Sme radikálnejší, nikdy ma nebavila umiernenosť a nudný intelektualizmus, tvrdí hudobník Denis Bango

Je ročník 1991, pochádza z Trnavy a od detstva sa venuje hudbe. Známy je ako frontman punkovej skupiny The Wilderness, no čoraz viac dáva o sebe vedieť ako raper vystupujúci pod pseudonymom Fvck_Kvlt, jeho najnovší album Cigán možno považovať za generačnú výpoveď.

V rozhovore Denis Bango hovorí:

• ako prišiel o otca a ako ho ovplyvnil starší brat;
• čo si myslí o ľuďoch, ktorí nemajú radi Beatles;
• prečo založil punkovú kapelu a prečo začal aj rapovať;
• o nevyhnutnosti myslieť inak;
• čo mu najviac prekáža na Slovensku;
• aké je vyrastať ako polovičný Róm.

Priznám sa, že ma prekvapilo, že ste sa dali na hip-hop, ale potom som si čítal vaše rozhovory a uvedomil som si, že ste stále boli jednou nohou v rape. 

Už keď som mal dvanásť, bol som raper. Hovoril som si MC Speed (smiech). Kamoš púšťal z môjho synťáku podmazy a ja som do toho rapoval. Ako veľmi malý som počúval Eminema. Na základke si ho išli všetci, tak ja tiež. Po čase na mňa zapôsobil punk, vďaka ktorému som si uvedomil, aký má hudba potenciál meniť svet a spoločnosť. Vtedy som rap na istý čas opustil. Začal ma znova zaujímať, keď som našiel interpretov, ktorí mali k hiphopovému zvuku revolučne odlišný prístup. Veľmi podobný tomu, čo urobil s rockovou hudbou kedysi punk.

Spomínate si na svoje úplné hudobné začiatky?

Nepamätám si moment, keď by som na niečo nehral. Môj základný nástroj je klavír. Mám pocit, že som naň hral už v maminom bruchu. Spolu s tým, ako som sa učil rozprávať, som ťukal do otcovho synťáku. Môj tatko bol klávesák. Mal kapelu štýlovo zaraditeľnú medzi záležitosti ako boli MC Erik a Barbara apod. Celý môj život sa vždy točil najmä okolo hudby.

Môj tatko bol tiež barový muzikant. Hral celú noc, prišiel domov, vyložil päťstokorunáčku na kuchynskú linku a šiel spať.

U nás to, podľa maminých historiek, bolo trochu inak (smiech). Tatko sa snažil hudbou živiť, ale nestihol to. Zomrel, keď mal 27 rokov.

To som nevedel, že patrí do klubu „dvadsaťsedmičkárov.“ Čo sa stalo?

Havaroval. Šiel k našej babke na dedinu a nejaký opitý šofér to do neho napálil. Odvtedy je na mieste nehody značka zákazu predbiehania. Haluz je, že som mal ísť s ním.

Koľko ste vtedy mali rokov?

Päť. Vždy ma brával so sebou, ale vtedy z nejakého záhadného dôvodu povedal, že ma nevezme. Dodnes si pamätám, ako som plakal, kopal, kričal, vyčítal mu, že ma nechce vziať. Nakoniec sa stalo to, čo sa stalo.

Zmenil sa vám radikálne život?

Mám pocit, že ani nie. Až časom som začal občas premýšľať o tom, aký je rozdiel medzi dospievaním s otcom a bez neho. Inak som to väčšinu svojho života veľmi neriešil. Ako malé decko som si až tak neuvedomoval, čo sa deje. Mama sa o mňa perfektne postarala. Môj brácho, ktorý je o jedenásť rokov starší, zohral tiež veľmi pozitívnu úlohu v mojom vývine.

Suploval úlohu otca?

Tak by som to asi nenazval. Navyše keď som prišiel o otca, brácho bol práve v puberte, takže trávil čas väčšinou mimo domova. Keď som bol starší, začal som k nemu vzhliadať viac. Bol a stále mi je vo veľa veciach vzorom.

V čom?

Ako človek, ale aj ako hudobník. Nebyť jeho, bol by som dnes pravdepodobne iba na polceste tam, kde som teraz. Ukázal mi The Beatles, Led Zeppelin a kopec inej skvelej muziky, ktorá ma formovala. Tiež je muzikant, multiinštrumentalista. Hlavne však gitarista. Pre mňa po Jimmy Pageovi asi najlepší gitarista, akého poznám. Má kapelu HASH, hrám v nej na klávesoch.

To fakt?

Je to taký šialený divný progresívny rock alebo ako to nazvať.

Odpadnem.

Bola to prvá kapela, v ktorej som kedy hral. Vzal ma do nej v štrnástich. Vďaka nemu som sa naučil, ako to v kapele funguje. Otvoril si štúdio, takže som sa vysedávaním za jeho chrbtom naučil veľa aj v tejto oblasti. Keď sme založili The Wilderness, nemuseli sme nič riešiť, spravil nám prvé nahrávky a robí ich dodnes. Vďaka nemu som veľa vecí dostal akoby na zlatom podnose.

Dopočul som sa, že ste boli detskou speváckou hviezdou. Je to pravda?

Bol som hviezdou trnavského McDonaldu. Bol som drsný (smiech). Robili tam spevácke a tanečné súťaže. Mal som šesť-sedem rokov. Všetky deti vystupovali s typickými