Istanbulský dohovor a chaos pri reformách. Prezident Pavel je v prvom spore s vládou

Autor je editor Českého rozhlasu Plus

Keď vynecháme strašenie vojnou, hlavným argumentom Andreja Babiša počas prezidentskej voľby voči Petrovi Pavlovi bolo, že je vládnym kandidátom.

Dávalo to zmysel – Pavel bol spolu s Danušou Nerudovou a senátorom Pavlom Fischerom jedným z kandidátov, ktorých Fialova vláda voličom odporučila, keď nedokázala nájsť svojho kandidáta.

Pavel sa snažil od vlády a jej nepopulárnosti dištancovať už počas kampane. Teraz už vládu začal otvorene kritizovať.

Prvá kritika sa týkala ľudských práv. Česká vláda sa totiž nepridala k žalobe na Maďarsko pre anti-LGBTI+ zákon, ktorý zakazuje akúkoľvek prezentáciu homosexuality a diel, ktoré sú s ňou spojené, v školách pre deti do 18 rokov. Vláde nevadí, že zákon odsúdilo veľa európskych politikov alebo že ho šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila za hanebný.

Podľa Pavla je to chyba a Česko malo zákon takisto odsúdiť.

Česká vláda sa zaprisaháva príslušnosťou k Západu a ochranou ľudských práv. Jej konzervatívna časť, predovšetkým z ODS a KDU-ČSL, však chce upozorňovať na ich porušovanie hlavne vtedy, keď sa ho dopúšťajú Čína, Rusko alebo Bielorusko. Keď príde reč na Maďarsko a LGBTI+ ľudí, počujeme, že Maďarsku netreba kázať, ako sa má správať.

Prezident zároveň vyzval, aby Česko už konečne ratifikovalo Istanbulský dohovor, a tu mu opäť treba dať za pravdu. Česká republika je spolu so Slovenskom jednou z posledných krajín, ktoré ho neratifikovali.

Kým sa teda za dverami mnohých českých domácností odohráva brutálne násilie, ministerstvá práce, poľnohospodárstva a sociálnych vecí – všetky vedené kresťanskými demokratmi – žiadajú odloženie ratifikácie dohovoru.

V oboch prípadoch tak Pavel vláde, ktorá sa rada označuje za prozápadnú, pripomína, ako si zatvára oči.

Treťou vecou, ktorú Pavel v poslednom čase vláde vytkol, je chaotická komunikácia a spôsob, akým robí reformy.

Ukázalo sa to napríklad, keď sa minister vnútra Vít Rakúšan (STAN) rozhodol uskutočniť reformu Českej pošty, ktorej súčasťou bolo aj rušenie približne tretiny pobočiek.

Vzhľadom na zmeny ľudskej komunikácie v posledných dvadsiatich rokoch a rozvoj súkromných zásielkových služieb asi má zmysel o tom diskutovať. Minister vnútra však zabudol, že napríklad pre časť seniorov, ktorí nemajú účet, je práve pobočka pošty miestom, kam si chodia po dôchodok.

Keď potom prenikol na verejnosť zoznam rušených miest, z reakcií starostov a primátorov bolo zjavné, že s nimi výber pobočiek nikto neprerokoval. Často tak končili pobočky na vyťažených miestach alebo tie bezbariérové.

Vládny chaos spolu so súčasnými krízami vedie k tomu, že vláda je rekordne nepopulárna.

Petr Pavel bude na budúci týždeň rokovať s premiérom Fialom. Dohováraním len ťažko zmení spôsob, akým vláda pracuje.

Po Milošovi Zemanovi, ktorého názory v posledných rokoch nezaujímali ani jeho bývalých podporovateľov, je však relevantná kritika z Hradu príjemnou zmenou.

Zaujímavé články:

Znamená to teda, že sa prezident Pavel v hlavnej otázke orientačných spoločenských hodnôt postavil proti vláde? Tak sa to asi povedať nedá, oveľa presnejšie by bolo povedať, že svojím výkladom veci prezident vyzýva vládu, aby už neuhýbala a vrátila sa k svojim liberálnym koreňom. Napokon, sú to korene, z ktorých rastie česká ústava, o ktorej naplnenie má prezident dbať. Potrebná a užitočná lekcia hradného nováčika.

Filozof a komentátor Petr Fischer o prezidentových výzvach vláde v súvislosti s ľudskými právami. (Český rozhlas Plus)

Fotka, na ktorej je Petr Pavel obklopený rómskymi deťmi z ústeckej lokality Mojžíř, patrila v symbolickej rovine k najvýnimočnejším okamihom českej politiky posledných rokov. Po dvoch prezidentoch, ktorí sa do rómskej komunity zámerne rasisticky triafali, pohŕdali Rómami a aktívne šírili nenávisť voči nim, prišiel niekto, kto sa ich nebojí podporiť, a dokonca sa s nimi odfotiť.

Novinárka a komentátorka Apolena Rychlíková o tom, že sa s Petrom Pavlom vrátil na Hrad rešpekt k menšinám. (Český rozhlas Plus)

Moja téza je, že dnešné hry, zvlášť tie pre jedného hráča, sú často postavené na prístupe k svetu ovplyvnenému sedemdesiatymi rokmi a neoliberalizmom. Prostredie je tu predovšetkým zdrojom statkov a predstavuje nebezpečenstvo. Hry nepochybne majú potenciál zamerať sa na koexistenciu s prírodou, či už je to Zem, alebo iná planéta. Ale často to jediné, čo vám umožňujú, keď sa ocitnete na neznámej planéte, je strieľať po obludách. A to je veľmi reduktívne a veľmi nás to nevedie k uvedomeniu, aké sú väzby medzi rôznymi organizmami a ako dosiahnuť spolužitie s planétou, či už tou našou, alebo akoukoľvek inou.

Herný vedec Jaroslav Švelch vydal v nakladateľstve MIT Press knihy o hraní videohier za železnou oponou a o spoločenskom rozmere monštier. V rozhovore hovorí o hrách počas normalizácie aj v súčasnosti. (Salón práva)

Bojovať, bojovať a ešte raz bojovať s politikmi na všetkých úrovniach za stratené nástroje sociálnej práce. Stáť za svojimi klientmi, sú to naši bratia a sestry, my sme ich hlas. My sme hlasom aj tých dezolátov, ktorých počúva pán redaktor Bartoníček a ktorí v emócii často vyzerajú ako blázni. Naši klienti hovoria hrozné veci, rasistické, protiukrajinské. Naša cesta je rozprávať verejnosti, z akej bolesti to vychádza. To je úloha intelektuálov, novinárov, lekárov a aj sociálnych pracovníkov. To, čo sa teraz deje, som nečakal. Nečakal som, že sa vráti neoliberálny model, ktorý tu bol okolo roku 2010, ale ešte v horšej podobe, keď mám pocit, že už tých ľudí chcú úplne zlikvidovať. V tomto momente musí sociálny pracovník stáť za svojimi klientmi s celou váhou svojej osobnosti a aj s vášňou.

Sociálny pracovník Pavel Veleman kritizuje ministra práce a sociálnych vecí Mariana Jurečku (KDU-ČSL) a vyzýva ho, aby rezignoval. Napriek tomu si od neho prevzal cenu sociálneho pracovníka roka. V rozhovore vysvetľuje, prečo je pre neho situácia v mnohom zúfalejšia ako v 90. rokoch a aká je úloha sociálnej práce v roku 2023. (A2larm)

Zoznam týždňa:

Česko tento týždeň zverejnilo svoj sankčný zoznam. Vláda to robí preto, že niektoré mená spojené s ruským režimom na zozname EÚ chýbajú. Český zoznam mal v čase zverejnenia jedno jediné meno – moskovského patricharchu Kirilla.