JUDr. Fico nás učí, ako mariť spravodlivosť 

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Každý občan má dnes právo mariť spravodlivosť s dôvetkom, že pokiaľ sa pritom nedopustí dákeho okatého násilia. Toto právo má zvlášť občan, ktorý sám čelí podozreniu zo spáchania trestného činu – napríklad trestného činu založenia a zosnovania zločineckej skupiny. Pravdaže, je to poburujúca veta, ktorú by mali čítať len ľudia vo veku mentálnej dospelosti, ale zakladá sa na precedense, ktorý vytvára doc. JUDr. Robert Fico, CSc. i so svojimi kumpánmi. Poslanec Fico sa totiž dostal k „tajným“ nahrávkam vyšetrovateľov, ktoré boli údajne získané legálne, účelovo z nich vyberá sekvencie, ktoré sa mu hodia, a predkladá ich verejnosti ako dôkazy zmanipulovaného (nezákonného) vyšetrovania.

Najprv si povedzme, že existujú špeciálne okolnosti, ktoré by takýto postup legitimizovali. Nastali by vtedy, keby boli orgány činné v trestnom konaní paralyzované kriminálnymi živlami a verejný záujem by stál na strane takzvaného whistleblowera. Takýto stav orgánov činných v trestnom konaní tu bol práve za vlády Roberta Fica, keď korupčné kauzy a machinácie s verejnými zdrojmi bili do očí, ale prokuratúra i polícia mali zviazané ruky i nohy a pre istotu i zhúžvanú handru v ústach. Bola to doba kešu.

Hej, ty, pocem!

Robert Fico však nie je žiadny whistleblower ani preto, že whistleblower s faktmi nemanipuluje, aby vytvoril falošnú realitu a navádzal občanov na falošné závery. Poslanec Fico, ktorý čelí podozreniu zo založenia a zosnovania zločineckej skupiny, to robí, bol pri tom prichytený a, čo je ďalšia príšernosť na tejto veci, nie je v tom sám. Má totiž pomocníkov aj na oficiálnych miestach. Niekto mu tie „tajné“ nahrávky odovzdal a ten, kto mal k nim prístup, nebol niekto typu „hej, ty, pocem“. A podľa medializovaných informácií s nahrávkami manipulovali aj samotné orgány činné v trestnom konaní, a to s nevysloveným, ale jasným zámerom skompromitovať vyšetrovateľov. Dá sa povedať, že štafetu od nich prevzal poslanec Robert Fico, pretože predsa len taký štátny orgán môže kamuflovať realitu len odtiaľ-potiaľ.

Keď sa to vezme z nadhľadu, tajné nahrávky vyšetrovateľov majú pre trestné konanie pramalý význam, pretože v kancelárii si, všakáno, môžeme povedať čokoľvek. Podstatné sú dôkazy, dodržané postupy v zmysle Trestného poriadku, ktoré prejdú alebo neprejdú sitom dozorových prokurátorov, generálnej prokuratúry (to je ten monarchistický paragraf 363) a v konečnom dôsledku súdmi. Vyšetrovatelia môžu v interných debatách medzi sebou používať vulgárny slovník, hyperboly, metafory, dokonca i zlý úsudok; keď sa to dostane na verejnosť vďaka príčinlivosti špicľov, je to reputačný problém, no to je tak všetko.

Ale to všetko nie je zas málo. Je to veľa. Je to veľa v situácii, keď sa pred tvárou verejnosti zvádza ťažký boj o spravodlivosť, rovnosť pred zákonom a právny štát. Keď sa to zdravé a životaschopné v spoločnosti vzpiera podriadiť skazenému, amorálnemu a skorumpovanému. Manipulovanie obsahu pracovných rozhovorov vyšetrovateľov je preto činnosťou s jediným cieľom – zmariť spravodlivosť. Cesta k nemu má zhruba nasledovné míľniky: Skompromitovať vyšetrovateľov a cez nich samotné vyšetrovanie, urobiť z vinníkov obete, oklamať voličov, vyhrať voľby, zastaviť proces očisty a navrátiť stratené privilégiá vrátane beztrestnosti „svojim ľuďom“. Teda nielen vysokopostavenej oligarchii, ale aj patrične chamtivým „našim funkcionárom“ na okresnej úrovni.

Precedens pre každého zločinca 

Vráťme sa na začiatok a položme si otázku o pravidle. Môže každý občan v tejto republike beztrestne činiť to, čo činí poslanec Fico? Keď akože nájde na stole „tajnú“ nahrávku pracovného rozhovoru vyšetrovateľov, môže jej obsah pozmeniť a publikovať s tvrdením, že ide o dôkazy zmanipulovaného, teda nezákonného vyšetrovania? Môže to urobiť každý alebo má toto privilégium len Fico a spol.? Alebo inak povedané: Vytvára Robert Fico nasledovaniahodný precedens pre každého občana, pre každého ústavného činiteľa, pre každého podozrivého, pre každého zločinca?

Nedopúšťa sa tým niektorého zo širokej palety trestných činov marenia spravodlivosti, zneužívania právomoci verejného činiteľa, útoku na orgán verejnej moci, nadržovania, šírenia poplašnej správy…? Obdobné otázky sa, pravdaže, týkajú aj osoby či osôb, ktoré vynášajú záznamy z nasadenia informačno-technických prostriedkov, čo je, mimochodom, dlhoročná prax slovenských silových zložiek – len raz je to v mene spravodlivosti, inokedy v mene zločinu. No zatiaľ čo „príčinliví špicli“ z prokuratúry, polície či zo SIS sú neznámi, poslanec Fico zverejňuje a manipuluje dôverné informácie z trestného konania, akoby to bolo celkom normálne. Nie je to normálne. Je to, žiaľ, „norma“ štátu, v ktorom stále neplatí rovnosť pred zákonom a kde je možné zneužívať slobodu prejavu a beztrestne obracať verejnú mienku proti spravodlivosti, slobode i demokracii pomocou tých najodpornejších metód.

Ako by človeku odľahlo, keby takéto konanie aspoň pro-forma odsúdil strážca zákonnosti – generálny prokurátor. Hoc aj po práci pri frivolnom posedení pri kávičke, ako to robí na svojom fejsbúku.