Školská segregácia nás môže vyjsť poriadne draho. Vieme však proti nej zabojovať
Aj keď je žaloba vysoko nepríjemná záležitosť, možno to bude práve externý tlak Európskej komisie, ktorý nás prinúti k tomu, aby sme konečne urobili potrebné zmeny.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku a počúvať môžete aj bez pripojenia k internetu. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Autor je bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity
Slovensko čelí žalobe Európskej komisie (EK) z dôvodu pretrvávajúcej segregácie rómskych detí v školskom systéme. Proces obžaloby trvá už od roku 2015, no nečinnosť súčasnej vládnej garnitúry za ostatné tri roky spôsobuje jeho postupné gradovanie až k súdnemu sporu. Ide o kauzu, ktorá nám môže byť nepríjemná reputačne aj finančne – ak sa stav nezmení, hrozia nám každoročné nemalé pokuty. Treba si však úprimne priznať, že spoločenské škody, ktoré napácha samotná segregácia, sú rádovo väčšie.
O čo ide, keď hovoríme o segregácii? Pod týmto pojmom zjednodušene rozumieme systematické odčleňovanie jednej časti obyvateľstva od ostatných, v ich neprospech. Konkrétne v oblasti školstva ide o oddelené vzdelávanie rómskych detí od majority, a to (spravidla) v horších podmienkach.
To, že na Slovensku sú rómske deti v školstve segregované, vieme dávno všetci. Ich účasť na predškolskej výchove je nízka. Naopak, v špeciálnom školstve sú nadreprezentované. V základnej škole často chodia do triedy, kde sa koncentrujú rómske deti, niekedy ide o celú školu. Tieto triedy či školy sú potom najčastejšie menej kvalitné ako ostatné v okolí. Výsledkom je nižší priemerný výkon rómskych detí v školskom systéme a následné znevýhodnenie vo všetkých sférach života (trh práce, bývanie, zdravie a podobne).
Hovorím, že to všetci vieme, no pritom sa to často popiera. Popierame to nielen medzi sebou, ale aj smerom k EK, ktorej už pomaly dva dekády vysvetľujeme, že nič viac než to, čo robíme pre prelomenie týchto trendov, sa urobiť nedá. Potom sa však nedá čudovať, že EK napokon prestane počúvať výhovorky a na krajinu pritlačí aj na súde.
Riešenie situácie v oblasti školskej segregácie pritom vôbec nie je nemožné. Paradoxne to však nemá byť len a najmä o práci v stovkách segregovaných škôl po celej krajine. Nepomôže ani moralizovanie a verejné odsudzovanie škôl, kde dnes funguje segregačná prax. Oveľa dôležitejšie je nastaviť školský systém tak, aby sme zabránili ďalšej segregácii, a aby sme zo systému odstránili najdôležitejšie motivačné faktory na reprodukciu segregácie. Potrebujeme zabezpečiť, aby deti z prostredia marginalizovaných komunít prichádzali do škôl viac pripravené, aby tieto deti napokon aj nastúpili do škôl, a aby školy, kde chodia, dostali dostatočnú podporu na ich kvalitné vzdelávanie.
Existuje niekoľko kľúčových bodov na dosiahnutie týchto cieľov. Vybral som päť, ktoré považujem za najdôležitejšie.
