Marián Leško: Fico predal štát oligarchom ako konský handliar

Novinári Robertovi Ficovi veľmi kazia jeho hru, preto ich považuje za nepriateľov, hovorí Marián Leško.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Denník N zorganizoval v Cvernovke politickú diskusiu s predsedom SaS Richardom Sulíkom a šéfom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom a najväčšou udalosťou bolo, že bola slušná, politici na seba neútočili, vecne argumentovali o svojich programoch. Takže je to na Slovensku možné?
Vyzerá to, že áno, videli sme to na vlastné oči. Richard Sulík mal celkom dobrý postreh, keď raz povedal, že v politike máte buď súperov, alebo konkurentov. Súperi sú tí, s ktorými zápasíte napríklad o charakter štátu, a konkurenti sú tí, s ktorými súťažíte o voliča. Bolo potešiteľné sledovať, že si to obaja uvedomili a správali sa slušne, korektne. Keď argumentovali, nebolo to ad hominem, ale k veci. Možno by bolo zaujímavé zistiť, koľko podobných dvojíc by bolo schopných viesť takýto dialóg. Napríklad Uhrík s Kotlebom, Fico s Pellegrinim, Matovič s Hegerom, Kollár s Dankom – a videli by sme, či dokážu rozlišovať medzi súperom a konkurentom.
Urobíme ďalší pokus, 15. mája bude v Cvernovke debata Eduarda Hegera s Milanom Majerským. Richard Sulík v Cvernovke spomenul aj teba. Tvrdil, že máme nastavenú latku veľmi vysoko a potom ju nikto nevie prekonať, konkrétne sa smial na tvojej kritike, že SaS má iba 200 členov a každého z nich si preverujú a že to vlastne nie je poriadna strana. Podľa Sulíka je to takto dobre. Pochopil, čo si chcel povedať?
Neviem, či nechcel alebo nevedel pochopiť, ale mne išlo o niečo úplne iné. Tak ako je štát pre občanov, tak sú politické strany pre svojich členov. Sú na to, aby umožnili občanom aktívne sa zúčastňovať verejného života, aby ľudia, ktorí sa chcú zapojiť do politiky, mali tú možnosť. Je absurdné a neprípustné, ak niektorá strana dočasne alebo trvalo neprijíma nových členov. Strany sú pre členov, nie pre obmedzený okruh ľudí okolo predsedu. Keby si Richard Sulík dal tú námahu – vie veľmi dobre po nemecky – a prečítal si nemecký zákon, tam to je napísané čierne na bielom. Strany nemôžu neprijímať členov. Stanovy SaS vychádzajú horšie dokonca aj v porovnaní so Sme rodina. SaS píše, že človeka nemôžu prijať za člena, keď sú pochybnosti o jeho občianskom a politickom profile. Sme rodina má, že v prípade odôvodnených pochybností o profile môžu oznámiť, že ho neprijímajú za člena. Odôvodnené pochybnosti a pochybnosti je rozdiel. Keď chceš, pochybnosti môžeš mať o všetkom, aj o tom, že my tu teraz sedíme a rozprávame sa spolu. Richard Sulík nechce chápať, čo sa mu snažím povedať. Pritom ako nemčinár má najlepší zdroj, aby to pochopil raz a navždy.
Každý občan by mal mať právo vstúpiť do politickej strany, ak sa chce politicky angažovať.
Presne tak. Veď sme videli na nedávnom sneme SaS tú obrovskú skupinu 170 ľudí. To nie je normálne. Stranu, ktorá nemá regionálne štruktúry, vnútropolitický život, by v Nemecku vôbec nepustili do súťaže. Povedali by, že nespĺňa kritériá na politickú stranu.