Aj ochranári sú v Rusku „zahraniční agenti“. Ako Putinova vojna ohrozuje prírodu
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Píše Dino Grandoni, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.
Eric Regehr tri roky cestoval viac než 3200 kilometrov na miesto, ktoré nazýva „koncom sveta“.
Ani pandémia koronavírusu nezastavila výskum biológa z Washingtonskej univerzity na Wrangelovom ostrove, ktorý sa nachádza ďaleko za polárnym kruhom v Rusku.
Keď v roku 2020 udrela pandémia, Regehrovi ruskí kolegovia pokračovali v monitorovaní ostrovnej populácie medveďa bieleho – mäsožravca, o ktorého osud majú vedci obavy vzhľadom na globálne otepľovanie.
Po tom, čo vojská ruského prezidenta Vladimira Putina vlani napadli Ukrajinu, sa však Regehrov výskum zastavil. „Je to zlé načasovanie, pretože veci sa rýchlo menia,“ hovorí Regehr.
Ruská vojna proti Ukrajine je v prvom rade ľudskou tragédiou. Vo veľkej miere sa však dotýka aj divokých zvierat a ľudí, ktorí ich skúmajú. Sankcie a iné americké kroky, ktorých cieľom je izolovať Rusko, a tiež nesúhlasné postoje Kremľa spomalili vedeckú spoluprácu medzi americkými a ruskými biológmi.
Viedlo to k zrušeniu výskumných ciest a ochranárskych prác, obmedzenému financovaniu a nedostatku dát dôležitých pre záchranu druhov, ktoré by bez ľudskej pomoci mohli v najbližších desaťročiach vyhynúť.
Horšia situácia než za studenej vojny
Dôsledky vojny siahajú ďaleko za hranice Ruska.
Vedci skúmajúci
