Ako Rusi bojujú
Od ohlásenia „čiastočnej mobilizácie“ v septembri minulého roka stojí pri každom turnikete moskovského metra policajt. Je ťažké predstierať, že sa nič zásadne nezmenilo, keď len vstup do verejnej dopravy riadi ťažko ozbrojený muž.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]
Autorka je americko-ruská politologička
Počas druhej svetovej vojny vytvoril ikonický americký filmový režisér Frank Capra dokumentárny seriál s názvom „Prečo bojujeme“. Pôvodne ho produkovalo americké ministerstvo vojny ako tréningový film, no nakoniec malo jeho uvedenie v kinách presvedčiť Američanov, že protihitlerovská koalícia si zaslúži ich podporu a že porážka nacistov priamo slúži americkým záujmom. Projekt bol úspešný, hoci jeho vplyv nie je možné presne zmerať. V Sovietskom zväze, ďalšej z hlavných bojujúcich krajín, verejnosť nepotrebovala o ničom takom presvedčovať, keďže boj o prežitie sa odohrával na ich vlastnom území.
Malá aktivita
To však nie je prípad ruskej vojny proti Ukrajine. Kremeľ chce svoju „špeciálnu vojenskú operáciu“ určite vykresliť ako vlastenecké úsilie. Ale Rusi majú ďaleko od skandovania hesiel druhej svetovej vojny ako „Náš boj je spravodlivý; víťazstvo bude naše“. Naopak, mnohí sa čudujú, prečo vôbec bojujú.
V januárovom prieskume približne štvrtina respondentov – a viac ako 60 percent obyvateľov miest či mladších ľudí – uviedla, že vojnu nepodporuje. Podporu jej vyjadrilo len 27 percent opýtaných mladých ľudí. To je pozoruhodné v krajine, kde vás vyjadrenie pochybností o krokoch vlády môže dostať na zoznam „zahraničných agentov“ alebo na ešte horšie miesta.
Mnoho ďalších Rusov hlasovalo nohami: od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu ich svoju vlasť opustilo viac ako pol milióna a tí, ktorí zostali, sa veľmi obávajú o svoju budúcnosť. Podľa nedávneho prieskumu Gallup-Romir 48 percent Rusov uvádza, že sa ocitli v značnej finančnej neistote, čo je najviac z 56 skúmaných krajín. Dokonca aj spomedzi 45 percent všetkých Rusov, ktorí hovoria, že vojnu jednoznačne podporujú, len štvrtina tak robí aktívne, napríklad dobrovoľníckou prácou alebo poskytovaním finančnej pomoci.
Staronová propaganda
Nič z toho nie je pre Kremeľ, ktorý sa zúfalo snaží presadiť svoj vojnový príbeh, dobrou správou.
