Dievčatá nechcú cvičiť, sme zúfalí, hovorí telocvikárka. Niektoré menštruujú aj trikrát za mesiac

Z veľkého výskumu slovenských tínedžerov vyplynulo, ako zásadne sa zhoršilo duševné zdravie dospievajúcich dievčat. Cítia sa horšie psychicky aj fyzicky, zhoršili sa ich vzťahy s rodičmi aj so spolužiakmi. Prečo k takému zhoršeniu u dievčat došlo, psychológovia nevedia celkom presne vysvetliť.

Viaceré učiteľky telesnej výchovy s výskumom súhlasia. Na hodinách pozorujú, že dievčatá nechcú cvičiť, sú smutné a úzkostné. Organizácia Benitim, ktorá robí voľnočasové krúžky pre deti, vytvorila špeciálny program práve pre dievčatá. Na kurzoch pozorujú, že dievčatá strácajú záujem o pohyb.

S organizáciou spolupracuje aj telocvikárka Martina Ludviková z bratislavského gymnázia Pankúchova. Vysvetľuje, aké ťažké je motivovať dievčatá na cvičenie. „Sme naozaj vďační za to, ak sa akokoľvek hýbu. Aj keď sa idú prejsť okolo školy, obídu ju aj sedemkrát a aspoň naberú kroky. Alebo hrajú pingpong,“ opisuje v rozhovore.

Ako ste vy prežívali telesnú? Predpokladám, že vám išla dobre?

Som z dediny na východe Slovenska, ako deti sme nonstop behali po vonku. Telesnú som mala veľmi rada, bola som vždy všade. Na strednú som dochádzala do mesta na gymnázium a o telocvik som začala mať už menší záujem. Ale vždy som k tomu mala vzťah, reprezentovala som školu vo volejbale. Chcela som cvičiť aj vtedy, keď som mala menštruáciu alebo som nemohla cvičiť po chorobe. Iba som smutná sedela na lavičke a závidela im, že môžu cvičiť.

Nehanbili ste sa ako dievča, keď ste sa museli na telesnej ospravedlniť pre menštruáciu? 

Jasné, pamätáme si to asi všetky. Pred troma rokmi som učila na základnej škole na západnom Slovensku a pravidelne som sa stretávala s tým, že dievčatá sa za to veľmi hanbili. Prišli za nami pred hodinou do kabinetu a ospravedlnili sa, že nemôžu cvičiť – ostýchali sa povedať dôvod. Hovorili sme im, aby sa za to nehanbili, pretože je to normálna vec. Naopak, naše stredoškoláčky niekedy menštruujú aj trikrát za mesiac.

Naozaj? 

Áno, dokonca už mám kalendár, kde si každú zapisujem. Keď mám v každej triede dvadsať šestnásťročných dievčat, nedokážem to odsledovať.

Čo vás na telesnej bavilo a čo nie? 

Bavili ma viac loptové hry, najmä volejbal. Snažíme sa aj v škole vyberať pre dievčatá také aktivity, ktoré by ich nadchli a zabavili. Nemôžeme ich do toho nútiť, pretože to nefunguje. Snažíme sa teda vyskladať skupiny dievčat tak, aby každá robila to, čo ju baví.

Ako napríklad? 

Časť rada hrá volejbal, tie niekedy spojíme aj so skupinou chlapcov, ktorí to tiež radi hrajú. Dievčatá, ktoré sa nechcú príliš spotiť, tie idú do herne. Je to miestnosť so zrkadlami, kde môžu cvičiť aerobik. Ale s nimi sa snažíme robiť aspoň strečing, lebo nič iné nechcú robiť. Ešte rady prechádzajú počas hodiny okolo školy, rozprávajú sa a popritom sa učia.

Ako ich skúšate motivovať? 

Naozaj sa s kolegami veľmi snažíme. Boli sme s kolegyňou na školení, ako pri vyučovaní používať digitálne technológie. Keď sme to zapájali do hodín, mali sme chvíľkový úspech, dievčatá to bavilo. Ale nevydržalo to dlho, po niekoľkých hodinách stratili záujem. Nie vždy im dokážeme vyjsť v ústrety a niekedy musíme aj zatlačiť. Napríklad keď už niekoľkýkrát za sebou neprinesú úbor na cvičenie. Už sme si museli nastaviť pravidlo, že ak si trikrát zabudnú úbor, dostanú päťku. Kolega zase dával piatačkám poznámky.

Prečítajte si

Tínedžeri potrebujú vedieť, že o nich stojíme, aj keď sú protivní. Tak ukážeme, že ich milujeme

Má to význam? 

Nemá, ale sme zúfalí. Naozaj nevieme, čo robiť. Ak raz nechce cvičiť, tak sa síce postaví na volejbale na ihrisko, ale iba sa vyhýba lopte, aby nám dokázala, že to nevie.

Problém je, že ospravedlnenky im často dávajú samotní rodičia. Prosím necvičiť, je chorá alebo bola u lekárky. Denne dostanem od päť do desať takýchto ospravedlneniek. Napríklad nedávno bola jedna študentka takto ospravedlnená z cvičenia, išla si do šatne po vrecúško s mejkapom