavol II., ktorý ukončil dobu pokoncilového tápania a v rámci katolíckej cirkvi rastie význam charizmatických hnutí. V roku 1979 sa ajatolláh Chomejní vrátil do Teheránu a vyhlásil Islamskú republiku a islamské (dnes by sme použili slovo islamistické) politické hnutia zaujali dôležité miesto v politike mnohých štátov od Senegalu po Malajziu.

Obnova zhora a zdola

Autor Božej pomsty rozlišuje dva spôsoby, ako môže k rechristianizácii, reislamizácii a rejudaizácii dochádzať. Obnova zdola stojí na predstave, že náprava jednotlivca povedie k náprave celej spoločnosti. Naopak, obnova zhora mieri priamo na vysokú politiku a zákony, ktoré majú odrážať morálku.

Na Slovensku bude napríklad zaujímavé sledovať cez prizmu Kepelovho diela poreferendový vývoj. Oba druhy obnovy a ich obmena totiž podľa sociológa slúžia aj na popis dynamiky náboženských hnutí. Ich cyklus je veľmi podobný. V prvej fáze je najdôležitejšia pôsobenie zdola, hnutie sa stáva masovým, uvedomí si svoju silu a nadobúda ambíciu pôsobiť zhora. Tu sa však veľmi často vyskytne problém: hore sa diskredituje, okrem priaznivcov mobilizuje i odporcov a sklamané sa vracia k pôsobeniu zdola.

Najväčší potenciál

Hoci Gilles Kepel neskôr kritizoval Samuela Huntingtona, že do svojho článku i knihy o zrážke civilizácií si z jeho vybral len moslimský svet, sám píše, že opätovný vstup náboženstva do politiky je celosvetovým javom, najväčší potenciál náboženských (i militantných) hnutí vidí práve v islame. Práve tu totiž vidí tie najhoršie príznaky zlyhanej modernity: príliš rýchly exodus do miest, nezamestnanosť, nelegitímne politické elity, zlyhané štáty.

Žiaľ, nedá sa povedať, že by sa to od roku 1991 veľmi zlepšilo.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Kultúra

Teraz najčítanejšie