Tomáš Drucker: Hlas nie je Smer, Fico je extrém

Teraz študujete v Anglicku, kde presne a čo?

Som na Univerzite London Business School, ktorá ponúka postgraduálne štúdiá. Väčšinou je to zamerané na manažment. Je to jedna z troch najlepších škôl na svete pre senior manažérov, aby si vzájomnou výmenou skúseností zvyšovali odbornosť. Je nás okolo 52 z celého sveta.

Ako ste sa tam dostali? 

Je to prestížny program, ale na tieto top univerzity sveta sa môžete hlásiť akokoľvek, vždy je vysoká selekcia. Master program v Anglicku trvá všeobecne jeden rok. Diskutoval som s ich zástupcami zhruba od roku 2018, páčilo sa mi to, ale nikdy som nenašiel odvahu odísť na jeden rok od rodiny. Fyzicky som preč a moja rodina je tu. Je to náročné rozhodnutie.

Väčšina ľudí, ktorí sú tam, sa aj presťahuje. 88 percent ľudí po tomto programe ostáva fungovať v Anglicku. Je to tiež jeden zo spôsobov, ako si vie Británia zabezpečiť najkvalitnejších ľudí v oblasti senior manažmentu. Ja som si v apríli minulý rok podal prihlášku a koncom mája som dostal vyrozumenie, že ma prijímajú. Z Európy sme tam iba dvaja.

A ten druhý je kto?

Je tam kolegyňa z Talianska, ktorá je spolumajiteľkou jednej veľkej firmy.

Prečo ste to chceli absolvovať? 

Mal som dva dôvody. Po prvé, keď má človek 44 – 45 rokov, tak má pocit, že osprostieva. Chcel som ešte niečo pre seba urobiť, posunúť sa z hľadiska vzdelania. Študoval som aplikovanú informatiku na Slovenskej technickej univerzite, ale nikdy som v tej oblasti nepôsobil. Ale určite mi to dalo veľa, keďže to bolo o matematike, a to sa aplikuje v premýšľaní. Neskôr som robil právo a ani v tom som nepôsobil, ale je to všeobecná znalosť.

Mal som pocit, že ak chcem niečo iné ako politiku, tak toto je najlepšia cesta, ako urobiť zmenu. To bol aj druhý dôvod, že ak nie politika, tak môžem pôsobiť tu v nejakých lokálnych, národných alebo nadnárodných štruktúrach. Ale zdalo sa mi, že by som si predtým mal zvýšiť svoje vzdelanie.

A kde to chcete zužitkovať, vo verejnom živote alebo v biznise? 

S tým sa človek musí vyrovnať sám a ja sa to veľakrát sám seba pýtam. Nechcem pôsobiť arogantne, ale nemám pocit dlhu vo vzťahu k tejto spoločnosti. Myslím si, že som sa snažil aj ako minister zdravotníctva, aj na pošte a mám za sebou výsledky. Na druhej strane, tie príležitosti a výzvy, ktorým svet čelí, sú také obrovské, že to tu možno nebolo od druhej svetovej vojny.

Svet sa mení v dôsledku geopolitiky, ale aj v dôsledku klimatických zmien, ktoré sa urýchlili. Máte tu umelú inteligenciu, ktorá bude mať obrovský dosah na to, ako bude fungovať pracovný trh a jednotlivé profesie. Pôvodne som bol nastavený inak, ale koncom januára sa mi ohlásil Peter Pellegrini a dnes sme mali tlačovú konferenciu o spájaní.

Už ste boli nastavený na ten biznis? 

Áno.

Ako z Anglicka vyzerá Slovensko?

Som tam cudzinec, od rána do večera sa venujem škole, ich denný život ide mimo mňa a žijem skôr spoločenskými udalosťami Slovenska. Nechcel by som porovnávať, čo je horšie alebo lepšie, lebo to neviem. Ale to, čo viem porovnávať, je verejná debata na niektoré témy, ktorá na Slovensku nie je alebo je veľmi slabučká, hlavne čo sa týka politiky, oblasti vzdelania a inovácií. Už aj v Českej republike a v Poľsku sa pozerajú dopredu, neobzerajú sa. Tieto debaty tu úplne absentujú a venujeme sa riešeniam ani nie samých seba, teda Slováci Slovákov a ani nie nejakého iného národa, ale skôr už len riešime dvoch – troch ľudí.

Pozorovatelia slovenskej politiky hovoria, že sa tu zaoberáme kultúrnymi vojnami, nezmyselnými hádkami, v občanoch je hnev a nenávisť, ale ten hnev nesústredia na kvalitu života alebo na to, aby od politikov požadovali kvalitné služby, aby veci fungovali. Prečo to nevyžadujeme?

Prečo to nevyžadujeme? V prieskumoch sa problém zdravotníctva ukazuje ako najväčší problém posledných 20 rokov. Je však zdravotníctvo tou témou, ktorá rozhoduje voľby? Nie je. Tu stačí ľuďom nejaký typ hnevu, a to je najľahšia emócia. Dostali sme všetko zadarmo. Guľka tu naposledy vystrelila počas SNP. Aj náš samostatný štát, prvú Československú republiku, sme v zásade dostali veľkou zhodou okolností geopolitiky. Určite sme vynaložili veľké úsilie, aby sme boli súčasťou Európskej únie, ale geograficky sme patrili do tej časti, kde sa nám to podarilo.

Ľudia nikdy nemuseli tak veľmi zásadne bojovať za slobodu a základné veci. Nerozumiem tomu, že viac ako 50 percent ľudí tu je na strane Ruska vo vojne s Ukrajinou. Ani naši českí a poľskí susedia nie sú na tom takto. Sme jediní tí najmúdrejší a najlepší? Neviem, čo sa s nami stalo. Možno je to tým, aké politické reprezentácie tu máme a ako sa to v spoločnosti zrkadlí.

Mohlo by byť zdravotníctvo témou týchto volieb? 

Veľmi by som chcel, aby sme presvedčili ľudí, že sa to dá. V októbri som sľúbil, že pripravím kompletnú reformu a mám ju pripravenú, len som to nestihol ani odprezentovať. Vidím, že aj iné subjekty vnímajú zdravotníctvo ako niečo, čomu by sa chceli venovať. Politické subjekty, ktoré ponúkajú témy o tom, kto je liberál a kto konzervatívec, nevedia ponúkať tie obsahové. Zostávajú len v rovine polarizácie a zákopovej vojny. Verím, že možno charizmou presvedčíme, že to dokážeme. Je to nepríjemná situácia, ale verím, že ak budeme pracovať, tak máme šancu ľudí presvedčiť. Nebude to drvivé víťazstvo, ale verím, že po štyroch rokoch dobrej práce tu budú lepšie výsledky.

Kolegovi Dušanovi Mikušovičovi ste v rozhovore pred dvoma rokmi povedali, že ste skôr „centristicko-pravicový“ človek, aj keď máte svoje sociálne cítenie, že vám na politickej scéne chýba umiernená stredopravicová strana a hovorili ste o spájaní strán skôr na tej pravicovej strane politického spektra. Kde sa v týchto výrokoch nachádza Hlas a prečo sa spájate s touto stranou? 

Nemám žiadny problém s týmito výrokmi. Aj dnes som povedal, že som asi viac technokrat ako nejaký človek pôsobiaci cez emócie. Je nepopierateľné, že sme sa usilovali tri roky o spoluprácu. Napríklad som komunikoval s Jurom Hipšom zo Spolu. Bolo to v čase, keď sa Hlas len odštiepil od strany Smer. Veril som, že treba ponúkať politiku obsahu. Prišiel Miro Kollár a potom sa to celé rozbilo, ale snažili sme sa.

Jeden z dôvodov, prečo prišiel Alojz Hlina, bol práve ten, aby sme sa začali integrovať. Ale vidíte, že veľa integrácie sa neudialo, skôr sa to porozbíjalo. V januári sa ozval Peter Pellegrini a povedal mi: Vidím, že chcete ešte niečo robiť, ale nejde to, máte záujem debatovať? Peter Pellegrini má jasno v tom, kam Slovensko patrí. Vidím v ňom človeka, ktorý jasne pomenúva aj obsahové témy.

Aké máte s Hlasom spoločné hodnoty? 

Jednoznačné ukotvenie v euroatlantických štruktúrach. Nespochybňovanie toho, kam Slovensko patrí, že naši starí alebo prastarí otcovia nechodili do Moskvy, ale chodili do škôl buď do Krakova, do Čiech, do Halle, do Pešti alebo do Viedne. Nemáme nič spoločné historicky s Moskvou a v súčasnej situácii vieme jasne pomenovať, kto je agresor a kto sa bráni.

Čo ešte okrem zahraničnej politiky? 

Myslím si, že aj názory na zdravotníctvo, že je potrebné robiť reformy, konsolidovať verejné financie a treba investovať. To, že má niekto väčšie sociálne cítenie a hovorí, že treba pomáhať ľuďom – s tým súhlasím, kto by predsa povedal, že netreba pomáhať ľuďom. Iba vravím, že bez práce nie sú koláče.

Musíme vytvoriť na Slovensku také podmienky, aby hospodársky rástlo, aby tu bol inovatívny priemysel, aby sa študenti zo zahraničia mali kam vrátiť. Aby bola motivácia mladých ľudí pre podnikanie a prevzatie nejakej zodpovednosti. Keď sa tomu bude dariť, tak potom, samozrejme, že chceme, aby sa to odzrkadľovalo v kvalite služieb. Ale nedá sa rozdávať z ničoho.

V roku 2020 ste povedali: „Petra Pellegriniho vnímam ako populárneho a úspešného politika. Rozhodol sa však ísť cestou zakladania Smeru 2 a ja viac k tomu nemám čo povedať. V tejto súvislosti si preto neviem predstaviť, že by som si sadol za stôl s niektorými ľuďmi, ktorí sú tam, ako sú pán Tomáš či pán Žiga.“ 

Bolo to v tom čase, na základe toho, čo som videl a na základe množstva otázok, ktoré som dostával.

Čo sa zmenilo? 

Myslím si, že som na to odpovedal.

Ešte stále platí, že by ste si nesadli s pánom Tomášom a pánom Žigom? 

Niekedy musíte dať jasné stop a povedať dosť takýmto otázkam.

Teraz zahmlievate. Skúste to vysvetliť. Prečo ste to vtedy hovorili? 

Lebo som vtedy nechcel ísť s Hlasom. Lebo som nevedel, o čom Hlas je.

Aký je dnes váš názor na pána Erika Tomáša a pána Žigu? 

Nemám žiadny. Ani v tom čase som nemal nejakú obrovskú vec proti. Veď som ich poznal, ale potreboval som tú tému mediálne ukončiť.

Prečo ste menovali Erika Tomáša a pána Žigu? 

Mohol som menovať kohokoľvek.

Ale menovali ste týchto dvoch. 

Lebo mi vtedy prišli na um. Dnes nemám žiadny problém.

Prišli vám ako symbol niečoho zlého v Hlase? 

Prišli mi ako symbol Smeru.

A dnes vám už tak nepripadajú? 

Hlas je primárne Peter Pellegrini, vidím, ako komunikuje, prichádzajú tam ďalší ľudia. Petra Žigu na politickej scéne nevnímam, ale Erika Tomáša nepočúvam rozprávať to, čo rozpráva Robert Fico a jeho ľudia.

Čiže ste za tri roky zmenili názor?  

Môžete prečítať, čo som povedal o Petrovi Pellegrinim v roku 2020?

Povedali ste, že: „Vnímam ho ako populárneho a úspešného politika.“ V októbri 2021 ste ešte o Hlase a Smere povedali: „No úplne stratili obsah. Dnes reprezentujú čistý populizmus, pridali sa na stranu antisystému – a je to škoda.“

Nikdy som si o Petrovi Pellegrinim nemyslel, že je niečo zlé. Dnes som absolútne za to, že strana Hlas nie je alternatívou strany Smer, ale má sa usilovať získať voličov strany Smer, voličov Progresívneho Slovenska a iných, pretože ak chce vyhrať voľby, tak má bojovať o voliča. Ale myslím si, že strana Hlas má dnes obsah a hodnoty.

V Hlase je aj nitriansky župan Branislav Becík, ktorý bol predtým s vami v Dobrej voľbe, ale už dávnejšie odišiel. Bol na proteste odporcov očkovania, zháňal pre ľudí ivermektín. To sa vylučuje s vaším racionálnym uvažovaním o svete. Toto vám neprekáža? 

Súhlasím, na dané veci môžeme mať iný názor. Jemu môže prekážať, že som bol zástancom očkovania alebo iným ľuďom môže prekážať, že mám jednoznačný postoj k vojne na Ukrajine. Donedávna bol u nás členom strany Rudolf Kusý a tiež podával ivermektín, tak sme si to vydiskutovali.

Čo si o ivermektíne myslíte? 

Na základe informácií, ktoré mám a ktoré som konzultoval, nie sú žiadne dôkazy o tom, že by ivermektín pomáhal. Považujem takéto vytváranie nedôkazných informácií za veľmi nebezpečné, lebo sa tým narúšala dôvera v nejaký systém a autority štátu – či už to bol ŠÚKL (Štátny ústav pre kontrolu liečiv – pozn. red.) alebo Úrad verejného zdravotníctva. Ale treba si povedať aj to, že za to vo veľkej miere mohol vtedajší premiér Igor Matovič.

Ale ste ochotný takýto názor tolerovať v strane, do ktorej vstupujete? 

Ja si svoj názor poviem. Čo to znamená tolerovať? Som technokrat, skúste mi to popísať.

Budete členom predsedníctva v strane, ktorej župan má takýto názor na očkovanie. Sú tým prekročené nejaké vaše hranice? 

Bol som ministrom zdravotníctva v čase, keď sme viedli Európsku radu. Bolo to po brexite, keď sa rozhodovalo, že Európska lieková agentúra a Európska banková agentúra musia odísť z Británie. Podľa všetkých pravidiel sme boli my tí, ktorí sme ju mali získať. Keďže sa to niektorým našim partnerom v Európskej únii nepáčilo, tak zvolili pravidlá, kde sa išla urobiť súťaž. My sme v tejto súťaži získali najvyšší počet bodov. Napriek tomu následne Európska rada povedala, že sa tým nebudú úplne riadiť, ale budú hlasovať. Obišiel som všetky krajiny, prisľúbili podporu. Mali sme na to právo z hľadiska počtu agentúr, nemali sme v tom čase žiadnu a boli sme poslednou krajinu. Nedostali sme sa ani len do druhého kola, lebo nás podviedli. Je to dôvod na vystúpenie z Európskej únie? Nie je.

K tomuto to prirovnávate? 

Môžete mať rôzne názory, dôležité je debatovať. Dôležitejšie sú určite postoje predsedu Pellegriniho.

Ako dnes vnímate Roberta Fica? 

Žiaľ, vnímam ho ako človeka, ktorý odišiel do úplného extrému a nemá Slovensku čo ponúknuť. Je to politika vytvárania ešte väčších bariér – polarizácia. To znamená rozdeľovanie ľudí a hľadanie toho, kto je aký. Je jedno, či budete niekoho nazývať modrý, červený, liberál, konzervatívec, Brusel, Moskva. To nie je nič, na čom môžete stavať nejaké hodnoty pre ľudí. Nepočujem od nich nič k lepšiemu zdravotníctvu. Nepočujem nič k tomu, čo sa má udiať na Slovensku, aby nám začala rásť ekonomika, aby sme sa popasovali s tými problémami, ktoré máme, aby sme na konci dňa mohli zaplatiť lepšie zdravotníctvo, dôchodky a lepšie cesty.

Za tých 12 rokov sme boli štyri roky ja a Andrea Kalavská ministrami zdravotníctva. Aj to bol dôkaz toho, že na konci si volali niekoho z externého prostredia. Pýtam sa, ako sa zlepšilo podnikateľské prostredie a školstvo? Prečo ideme dúfať, že ak sa to nezlepšilo vtedy, po tom, ako sa dnes vyhranil do veľkého extrému, tak by toto mohol zlepšiť? Nezlepší to. Neverím tomu a neverím ani v politiku rozdeľovania a extrémizmu. A do politiky zloby priraďujem rovnako aj politiku Igora Matoviča.

Okrem toho, že ste boli riaditeľom pošty, ministrom zdravotníctva, tak ste boli aj 26 dní ministrom vnútra. Ako vnímate vyšetrovanie veľkých korupčných káuz, ktoré sa spustilo po vražde Jána Kuciaka? 

Asi tak, ako ho vníma väčšina ľudí. Pokiaľ to čítate a evidujete, môžete mať veľa pochybností aj o tom, ako sa vyšetruje, ale proste bez vetra sa ani lístok nepohne. Mnohé veci človeka vyrušujú, ale ja nechcem byť ten politik, ktorý skĺzne do úlohy prokurátora alebo sudcu a zatvára ľudí. Ja chcem veriť v nejaký systém, ktorý tu je, pretože to nabúravanie dôveryhodnosti inštitúcií vytvára veľkú mieru anarchie a ľahko sa potom manipulujú ľudia. Chcem veriť a musíme urobiť všetko pre to, aby inštitúcie Slovenska a nezávislosť súdov boli zabezpečené a aby sa vyšetrovali veci správnym spôsobom, aby tu neboli pochybnosti. Ale treba povedať, že aj kopa pochybností tu je.

Dôverujete inštitúciám? Lebo práve Smer a aj niektorí predstavitelia Hlasu spochybňujú policajtov, prokurátorov a sudcov.

Vždy boli pochybnosti a pochybovať nie je na škodu. Mňa vyrušujú niektoré veci, ktoré mi nesedia. Nesedí mi napríklad to, ako bol teraz Peter Kažimír neprávoplatne odsúdený, a to som s ním nebol žiadny kamarát.

Kto by na niekoho povedal, že bude skorumpovaný? Je to skryté a bežným okom to na človeku nevidíte. 

Ak sú rozsudky právoplatné, tak ich rešpektujem.

Bola korupcia na najvyšších miestach? 

Ukazuje sa, že asi áno. Tak ako všade vo svete, ale nechcem bagatelizovať. Možno sa časom ukáže, že aj za ostatné tri roky bola.

Veď už sú obvinení aj predstavitelia súčasných koaličných strán. Ako ste vnútorne vyrovnaný s výpoveďou Františka Imreczeho, ktorý hovorí, že Pellegrini prijal od Miroslava Výboha úplatok 150-tisíc v škatuli od šampanského?

Spomenuli ste, že som bol 26 dní ministrom vnútra. Myslím si, že ruky polícii sa rozväzovali už za Petra Pellegriniho. Nikdy som nemal pocit u Petra Pellegriniho, že by chcel ovplyvňovať OČTK. Nevnímam ho ako človeka, ktorý by si pýtal úplatok a keby si ho pýtal, tak by sa chcel chrániť.

Nie je ani obvinený, ale ako ste vyrovnaný s tou výpoveďou Františka Imreczeho? 

Nijako s ňou nie som vyrovnaný. Môže sa stať, že niekto povie niečo na mňa. Dôverujem Petrovi Pellegrinimu.

Súdy už v iných prípadoch uverili Františkovi Imreczemu, že vypovedá pravdu. Týka sa to aj trestného rozkazu voči pánovi Kažimírovi. 

Budem rešpektovať právoplatné rozhodnutia. Mohol by som tu teraz viesť dlhú debatu, čo si myslím o trestnom rozkaze, za akých okolností a prečo bol vydaný a nevydaný, no neprináleží mi to, lebo sám hovorím, že politici sa k tomu nemajú čo vyjadrovať.

Vy ste v tom rozhovore s kolegom Mikušovičom v roku 2021 povedali aj to, že bola chyba, že ste ako minister vnútra neodvolali Tibora Gašpara a že ste vlastne uverili Petrovi Pellegrinimu, „ktorý ma do poslednej chvíle odhováral, aby som ho odvolal“. Prečo vás Pellegrini odhováral? Lebo on ho potom hneď odvolal, keď ste odstúpili z funkcie. 

Nechcel som byť ministrom vnútra a môžem považovať za chybu, že som tú funkciu zobral. Peter Pellegrini chcel, aby sme ešte finálne debatovali aj s Robertom Ficom. Ja už som vtedy na túto tému nechcel debatovať s Robertom Ficom. Potom to už bolo tak nahromadené, že som si povedal, že nechcem byť v tom prostredí a odišiel som. Veď my sme s Tiborom Gašparom sedeli v tom čase u Petra Pellegriniho a dohodli sme sa, že Tibor Gašpar odíde. Nemôžete byť ministrom vnútra a nemať ani jedného poslanca, žiadnu silu. Bolo treba meniť zákony a bolo treba robiť kopu zmien. Chápem symboliku pozície prezidenta policajného zboru. Nemal som to vôbec čo brať za tých daných okolností.

Ste pripravený aj na tú možnosť, že Hlas bude po voľbách súčasťou koalície so Smerom? 

Nie som na to pripravený.

Čo v takom prípade urobíte? 

Je zbytočné ísť do špekulácií. Strana Smer je konkurentom pre stranu Hlas. Do volieb sa treba sústrediť na to, aby aj Hlas presvedčil mnohých voličov, ktorí by dnes volili Smer, aby volili Hlas. Špekulácie tomu nepomáhajú. Verím, že musí vzniknúť vláda, ktorá povedie Slovensko vpred a nie vzad.

Čiže vláda bez Smeru? 

Vláda bez Smeru, bez Fica, bez Matoviča. Na konci rozhodnú aj tak voliči, tak načo o tom špekulujeme.

Ešte bez koho, bez Republiky? 

Samozrejme, bez Republiky, bez fašistov, bez extrémistov.

Čiže bez Fica, bez Matoviča, bez Republiky, tak? 

Povedal som to ikskrát, všetky tieto špekulácie nepomáhajú vôbec k tomu, aby tu taká vláda vznikla.

Ako by Hlas mal presvedčiť voličov, aby nevolili Smer, keď sa ukazuje, že voliči Smeru sú práve tí, čo sa obracajú na Kremeľ, sú radikálnejší a až tak im nezáleží na demokracii, chcú autokratického lídra?  

Ja si nemyslím, že by to takto stálo. Pred dvoma rokmi tie preferencie neboli takéto. Nemyslím si, že volič je fixovaný na jednu stranu alebo nebodaj na Kremeľ. Je to o tom, čo vidí ten volič a čo mu kto ponúka. Určite asi vidí v pozícii Roberta Fica nejakého silného bojovníka za niečo a asi ani nerozmýšľa, čo mu ten Robert Fico na konci môže dať k lepšiemu životu. Toto je úlohou Hlasu, aby presvedčil ľudí, že im má čo ponúknuť – lepší život pre nich samých, pre ich rodičov a pre ich deti.

Ako vnímate to, že Hlas stiahol poslanca Petra Kmeca z politickej funkcie v strane len preto, že povedal, že sa na 95 percent v zahraničnej politike zhoduje so SaS a PS?

Verím, že tento incident absolútne nič nemení na zahraničnopolitickom nastavení strany Hlas.

Podľa vás to bolo v poriadku? Vyzerá to ako zbabelý ústupok.

Rozumiem, nemusím to komentovať. Pre mňa je podstatné, či sa mení alebo nemení zahraničnopolitická orientácia strany Hlas. Môžete mať v živote rôzne postoje, no netreba sa každému veľa venovať. Podstatný je obsah a výsledok. Výsledok je, že sa nič nemení na zahraničnopolitickej orientácii Slovenska.

Ste za to, aby Slovensko pomáhalo Ukrajine aj dodávkami zbraní?

Ja vnímam ten konflikt úplne jasne. Niekto zaútočil a niekto sa bráni. Ak sa krajina bráni, tak si pýta pomoc a je normálne od jej najbližších susedov, že jej pomáhajú, vrátane zbraní. Je legitímne sa pýtať, koľko a čím môžeme pomôcť – kde sú tie limity a koľko sa máme venovať Slovensku.

Čiže ste aj za pomoc so zbraňami? 

Áno, a vždy som bol. Ale zároveň tvrdím, že sa táto téma zbytočne spolitizováva. Ako ju spolitizoval pán poverený premiér Heger úplne zbytočne so stíhačkami.

Hlasovali by ste v parlamente za uznesenie, že Rusko je teroristický štát? 

Asi áno.

Študujete v Británii, mali ste alebo máte dom v Spojených štátoch. Považujete Ameriku a Britániu za ohrozenie alebo za našich spojencov?

Nemám tam dom už od roku 2018. Považujem Spojené štáty a aj Veľkú Britániu za našich spojencov v rámci NATO, kam my patríme, ktorí aj spoločne budujú obranný a ochranný štít pre Slovensko.

Začínali ste v SDKÚ. Nenapadlo vám, že by ste teraz pomáhali Dzurindovi, a nie Pellegrinimu?

Ja som sa s Mikulášom Dzurindom stretol a stretol sa s ním aj Rado Baťo. Dlhodobo sme debatovali s viacerými a výsledok vidíte – nič také sa nepodarilo. Naopak, bol to Peter Pellegrini, ktorý prišiel a dal férovú obsažnú ponuku. Nie je to iba ponuka o kandidátke, ale aj o odborníkoch.

Aké budete mať miesto na kandidátke? 

Neviem, aké budem mať miesto na kandidátke. Viem len povedať, že sme sa dohodli, že Dobrá voľba získa nejaké pozície vrátane prvej desiatky.

Vy sa ešte musíte rozhodnúť, či to budete vy?

Nie, dnes sme to Petrom Pellegrinim uzatvorili. Môže sa stať, že nedožijem do septembra a za všetkých ostatných okolností platí prvá desiatka kandidátky.

Zvonku to spojenie môže vyzerať pragmaticky aj v tom, že máte ešte nejaké peniaze od štátu vďaka tomu, že ste v posledných voľbách prekročili hranicu tri percentá. Juraj Šeliga tento týždeň vyhlásil: „Som zvedavý na to, ako sa idú spájať s Dobrou voľbou a koľko peňazí pritieklo za posledný rok do Dobrej voľby a či to zverejnia. Nie že sa zrazu objaví, že Hlas má na kampaň milióny eur z Dobrej voľby. Kto ich daroval, kto konkrétne, ako prišli do Dobrej voľby. Pellegriniho rozprávke o tom, že si peniaze naškrabkali, fakt neverím“. 

Pán Šeliga by sa mal zaoberať svojou stranou, do ktorej vstupuje. Môžem povedať, že Dobrá voľba zverejňuje všetky výročné správy, ktoré sú auditované. Máme z minulého roka zostatky na účte, okolo 80- až 90-tisíc, plus predpokladáme príspevok v tomto roku. Keby sme sa aj spájali so stranou Spolu, tak by platil úplne ten istý mechanizmus pre nich aj pre nás. To isté platí asi aj pre pána Šeligu, že budú mať peniaze zo Spolu (dnes strana Demokrati – pozn. red.). Je normálne, že tú časť peňazí, ktoré máme, venujeme na kampaň.

O akej sume sa rozprávame? 

Okolo 200- až 300-tisíc. Kampaň môže stáť medzi dvoma až tromi miliónmi, čiže bavíme sa zhruba o desiatich percentách. Mne Peter Pellegrini avizoval, že majú predrokovaný úver v banke na kampaň. Je, samozrejme, veľmi dôležité, aby neboli žiadne pochybnosti o financovaní, ale zdá sa mi to zbytočne preexponovaná téma. Keď sme začali debatovať s Petrom Pellegrinim, povedal mi, vôbec ma nezaujímajú peniaze, nie je to ten dôvod, prečo chcem, aby sme sa spojili.

Ak by ste teraz ochoreli, do ktorej nemocnice by ste sa išli dať ošetriť?

Na Slovensku? Stav zdravotníctva je problém, no napriek tomu verím, že máme v rámci nemocníc veľmi kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Keď som bol minister vnútra, nešiel som do nemocnice ministerstva vnútra, ale do Univerzitnej nemocnice Bratislava. Dôverujem UNB, patrím sem.

Koľko rokov ešte potrvá, aby sme mali také zdravotníctvo ako v západných krajinách?

Veľmi veľa a závisí od toho, kto tu bude. Keby to bolo za pôsobenia, na ktoré by som mal vplyv, tak nám to bude trvať do desať rokov, kým dobudujeme nemocnice a zlepšíme celý systém. Ale všetko záleží aj na tom, že na to musí naša ekonomika zarobiť. Nemôžeme stále rozprávať len o tom, kam tie peniaze majú ísť, ale aj o tom, ako ich zarobíme a ako má vyzerať naše hospodárstvo.

Ste pripravený na to, že Rado Baťo o vás bude písať v ďalšej knihe? Nemáte obavy, že skôr či neskôr bude verejne hovoriť o veciach, ktoré mali byť iba medzi vami?

Nie, ja verím tomu, že tam bude napísaných o mne veľa pekných vecí.