Denník N

Začalo sa to v nedeľu v jednom dome a postihlo štyritisíc ľudí. Ako vyzeralo bratislavské podhradie po požiari v máji 1913

Domy bez striech v centre Prešporka po požiari v máji 1913. Foto - ateliér Kozics (archív Múzea mesta Bratislavy)
Domy bez striech v centre Prešporka po požiari v máji 1913. Foto – ateliér Kozics (archív Múzea mesta Bratislavy)

Najznámejší fotoateliér v Hornom Uhorsku zdokumentoval tragickú udalosť, ktorá zmenila podobu historického centra Prešporka.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Fotoateliér Kozics bol najznámejší v Hornom Uhorsku. Pôsobil v Prešporku medzi rokmi 1851 – 1929 a podával správu o obraze mesta na Dunaji, v ktorom sa spájal vyšší kultúrny štandard s relatívne pokojným životným štýlom. Za toto obdobie mesto stihlo prejsť rôznymi zmenami, ktoré sa fotoateliéru Kozics podarilo zachytiť. Týkali sa nielen jeho názvu, ale hlavne politického významu v rámci Rakúsko-Uhorska, udalostí počas 1. svetovej vojny či spomínaného požiaru v roku 1913. O pôsobení ateliéru a historických reáliách sa rozprávame s kurátorkou zbierok moderného a súčasného umenia v SNG Luciou Almášiovou.

Skúsme si v krátkosti povedať niečo politickom význame mesta Prešporok v čase, keď zakladateľ Ede Kozics otvoril ateliér, a skúsme to porovnať s obdobím, keď sa jeho pôsobenie končí. 

V 50. rokoch 19. storočia, keď sa otvoril ateliér Kozics, už mal Prešporok svoje najlepšie roky za sebou. Len na pripomenutie, v roku 1563 sa tu konala prvá korunovácia a odvtedy Prešporok fungoval ako hlavné mesto Uhorska. Nachádzali sa tu významné úrady, korunovačné klenoty a politicky malo mesto veľmi silný štatút. Toto sa postupne menilo, keď sa v roku 1783 úrady aj korunovačné klenoty presunuli do Budína a Viedne. Posledná korunovácia sa uskutočnila v roku 1830. Toto spôsobilo, že mesto prišlo o štatút hlavného mesta a celkovo stratilo svoj politický význam, no hospodársky sa začalo vzmáhať. Začalo sa orientovať na priemysel, čomu významné pomohla parníková doprava po Dunaji, ktorá mala zástavky aj v Prešporku. Vzmáhala sa plynáreň, ale aj viaceré fabriky na výrobu rôznych produktov, ktoré sa vyvážali do celého Uhorska aj ďalej do sveta. Takže v čase, keď Kozics starší zakladal svoj ateliér, bol Prešporok skôr na pomedzí. Aj keď postupne sa práve ateliér stal svedkom jeho hospodárskeho a spoločenského rastu, silnejúcu pozíciu Pešti a Budína v Uhorsku už Prešporok nikdy nedohnal.

Aké národnosti tu vtedy žili?

Prešporok bol známy tým, že bol mestom viacerých

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Oči dokorán

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie