Fotoateliér Kozics bol najznámejší v Hornom Uhorsku. Pôsobil v Prešporku medzi rokmi 1851 – 1929 a podával správu o obraze mesta na Dunaji, v ktorom sa spájal vyšší kultúrny štandard s relatívne pokojným životným štýlom. Za toto obdobie mesto stihlo prejsť rôznymi zmenami, ktoré sa fotoateliéru Kozics podarilo zachytiť. Týkali sa nielen jeho názvu, ale hlavne politického významu v rámci Rakúsko-Uhorska, udalostí počas 1. svetovej vojny či spomínaného požiaru v roku 1913. O pôsobení ateliéru a historických reáliách sa rozprávame s kurátorkou zbierok moderného a súčasného umenia v SNG Luciou Almášiovou.

Skúsme si v krátkosti povedať niečo politickom význame mesta Prešporok v čase, keď zakladateľ Ede Kozics otvoril ateliér, a skúsme to porovnať s obdobím, keď sa jeho pôsobenie končí. 

V 50. rokoch 19. storočia, keď sa otvoril ateliér Kozics, už mal Prešporok svoje najlepšie roky za sebou. Len na pripomenutie, v roku 1563 sa tu konala prvá korunovácia a odvtedy Prešporok fungoval ako hlavné mesto Uhorska. Nachádzali sa tu významné úrady, korunovačné klenoty a politicky malo mesto veľmi silný štatút. Toto sa postupne menilo, keď sa v roku 1783 úrady aj korunovačné klenoty presunuli do Budína a Viedne. Posledná korunovácia sa uskutočnila v roku 1830. Toto spôsobilo, že mesto prišlo o štatút hlavného mesta a celkovo stratilo svoj politický význam, no hospodársky sa začalo vzmáhať. Začalo sa orientovať na priemysel, čomu významné pomohla parníková doprava po Dunaji, ktorá mala zástavky aj v Prešporku. Vzmáhala sa plynáreň, ale aj viaceré fabriky na výrobu rôznych produktov, ktoré sa vyvážali do celého Uhorska aj ďalej do sveta. Takže v čase, keď Kozics starší zakladal svoj ateliér, bol Prešporok skôr na pomedzí. Aj keď postupne sa práve ateliér stal svedkom jeho hospodárskeho a spoločenského rastu, silnejúcu pozíciu Pešti a Budína v Uhorsku už Prešporok nikdy nedohnal.

Aké národnosti tu vtedy žili?

Prešporok bol známy tým, že bol mestom viacerých