Položili molekulárne základy dedičnosti. Watson s Crickom skladali dvojzávitnicu ako dieliky z lega, vraví genetik
Model DNA evokuje estetický zážitok, tak ako Mona Lisa, vraví profesor Ľubomír Tomáška.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Pred 70 rokmi – v apríli 1953 – vydali James Watson a Francis Crick prelomový článok o štruktúre DNA ako dvojzávitnice. „Z hľadiska rozvoja biológie to bol jeden z rozhodujúcich objavov 20. storočia,“ vraví molekulárny biológ a genetik Ľubomír Tomáška z UK v Bratislave.
V rozhovore sa dočítate aj:
- prečo si Crick s Watsonom ešte v roku 1951 mysleli, že DNA má štruktúru trojzávitnice;
- ako je možné, že rastliny majú porovnateľný počet génov ako ľudia;
- v čom sa ľudia líšia, ak sa ich genóm zhoduje na 99,9 percenta;
- akú rolu pri objave štruktúry DNA zohrala Rosalind Franklinová;
- ako Ľubomír Tomáška hodnotí vylepšovanie ľudí úpravou genómu embrya.
„Objavili sme tajomstvo života,“ povedal údajne Francis Crick pár týždňov pred publikovaním článku z roku 1953, podľa ktorého má DNA tvar dvojzávitnice. Naozaj išlo o taký významný objav?
V prvom rade nie je isté, či to Crick vôbec povedal. James Watson to síce spomína vo svojej knihe The Double Helix (Dvojzávitnica), no Crick si tento výrok nepamätal. Ale mal to povedať v krčme, tak ktovie, ako to bolo (smiech). Celkom iste išlo o jeden z najvýznamnejších objavov 20. storočia. Tak ako Crick a Watson konštatujú v závere svojho článku, ich model DNA naznačil odpoveď na úplne zásadnú otázku – ako sa kopíruje molekula, ktorá je základom dedičnosti.
To sme predtým vôbec nevedeli?
Len sme tušili, aký by mal byť všeobecný princíp. Model poskytol konkrétnu odpoveď a aj preto to bol typ objavu, pri ktorom zvoláte „heuréka“.
DNA bola objavená už v roku 1869. Čo sme sa o nej dozvedeli za ďalších takmer 100 rokov?
Švajčiarsky lekár Friedrich Miescher v roku 1869 zistil, že v jadrách bielych krviniek sa nachádza polymérna a na fosfát bohatá chemikália, ktorá je svojou povahou kyselina a obsahuje takzvané dusíkaté bázy. Označil ju ako nukleín a neskôr bola nazvaná DNA. Bolo známe jej zloženie, ale nič viac. Ľudia netušili, na čo by DNA bola dobrá, a Miescher sa touto otázkou nezaoberal.
