Dizajnérka, ktorá prepája umelú inteligenciu s umením: Modely AI sa učia od ľudí byť rasistické a sexistické
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku a počúvať môžete aj bez pripojenia k internetu. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Keď mala 17 rokov, založila si blog The Dominica a začala premýšľať, ktorý umelecký odbor si neskôr na vysokej škole vyberie. Nakoniec sa rozhodla pre „sobáš z rozumu“, ako to nazýva, a dostala sa na kybernetiku. Tam ju najviac zaujali témy práve o umelej inteligencii.
Dnes má Košičanka Dominika Čupková 29 rokov a stále píše na svoj blog. Niekedy aj o tom, ako v práci prepája AI (artificial intelligence) modely s umením vo Východoslovenskej galérii či s marketingovými aktivitami.
Zároveň však upozorňuje, že do spomínaných modelov prenikajú predsudky a stávajú sa sexistickými a rasistickými. „Učili sa totiž na dátach, ktoré pochádzajú od ľudí – či už ide napríklad o naše texty, ilustračné obrázky alebo fotografie –, a zafixovali si významy aj ,medzi riadkami’. A tak sa prostredníctvom obsahu týchto dát predsudky a stereotypné predstavy prenášajú z človeka na umelú inteligenciu,“ vysvetľuje.
V rozhovore sa ďalej dozviete:
- prečo má ešte blogovanie budúcnosť;
- ako boli ženy vytlačené z informatiky;
- kde sa prejavujú predsudky zakódované v AI;
- ako Východoslovenská galéria prilákala mladšie generácie;
- v čom zostanú ľudia výnimoční;
- či dokáže AI snívať.
Svoj osobný blog ste založili pred dvanástimi rokmi, keď ste študovali na strednej škole. V čom sa jeho obsah zmenil? Aké je čítať svoje dávne myšlienky po toľkom čase?
Je to, ako keby ste mali náhľad do svojho mozgu. Za ten čas už aj zabudnete, nad čím ste kedysi premýšľali, no môžete si o tom prečítať. Vždy je to pre mňa zaujímavá skúsenosť.
Keď som začínala blogovať, chcela som si zlepšiť angličtinu. Preto som asi tri mesiace publikovala v tomto jazyku, ale cítila som, že ma to akosi obmedzuje. Prebúdzal sa vo mne záujem o kreatívne písanie, a tak som nakoniec prešla do slovenčiny a zverejňovala, čo mi napadlo.
Potom prišla éra módnych blogov. S kamarátmi a kamarátkami sme fotili lifestylové zábery a ja som k nim pridávala rôzne texty o tom, čo som v tom období cítila alebo zažila. Obsah blogu sa dodnes stále mení, teraz napríklad častejšie spomínam prácu a projekty AI. Je to teda iné oproti začiatkom, no naďalej si tú platformu udržiavam.
Máte okolo svojho blogu vybudovanú aj komunitu ľudí?
Občas ma niekto stretne a povie mi, že sleduje môj blog už napríklad osem rokov. Väčšinou sú to ženy približne v mojom veku. Vo všeobecnosti by som povedala, že mám práve komunitu žien, čo ma čítajú, a azda im moje texty aj niečo dávajú. S mnohými sme sa naživo ešte nevideli, no na sociálnych sieťach o sebe vieme a navzájom sa podporujeme.
Myslíte si, že éra blogov má ešte budúcnosť? Predsa len, dnes sa skôr uprednostňuje uverejňovanie príspevkov na sociálnych sieťach.
Blogovanie možno na chvíľu utíchlo, ale podľa mňa sa vráti. Myslím si, že ľudia sa postupne odklonia od sociálnych sietí. Facebook, Instagram či TikTok sú externé platformy, ak raz padnú, prídete o všetok obsah, čo tam máte.
