Taraba si získal Kollára pri posilňovaní Žilinkovej 363. Navrhuje aj väzenie pre prokurátorov

Do septembrových volieb môžu stihnúť posilniť generálneho prokurátora Maroša Žilinku v prípade sporného paragrafu 363, ktorý už pomohol viacerým prominentom vrátane šéfa Smeru Roberta Fica či bývalého šéfa tajnej služby Vladimíra Pčolinského.

V parlamente je novela od nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu, ktorá by od 1. augusta zakázala prokurátorom podávať obžalobu na súd, kým by u Žilinku nerozhodli o podaní podľa tristošesťdesiattrojky.

Novela môže zasiahnuť aj do kauzy Očistec, v ktorej ide o podozrenia zo zneužívania polície na politické ciele za éry Smeru. V rámci nej sú obvinení bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, oligarcha blízky Robertovi Ficovi Norbert Bödör či bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.

Návrh nie je úplne bez šance aj vzhľadom na to, aký chaos panuje v parlamente počas predvolebného obdobia. Môže sa stať, že sa nájde dostatok hlasov za. Za novelu chce hlasovať opozícia, podporuje ju aj Sme rodina Borisa Kollára, ktorá doposiaľ v koalícii blokovala oklieštenie paragrafu 363. V prípade posilnenia Žilinku hovorí áno.

Taraba tvrdí, že jeho návrh „má reálnu šancu uspieť“. Žilinka necháva na parlament, ako rozhodne. Podľa špeciálnej prokuratúry novela pochádza z dielne obhajcov niektorých obvinených, pričom jednou z hlavných ambícií je oslabiť pôsobnosť tohto úradu. Minister spravodlivosti Viliam Karas je proti tomu, aby sa takáto zásadná zmena schvaľovala cez poslanecký návrh, ktorý neprešiel riadnym pripomienkovaním.

Ak by Tarabova novela prešla, od generálnej prokuratúry by záviselo, či sa prípad dostane na súd alebo ho zastaví paragrafom 363. Nadácia Zastavme korupciu varuje, že by sa z paragrafu 363 stala „ultimátna stopka“.

Nové pravidlá by sa týkali aj terajších prípadov

Najväčšia kritika v súvislosti s paragrafom 363 sa týka toho, že dnes sa nedá nikam odvolať, ak ho generálna prokuratúra použije a obvineného zbaví stíhania. V medializovaných kauzách sa objavili pochybnosti, či sa účelovo nevymýšľali nezákonnosti, len aby sa dotyčný ochránil pred súdením. Žilinka to dlhodobo odmieta a tvrdí, že konajú v súlade so zákonom.

V poslednom období sa vyostroval súboj pre paragraf 363 medzi generálnou a špeciálnou prokuratúrou. Žilinkovi prekážalo, že sa prípady dostávali na súdy skôr, než jeho úrad rozhodol o takýchto podaniach. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry takto naposledy stihol podať obžalobu v kauze dorovnávania platu na bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka a oligarchu blízkeho Smeru Jozefa Brhela pre podozrenia z podplácania niekdajšieho šéfa finančnej správy Františka Imreczeho.

Hoci Najvyšší súd má teraz povedať, či sa Kaliňák s Brhelom postavia pred súd, exminister vnútra nečakal, ako to dopadne, a pred pár dňami si znova podal tristošesťdesiattrojku na generálnu prokuratúru.

Guvernéra Národnej banky Slovenska a bývalého ministra financií za Smer Petra Kažimíra už pred pár dňami súd neprávoplatne odsúdil za podozrenia z podplácania, a to bol kedysi zbavený obvinenia pomocou paragrafu 363.

Vyšetrovanie pokračovalo a jeho druhý podnet už u Žilinku nestihli posúdiť. Len čo sa prípady dostanú na súd, generálna prokuratúra už právomoc súvisiacu s paragrafom 363 nemá.

Poslanec Taraba navrhuje, aby sa podľa jeho úpravy postupovalo aj spätne, čiže by sa tak vybavovali všetky otvorené prípady, kde si obvinení podali tristošesťdesiattrojky.

Viaceré súdy v minulosti konštatovali, že bolo v poriadku podanie obžalôb bez toho, aby bolo rozhodnuté o podaniach podľa paragrafu 363. Takto rozhodli napríklad o druhej korupčnej kauze Dušana Kováčika, v ktorej je podozrivý z prijatia úplatku 50-tisíc eur od podnikateľa s väzbami na SIS Petra Košča.

Tresty pre prokurátorov

Po prijatí Tarabovej novely Trestného poriadku by prokurátorom hrozila pokuta dvetisíc eur, prípadne až väzenie do päť rokov, ak by nepredkladali vyšetrovacie spisy generálnej prokuratúre, aby mohla rozhodnúť podľa paragrafu 363. Išlo by o marenie úlohy verejným činiteľom a postihu by mali čeliť nielen vtedy, ak by takéto rozhodovanie marili úmyselne, ale aj z nedbanlivosti.

Prokurátor, ktorého by za takéto nepredkladanie spisov odsúdili, by v práci skončil.

O postihoch a o tom, ako prokurátori špeciálnej prokuratúry skončia na svojich miestach, dlhšie hovorí šéf Smeru Robert Fico, ktorému paragraf 363 pomohol v kauze Súmrak, v ktorej bol spolu s exministrom vnútra za Smer Robertom Kaliňákom podozrivý zo zneužívania štátu na diskreditáciu politických oponentov.

Poslanec Taraba hovorí, že pokuty a väzenie pre prokurátorov v súvislosti s paragrafom 363 navrhol, lebo si nemôžu robiť, čo chcú, a majú dbať o dodržiavanie práv vyšetrovaných ľudí.

„Nemôžu si robiť voľnú jazdu. Prokurátor sa nemôže tváriť, že je nad zákonom. Nech potom odíde a nerobí prokurátora,“ vraví Taraba, ktorý na jeseň často hlasoval so Sme rodina. Nakoniec nebude kandidovať za stranu Borisa Kollára, dohodol sa so SNS Andreja Danka.

Hlasy od Borisa Kollára

Sme rodina chce na práve prebiehajúcej májovej schôdzi podporiť Tarabovu novelu, aby prešla do ďalšieho kola schvaľovania a v júni sa mohlo definitívne hlasovať. Predsedovi parlamentu a šéfovi Sme rodina Borisovi Kollárovi sa pozdáva, že zabraňuje tomu, aby sa kauzy dostávali na súdy pred posúdením tristošesťdesiattrojky.

„To má logiku. (…) Toto podporíme,“ povedal v utorok v relácii Markízy Na telo plus.

Pomocou paragrafu 363 v lete 2021 generálna prokuratúra zbavila obvinenia nominanta Sme rodina, bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského. Keď ho nanovo obvinili v súvislosti s podozreniami z prijatia úplatku 20-tisíc eur, Žilinkov úrad sa vtedy nedostal k vyšetrovaciemu spisu od špeciálnej prokuratúry, aby mohol rozhodnúť o Pčolinského ďalšej 363. Prokurátor podal obžalobu, tá bola odmietnutá pre procesné pochybenie a prípad zatiaľ stojí.

Okrem Smeru je za Tarabov návrh odhodlaný hlasovať aj Hlas Petra Pellegriniho, ktorý „víta návrh na posilnenie právomocí generálneho prokurátora“.

Minister spravodlivosti Viliam Karas má v parlamente vlastnú vládnu trestnú novelu, o ktorej by mali poslanci rozhodovať. Tá však nezasahuje do paragrafu 363. Karas reagoval, že Tarabov návrh by nemal prejsť, lebo takéto zmeny by sa mali schvaľovať po riadnej odbornej diskusii a cez vládny návrh, ktorý na rozdiel od poslaneckej novely prechádza pripomienkovým konaním, vďaka čomu sa k nemu môžu vyjadriť všetky dotknuté orgány.

Reakcie na Tarabu: Je to absurdné a bezbrehé nadužívanie 363

Generálny prokurátor Maroš Žilinka odkázal, že zmena paragrafu 363 je plne v kompetencii parlamentu. „Generálny prokurátor Slovenskej republiky je povinný postupovať v súlade s platnou legislatívou. Ak Národná rada SR schváli zmenu zákona, generálny prokurátor ju bude – tak ako vždy – rešpektovať,“ uviedla Žilinkova hovorkyňa Zuzana Drobová.

Proti posilneniu Žilinku sú SaS, Demokrati a OĽaNO. Poslanec OĽaNO Milan Vetrák vraví, že Taraba „chce posilniť bezbrehé nadužívanie, prípadne aj zneužívanie“ paragrafu 363.

„Je absurdné, ak nemôže byť podaná obžaloba, kým nebude rozhodnuté podľa paragrafu 363. Sudca je jediný, ktorý vie celistvo posúdiť dôkazy, či sú na oslobodenie alebo odsúdenie,“ komentuje poslankyňa SaS a bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

Nadácia Zastavme korupciu upozorňuje, že po prijatí Tarabovej novely by sa už verejnosť vôbec nemusela dočkať rozhodnutí súdov, ktoré majú dôkazy hodnotiť. „Z kritizovaného nástroja, ktorý sťažuje mnohé trestné stíhania, by sa tak stala ultimátna stopka, cez ktorú už nemusí prejsť jediný prípad,“ myslí si o úprave paragrafu 363 Martin Suchý z Nadácie Zastavme korupciu.

Ušité na mieru Očistcu?

Novela upravuje aj takzvanú systémovú námietkovú zaujatosť, keď obvinení namietajú zaujatosť celej špeciálnej prokuratúry. Objavilo sa to v známych korupčných kauzách Dušan Kováčika a Petra Košča, Vladimíra Pčolinského aj oligarchu blízkeho Ficovi Miroslava Výboha.

V súčasnosti však generálny prokurátor nemôže zobrať korupčné prípady špeciálnej prokuratúre, pretože sú zo zákona v jej pôsobnosti. Tarabova novela to chce prelomiť, Marošovi Žilinkovi by umožnila prípady špeciálnej prokuratúre vziať a prideliť ich napríklad krajskej prokuratúre v Nitre či Trenčíne.

Tarabova úprava zároveň môže zasiahnuť do kauzy Očistec, v ktorej sudca prerušil trestné stíhanie, lebo sa na jeseň obrátil na Ústavný súd s otázkou, či je v poriadku, že kauzu dozoruje špeciálna prokuratúra, keď zákon neumožňuje posúdiť jej možnú zaujatosť ako celej inštitúcie.

Z Tarabovej novely vyplýva, že ak Najvyšší súd do 1. augusta nerozhodne o sťažnosti špeciálnej prokuratúry, že sudca nemal prerušiť trestné stíhanie Gašpara a spol., tak to bude právoplatné. Najvyšší súd už nebude mať šancu prikázať sudcovi kauzu prejednať. Bude sa musieť čakať, ako s ňou naloží Ústavný súd, ktorý nie je viazaný nijakou lehotou.

Taraba hovorí, že mu s novelou pomáhali viacerí trestní právnici, odmietol však prezradiť ich mená. Uviedol, že s novelou prišiel, aby odstránil neprávosti, ktoré sa dejú, a aby sa na prokuratúre prestalo s praktikami, že sa získavajú len dôkazy v neprospech obvineného a nie aj v jeho prospech.

Špeciálna prokuratúra reagovala, že rešpektuje legislatívnu iniciatívu všetkých poslancov, ale takéto zmeny by sa mali diať po serióznej a odbornej diskusii. V poslednom období podľa stanoviska prichádza k legislatívnej aktivite, ktorá však nezjednodušuje a nezefektívňuje prácu orgánov činných v trestnom konaní. „Nemožno ponechať bokom ani ten fakt, že predmetná novela ignoruje aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu a Ústavného súdu, ktoré zaujali jasný právny názor k problematike skončenia prípravného konania bez vybavenia návrhu podľa paragrafu 363. Napriek tomuto faktu predkladaná novela má ambíciu považovať takéto konanie až za trestný čin,“ uviedla špeciálna prokuratúra s tým, že úspešnosť obžalôb jej prokurátorov bola v minulom roku na úrovni 94 percent.