Denník N

Ficova pomoc malým obetiam Širokého Váhostavu: vyše 6 miliónov eur

Reakciu premiéra si nevyplatení stavbári vynútili aj protestmi. Foto N - Tomáš Benedikovič
Reakciu premiéra si nevyplatení stavbári vynútili aj protestmi. Foto N – Tomáš Benedikovič

Peniaze chcel premiér rozdávať do konca roka, no prihlásiť sa o ne môžu stavbári do konca marca. Suma, ktorú štát veriteľom zatiaľ vyplatil, je nižšia ako jeden nový IT systém pre ministerstvo dopravy.

Jozef Válek z firmy Energy Pro môže veľa hovoriť o tom, ako dlho čakal, kým dostal aspoň nejaké peniaze za prácu, ktorú odrobil pre Váhostav Juraja Širokého. Kúrenie preň robil už dávno, no peniaze mu prišli na účet asi pred mesiacom.

Aj to nie všetky a nie od Váhostavu. Na účet mu prišla len polovica z fakturovanej sumy a poslal mu ju štát.

Peniaze dostal z programu, ktorý na pomoc drobným veriteľom ohlásil premiér Robert Fico, a to niekoľko mesiacov po tom, čo Váhostav oznámil, že väčšinu dlhov, ktoré narobil napríklad pri stavbe štátnych diaľnic, vymaže v takzvanej reštrukturalizácii.

Sľuboval pomoc do konca roka

Premiér narýchlo sľúbil pomoc obetiam stavebného gigantu vlani v apríli. Urobil tak po mediálnom a opozičnom tlaku.

Ponúkli sme veriteľom možnosť zobrať ponuku od štátu, že 50 percent ich pohľadávky vybavíme do konca roka, hovoril vtedy Fico.

V prvý januárový týždeň nového roka sa zdá, že z balíčka pomoci pre stavbárov, ktorí doplatili na Váhostav, sa čerpá. Válek nevie o žiadnej firme, ktorá by ešte čakala na štátny príspevok.

Slovenská reštrukturalizačná, ktorú štát vytvoril na vyplácanie veriteľov, eviduje 212 žiadostí o predaj pohľadávky voči Váhostavu štátu za polovičnú cenu. Doteraz doriešili 158 prípadov.

Celkovo sa podľa centrálneho registra vyplatilo drobným stavbárom niečo vyše 6 miliónov eur. Táto suma ešte vzrastie, keď sa vybavia zvyšné žiadosti.

To na pomery slovenskej vlády nie je veľa. Za posledný rok by ste len s námahou našli nákup IT systému, ktorý by stál menej.

Pre ilustráciu, ministerstvo dopravy si vlani objednalo nový web, ktorý bude šoférom hovoriť o kolónach na cestách, ešte bez údržby a prevádzky vychádza na 14 miliónov eur.

Hoci štát zatiaľ vyplatil malým veriteľom len niečo vyše 6 miliónov eur, aj tak ho ešte pomoc môže vyjsť draho. Jeho pomoc obetiam Váhostavu už zaujíma Brusel, pretože ak štát platí dlhy namiesto súkromnej firmy, môže to byť nedovolená pomoc. Európska komisia zrejme nemohla zasiahnuť, kým poškodení peniaze nedostali. Zatiaľ nie je jasné, či tak teraz urobí.

Nevyplatených bez zábezpek sú stovky

Stavbári čakali, že peniaze začnú dostávať už v auguste minulého roka, no aj koncoročný termín pre ich vyplatenie sa ukázal ako nereálny. Slovenská reštrukturalizačná, ktorá má kupovať pohľadávky, totiž vznikla koncom júla, potom bolo treba ešte uznesenie vlády, ktoré schválili v auguste.

Niektorým stavbárom môže aj vyhovovať, že sa môžu so žiadosťou o peniaze prihlásiť až do konca marca. To je termín, ktorý v materiáloch spomína Slovenská reštrukturalizačná.

Koľko ešte môže prísť žiadostí? To nemožno odhadnúť, závisí to len od rozhodnutia nezabezpečených veriteľov, povedal konateľ Slovenskej reštrukturalizačnej Peter Miššík.

Podobne ako veriteľ Válek aj Miššík hovorí, že od podania žiadosti po získanie peňazí nie je dlhá cesta. Jediná vec, ktorá mohla veriteľov zdržať, bola klauzula v zmluvách Váhostavu: dával si do nich totiž podmienku, že pohľadávky sa nesmú prevádzať bez jeho súhlasu. Pod prevody svojich dlhov do rúk štátu Širokého firma nenamietala a všetkým veriteľom súhlas dodatočne dala.

 Fakty o Váhostave
  • Spolu s partnermi v konzorciu má rozrobenú diaľnicu pri Čadci Svrčinovec – Skalité za 330 mil. eur.
  • Vlani štát odovzdal takmer 36 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest od Váhostavu alebo konzorcia, v ktorom bol. Podľa zmlúv za ne štát zaplatil necelých 380 mil. eur.
  • Stavebný gigant v septembri 2014 požiadal súd, aby mohol dlhy preškrtať, pretože ich nevládze splácať. 
  • Váhostavu napožičiavali na poslednú chvíľu milióny eur schránkové firmy z Cypru či Belize. Ak by sa ukázalo, že sú prepojené s Jurajom Širokým, mohol celý odpis dlhov manipulovať. Pri hlasovaní o tom, kto koľko peňazí za odrobenú prácu uvidí, zohráva úlohu výška pohľadávky. Veľa faktúr znamená veľkú moc.
  • Jedna zo schránkových firiem Lomark dokonca bola v 5-člennom veriteľskom výbore, ktorý určuje, o akom škrtaní sa bude hlasovať.
  • Ukázalo sa, že dnešný šéf Váhostavu Marián Moravčík Lomark v minulosti zastupoval. 
  • Celú ozdravnú procedúru strážila vtedy 25-ročná Petra Gabrišová. Prípad Váhostav bol jej prvou reštrukturalizáciou.

S výnimkou tých, ktorým sa viac hodia peniaze na účte v roku 2016 z účtovných dôvodov, už extra veľa žiadostí o vyplatenie pomoci do štátnej reštrukturalizačnej prísť nemusí. Jedine, že by sa našlo veľa drobných stavbárov, ktorí ešte nedali dokopy podklady do žiadosti. Enormnú finančnú záťaž zjavne neočakával ani štát keď na pomoc stavbárom určil 20-miliónový rozpočet.

Ako je to možné, ak Váhostav eviduje okolo 600 bežných veriteľov, ktorým zostal dlžný?

Niekoľkým firmám na zozname správkyňa ozdravenia Váhostavu pohľadávky poprela, pretože podľa nej neboli oprávnené.

Čo je dôležitejšie: okrem 50 percent sumy na výplatu štát stanovil aj maximálnu sumu, akú od neho môžu stavbári čakať: 200-tisíc eur na jedného veriteľa. Firma, ktorej Váhostav dlhuje vyše 400-tisíc eur, tak nedostane ani 50 percent z pohľadávky. Platí, že čím vyššia suma nad 400-tisíc eur je na nevyplatenej faktúre, tým menej firme pomoc od štátu pomôže.

Na jednej strane je medzi 600 firmami zrejme aj veľa takých, ktorým dlhujú tak málo, že im to za papierovačky spojené s vybavovaním pomoci ani nestojí. Na druhej strane je aj zopár takých, ktoré fakturovali Váhostavu státisíce eur a 200-tisícová záplata od štátu pre ne veľa nerieši.

Tieto firmy zrejme využijú iné novinky, ktoré u nás pre kauzu Váhostav rýchlo vsunuli do bankrotového zákona. Podľa nich budú veritelia, ktorí sa pohľadávky nevzdali za polovicu jej hodnoty, najprv vyplácaní podľa schváleného ozdravného plánu. Za päť rokov im tak Váhostav vyplatí necelých 19 percent pohľadávok.

Veľkí si počkajú na peniaze roky

Zvyšok dlhov potom nezostane premlčaný, ako to bolo doteraz bežné. Kým nedostanú naspäť aspoň polovicu, môžu do Váhostavu posielať hoci aj exekútorov.

Ak sa im polovicu podarí dostať, stále si budú môcť pýtať aj zvyšok, ale iba keď firma na výplatu bude mať. Riskujú tak, že sa peniaze budú prelievať a že firma môže byť v červených číslach, hoci iba formálne.

Široký pritom po policajných raziách vo Váhostave Ficovi sľúbil, že nevyplatené faktúry podloží akciami Váhostavu. Má ísť o 49 percent vo firme preslávenej koreňmi na Cypre, Novom Zélande aj v Kostarike. Akcie by sa mali prideľovať podľa veľkosti pohľadávok.

Čas ukáže, či sa tento sľub splní, a ak áno, v akej forme a aké právomoci budú mať noví akcionári vo firme, ktorá bola ešte nedávno zrelá na konkurz.

Schránky zvýšili hodnotu dlhov

Vyčkávať na peniaze môžu aj schránkové firmy, ktoré Širokému narýchlo požičali, aby odvrátili krach Váhostavu. Schránky z Cypru či Belize s niekoľkomiliónovými evidovanými pohľadávkami, ktoré sú na zozname veriteľov Váhostavu, vraj vlastnia ľudia, s ktorými má Široký taký dobrý vzťah, že po jeho prosbe dobrovoľne naliali peniaze do Váhostavu.

Aj pre ne vzrástla hodnota nezabezpečených dlhov, ktoré eviduje Váhostav v záverečnom návrhu ozdravného plánu, na 104 miliónov eur. V tom sú však ešte zahrnuté aj niektoré dlhy, ktoré si formálne veritelia prihlásili, no správkyňa ozdravenia ich neuznala pre ich spornosť.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Kauza Váhostav

Ekonomika

Teraz najčítanejšie