Naštvanosť, depky, ale aj terapia, rap a gitary. Cigán je album, aký na Slovensku už dlho nevyšiel
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Hudba, texty, mix, produkcia aj master Denis Bango. Robiť si všetko sám má potrebu len málokto, no ešte zriedkavejšie je, keď je výsledok DIY prístupu taký muzikálny, pestrý a nápaditý.
Začína sa to už metalovým fontom na obale, pokračuje tým, že hoci sa tu rapuje, popri elektronických beatoch hučia aj gitary. Tieto znaky ako prvé potvrdzujú, že album Cigán je manifestom inakosti a rozmanitosti. Spoločenskej aj hudobnej. Jasné gesto vzdoru, portrét nespokojnosti a frustrácií, no zároveň neformálna terapia dnešnej generácie vo veku medzi 20 a 40 rokmi.
Takto nejako pôsobil Nevermind od Nirvany v roku 1991. Mladí zrazu dostali výstižný soundtrack k svojim životom, ich rodičia a konzervatívci nočnú moru. Rovnaký masový komerčný úspech sa, samozrejme, nedostaví, lebo Slovensko nie je Amerika a Denis Bango nie je Kurt Cobain. Ale aj teraz je tu nahrávka výrazne presahujúca undergroundovú scénu tým, ako znie, aj tým, o čom rozpráva.
Sme pre nich zver
„Androda taboris, jaj, phares buti keren,“ zaznie v úvodných sekundách albumu Cigán ťahavý dvojhlasný ženský nápev. V preklade to znamená „v tom tábore ťažkú prácu robím“ a je to fragment piesne slovenských Rómov v nacistických koncentračných táboroch na tradičnú melódiu Čhajori romaňi.
Takmer identickým princípom sa začína aj album Pustvopol Katky Málikovej. Takisto ide o odkaz na korene, krátky citát ľudovky, ktorý sa rozvinie do autorskej hudby. Akurát keď idete do detailov, zistíte, že tento precítený nápev nespievajú rómske ženy, ale
