Denník N

Dá sa veriť rebríčkom základných a stredných škôl? Pomáhajú alebo škodia?

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Tabuľky sú nepresné a dehonestujú prácu učiteľov, neukazujú, čo školy naozaj dávajú študentom, pustili sa školy, analytici aj ministerstvo do rebríčkov stredných a základných škôl.

Ak vyberáte pre svoje dieťa základnú či strednú školu, nie je veľa informácií či rebríčkov, podľa ktorých by sa dali porovnávať.

Jeden z mála rebríčkov pripravuje mimovládny inštitút INEKO. Posledný zverejnili začiatkom decembra. Reakcie naň však neboli dobré.

Tabuľky dehonestujú prácu učiteľa. Nič nehovoria o tom, akú pridanú hodnotu školy vytvárajú, napísala riaditeľka základnej školy v Novákoch Anna Chlupíková v otvorenom liste.

Ešte tvrdšie hodnotí rebríčky Saskia Repčíková z Asociácie súkromných škôl: Takéto rebríčky škôl nemajú nijaký zmysel, pretože hodnotia školy len v úzkych parametroch a na základe nie najpodstatnejších dát. Rodičia sa z nich nedozvedia nič o tom, ako ktorá škola vyjde v ústrety možnostiam a potrebám ich dieťaťa.

Podľa čoho hodnotia

Inštitút hodnotil školy len podľa verejne dostupných údajov. Pri základných školách išlo o celonárodné testy v 9. ročníku (Testovanie 9) a mimoriadne výsledky žiakov vo vybraných súťažiach. Pri gymnáziách a stredných odborných školách rebríčky vznikali na základe výsledkov v externej časti maturity a písomnej formy internej časti maturít, mimoriadnych výsledkov žiakov a nezamestnanosti absolventov.

INEKO upozornilo, že nehodnotia kvalitu školy, ale hovoria o tom, aké výsledky žiaci dosahujú, a tie potom porovnali. Výsledky tiež nezohľadňujú rozdiely medzi žiakmi jednotlivých škôl, ktoré vznikli mimo školy – teda napríklad rozdiely v sociálnom zázemí.

Prečo sú podľa niektorých rebríčky zbytočné a škodlivé?

Podľa viacerých rodičov sa môžu mýliť. Dnes totiž nie sú k dispozícii všetky dáta, vďaka ktorým by sa dalo povedať, ktoré školy sú kvalitné.

Aj preto sa do hodnotenia a zostavovania rebríčkov škôl nechce pustiť ani ministerstvo školstva, podľa ktorého chýbajú „informácie a metodiky, na základe ktorých by sa dal vyhotoviť objektívny, korektný a spravodlivý rebríček (málotriedky, školy s vyšším podielom žiakov pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia)“. Celkovo podľa ministerstva nemajú vznikať rebríčky škôl, ale treba uverejňovať  viaceré informácie o jednotlivých školách.

Mohlo by to vyzerať napríklad tak, že rodič by si našiel školu a o nej by boli zverejnené hodnotenia z viacerých oblastí. Nebolo by tam však konečné spriemerované hodnotenie a poradie v porovnaní s inými školami.

Rozlišoval by som medzi snahou INEKO na jednom mieste (webovom portáli) sústrediť dostupné informácie o merateľných ukazovateľoch o školách. Takýto projekt si isto zaslúži uznanie a určite môže pomôcť rodičovi pri rozhodovaní sa o výbere školy a celkovo prostrediu škôl skôr pomáha, hovorí riaditeľ školy Narnia Roman Baranovič. Vytváranie rebríčkov na základe aritmetického priemeru týchto ukazovateľov je však podľa neho úplne kontraproduktívne, až priam škodlivé.

Ukazovatele podľa neho dávajú len veľmi obmedzený obraz o kvalite školy. „Najväčšie zastúpenie v záverečnom hodnotení majú výsledky žiakov v celoštátnych testovaniach, aj to len z matematiky a zo slovenského jazyka. To je hneď obrovské obmedzenie, lebo škola má dať deťom viac ako len matiku a slovenčinu,“ vraví Baranovič.

Podobne aj ministerstvo hovorí, že zverejňovanie informácií o školách je legitímne. Neodporúča však, aby rodičia používali rebríček INEKO ako jediný ukazovateľ pri výbere základnej školy. „Tento rebríček nevypovedá o príčinách dosiahnutých výsledkov a faktoroch, ktoré mali na ne vplyv,“ tvrdí ministerstvo.

Anomálie sa neukážu

INEKO samo upozorňuje, že rebríčky nehovoria o kvalite škôl a ani nezohľadňujú rozdiely žiakov. Ľudia to odkliknú a pokračujú ďalej, aby sa dozvedeli, ktoré školy sú kvalitné a ktoré slabé. A to je veľký problém, hovorí Vladimír Burjan, riaditeľ spoločnosti EXAM testing a vydavateľ a šéfredaktor časopisu Dobrá škola. Aj oni hodnotia školy, informácie však posielajú len riaditeľom škôl a sú anonymizované.

Rebríčky sú podľa neho bežné nástroje, ale treba dávať pozor na to, čo merajú a čo nie. Aj keď podľa neho malo INEKO dobré úmysly, rebríčky majú príliš veľa negatívnych efektov.

Burjan uvádza príklad gymnázia, kde bola výborná úroveň výučby angličtiny. Mnoho maturantov si namiesto maturity urobilo štátnu skúšku v jazykových školách. V škole tak z angličtiny maturovali len slabší žiaci, ktorí si štátnu skúšku neurobili. „Dôsledkom bolo, že priemerná známka z angličtiny bola na tejto škole nižšia ako na iných školách.“ Burjan tak dokumentuje, že údaje o výsledkoch škôl neberú do úvahy rôzne anomálie.

Doplácajú na to podľa neho napríklad aj školy, kde učia zahraniční lektori. Hoci jazyk naučia lepšie, často nespĺňajú kvalifikáciu podľa našich predpisov, škola má oficiálne nižšiu mieru kvalifikovaných učiteľov a v príslušnom rebríčku bude nižšie. Takže pre vyššiu kvalitu vyučovania bude penalizovaná. A rodičia nebudú vedieť, že nižší podiel kvalifikovaných učiteľov v skutočnosti znamená, že angličtinu učí Brit či Američan, pretože to v rebríčku INEKO nebude uvedené, dodáva Burjan.

INEKO vysvetľuje, že rebríčky môžu byť pomôckou pre rodičov pri výbere školy. Môže vraj ísť aj o dobrý nástroj na to, aby sa začalo diskutovať o spôsoboch merania a zdokonaľovaní metodiky. Ak by sa školy riadili našimi rebríčkami, mali by sa snažiť čo najlepšie naučiť deti matematiku, slovenčinu a na stredných školách aj cudzie jazyky a súčasne sa mali snažiť dosahovať čo najlepšie mimoriadne výsledky v súťažiach a na stredných školách, aj mať čo najmenej nezamestnaných absolventov, povedal šéf inštitútu Peter Goliaš. Ak to niektorá škola nepovažuje za priority, môže sa pokúsiť presvedčiť rodičov, že iné činnosti sú pre ich deti dôležitejšie.

Rodičom nemusia pomôcť

Hoci je dobré mať viac informácií o školách, rodičia aj tak najčastejšie vyberajú školu napríklad aj podľa toho, ako ďaleko je od ich bydliska. Za dobrú považujú školu, kde sa deti rady učia, pripravujú na tímovú prácu a dostávajú vedomosti užitočné pre život, ukázal prieskum v rámci kampane Chceme vedieť viac o vzdelávaní na Slovensku. Tisíc ľudí sa v nej pýtali na školstvo. Za kampaňou stojí občianske združenie Nové školstvo, ktoré podporuje diskusiu o školstve.

Také kritériá však v rebríčkoch INEKO nenájdete. Namiesto tohto hodnotenia a nezmyselných rebríčkov je potrebné presnejšie monitorovať trendy v problémových školách, aby sa dalo účinne a včas pomôcť. A je potrebné zaviesť viac hodnotení žiakov, aby sme rozpoznali, aké pokroky konkrétne dieťa urobilo a či škola dokáže naplniť jeho vzdelávací potenciál. V tomto náš systém vzdelávania dlhodobo zlyháva, hovorí Repčíková z Asociácie súkromných škôl. Hodnotenie pokroku jednotlivých žiakov by chcelo aj INEKO, také dáta však zatiaľ nie sú k dispozícii.

Ak sa školy hodnotia len na základe výsledkov testov, môže to podľa nej viesť aj k podvádzaniu, čo ukázali aj prípady v zahraničí. Ak sa berú do úvahy len testy bez prihliadania na úroveň študentov, môže to podľa nej demotivovať dobrých učiteľov, ktorí učia viac detí z ekonomicky a sociálne znevýhodnených regiónov alebo deti so špeciálnymi potrebami.

Čo ovplyvňuje hodnotenie:

Základné školy:

  • Testovania 9 (80 % váha)
  • mimoriadne výsledky oceňované ministerstvom školstva (20 %)

Stredné odborné školy: 

  • písomné maturity (40 %)
  • regionálna uplatniteľnosť študentov (50 %), teda pomer miery nezamestnanosti absolventov školy k priemernej miere nezamestnanosti v okrese, kde škola sídli
  • mimoriadne výsledky (10 %)

Gymnáziá:

  • písomné maturity (60 %)
  • regionálna uplatniteľnosť študentov (25 %), teda pomer miery nezamestnanosti absolventov školy k priemernej miere nezamestnanosti v okrese, kde škola sídli
  • mimoriadne výsledky (15 %)

„Pri všetkých školách pritom berieme do úvahy údaje za uplynulé štyri školské roky (novšie údaje majú pri hodnotení vyššiu váhu),“ dodáva INEKO. Všetky školy si môžete pozrieť tu.

Teraz najčítanejšie