Poliaci si predĺžený májový víkend užívajú vďaka dvom sviatkom. Jeden bol za komunistov povinný, druhý zakázaný

Predĺžené májové víkendy sú obľúbeným obdobím nielen u Slovákov. Poliaci majú voľno ešte dlhšie vďaka dvom štátnym sviatkom: 1. mája (Sviatok práce) a 3. mája (Deň ústavy z roku 1791).

Často si celý týždeň berú dovolenku a chodia na výlety aj na Slovensko.

V časoch socializmu bol v Poľsku sviatok 3. mája prísne zakázaný. Dochádzalo ku kurióznym situáciám. Komunisti nariadili Poliakom, aby 1. mája vztýčili zástavy do okien a chodili na povinné prvomájové sprievody, no hneď na druhý museli dať vlajku preč. Jej vyvesenie 3. mája bolo prísne trestané.

Po roku 1989 sa takmer všetky prvomájové ulice v Poľsku premenovali na ulice 3. mája, ktorý sa v roku 1990 stal oficiálnym štátnym sviatkom. Sviatok práce takisto zostal dňom voľna a Poliaci tak získali svoj obľúbený májový predĺžený víkend a slovenskí hotelieri šancu na zvýšené tržby od poľských turistov.

Prvá ústava v Európe a druhá na svete

Poliaci môžu za svoj obľúbený májový sviatok ďakovať poslednému poľskému kráľovi a predstaviteľom poľského osvietenstva, ktorí sa po desaťročiach postupného úpadku republiky rozhodli túto stredoeurópsku krajinu zachrániť. Poľsko bolo koncom 18. storočia dvadsať rokov po prvom rozdelení medzi Ruskom, Pruskom a Rakúskom a stratilo časť svojho územia, no stále malo šancu fungovať samostatne. Boli však potrebné zásadné reformy.

Ústava z 3. mája bola prvou písomnou ústavou v Európe a druhou na svete, odkazovala na ústavu USA prijatú pár rokov predtým.

Obdobím najväčšieho rozkvetu prvej poľskej republiky je 16. storočie (v Poľsku nazývané zlatým vekom) a nasledujúce 17. storočie, ktoré sa nazýva strieborný vek. Poľsko stále pokrývalo obrovské územie od Baltského mora takmer až po Čierne more a zvádzalo víťazné bitky (aj s Tureckom), no bolo čoraz viac oslabované