Greško bude v Interi navždy symbolom zlyhania, vraví taliansky novinár. Spoluhráči mi nič nevyčítali, spomína obranca
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
S novinárom Andreom Ramazzottim sedíme v milánskej kaviarni na Viale Pasubio, hneď vedľa miestneho sídla Microsoftu. V závere rozhovoru o Milanovi Škriniarovi a súčasnom Interi mu pripomeniem, že slovenský stopér nie je jediný Slovák, ktorý tento klub reprezentoval.
„Samozrejme, že si ho pamätám,“ odpovie na otázku, či si spomína na meno Vratislav Greško. „Žiaľ, prežil ten príšerný deň – 5. máj 2002.“
Futbal má pre spoločnosť v Taliansku veľký význam, a to neplatí len pre Neapol a Diega Maradonu, ale aj pre Turín, Rím či Miláno. 5. máj je totiž dňom, keď Inter v jednej z najväčších futbalových tragédií prišiel o titul a Vratislav Greško v smutnom príbehu zohral jednu z kľúčových úloh.
„Keď sa blíži tento dátum, vždy evidujem zvýšený záujem médií, a to nielen na Slovensku, ale aj v Taliansku. Je to pravdepodobne inklinácia k neúspechu a hľadaniu vinníka,“ hovorí pre Denník N Greško.
Inter prehral s Laziom 2:4 a Greško, ktorý sa pre časť fanúšikov stal symbolom zlyhania, v Interi skončil. Po prestupe do Parmy po jednej sezóne ukončil aj svoje pôsobenie v Taliansku.
Fanúšikovia Lazia povzbudzovali Inter
Bol to posledný zápas sezóny 2001/2002. Na taliansky titul, tzv. „scudetto“, mohli dosiahnuť tri tímy: Juventus, Inter a AS Rím. Inter mal najlepšiu východiskovú pozíciu. Stačilo, keby vyhral na Olympijskom štadióne proti Laziu, a titul by bol jeho. Nezáležalo na tom, ako dopadnú ostatné zápasy.
Napínavosť duelu podčiarkovala istá zvláštnosť, ktorá spočívala v tom, že na štadióne v Ríme nevládla nepriateľská nálada medzi fanúšikmi. Naopak, ako spomínal slávny novinár Riccardo Cucchi, fanúšikovia boli spolu, zástavy Interu a Lazia viali vedľa seba.
„Bolo to neuveriteľné, nič podobné som v živote nezažil. Veľká časť fanúšikov Lazia skrátka dúfala v úspech Interu. Diali sa aj také veci, že keď dalo Lazio gól, fanúšikovia sa snažili utíšiť tých, čo sa tešili. Pískali na nich,“ vraví Cucchi.
Dôvod je jednoduchý: titul mohol za istých okolností stále získať aj AS Rím, veľký rival Lazia. A zároveň od polovice 80. rokov si boli fanúšikovia Lazia a Interu pomerne blízki, ich priateľstvo sa v Taliansku nazýva gemellaggi. Dvojičky. Akési veľmi blízke spojenie.
„Nervozita pred zápasom bola obrovská, asi nemusím hovoriť, o čo sa hralo,“ hovorí taliansky futbalový expert Nima Tavallaey Roodsari, ktorý podľa svojich slov fandí Interu od roku 1989. Presne vtedy jeho klub získal titul naposledy pred menovaným zápasom.
Nervozita bola umocnená faktom, že počas tých 13 rokov, čo Inter čakal na titul, ho získal štyrikrát mestský rival AC a trikrát Juventus, s ktorým Inter súperil do poslednej sekundy aj tentoraz.
Oba tímy boli plné dnes už legendárnych hráčov. Lazio malo v bráne Angela Peruzziho a v obrane Alessandra Nestu, ktorý sa preslávil v AC Miláno. Napravo hral známy Holanďan Jaap Stam. V strede zálohy Diego Simeone, dnes tréner Atlética Madrid, a vedľa neho Dejan Stankovič, ktorý bol neskôr hviezdou práve Interu.
Gól za Lazio v zápase dal útočník Simone Inzaghi, súčasný tréner Interu, a ďalšie dva pridal Čech Karel Poborský.
Na druhej strane mal Inter v zostave okrem Greška také hviezdy ako Javier Zanetti, Christian Vieri či Ronaldo Nazario. Zápas sa hral o tretej popoludní, v Ríme bolo slnečno a všetky zápasy sa hrali naraz.
Inter dvakrát vyhrával, 1:0 aj 2:1. Lazio v oboch prípadoch vyrovnalo a v oboch prípadoch sa o to pričinil český reprezentant Karel Poborský. Inter pôsobil po celej sezóne vyčerpane, v najlepšej forme v tom ročníku by zrejme vyhral. Bol najlepším tímom v Taliansku.
Greškov moment prišiel v 45. minúte.
