Šikana na školách je prirodzený jav, problém je, keď dieťa nevie pochopiť, že zámer ublížiť nie je v poriadku, hovoria odborníci
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Minulý týždeň v utorok na Základnej škole na Pieninskej ulici v Banskej Bystrici niekto nalial žiačke šiesteho ročníka do fľaše dezinfekčný prostriedok Savo.
Dievča potom, čo sa napilo, skončilo v nemocnici. Tekutinu však vypľulo a podľa doterajších informácií nemalo poleptané sliznice a malo by byť v poriadku. Polícia incident vyšetruje.
Na základe tohto prípadu sme oslovili dvoch špecialistov z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Banskej Bystrici a rozprávali sme sa s nimi o témach, ktoré podobným prípadom predchádzajú, ako im porozumieť a ako problémy v školách riešiť.
Zuzana Benková má 47 rokov, je vydatá a má jedno dieťa. Vyštudovala psychológiu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a na Univerzite Palackého v Olomouci. Pracuje ako psychologička v centre poradenstva a prevencie v Banskej Bystrici.
Ľubomír Tichý má 51 rokov, je ženatý a má dve deti. Vyštudoval dva odbory – sociálnu pedagogiku a sociálnu prácu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Je riaditeľom centra poradenstva a prevencie v Banskej Bystrici.
Vo verejnosti je zaužívaný názor, že deti sú zlé a tie dnešné sú dokonca ešte horšie ako generácie detí pred nimi. Mierne to problematizuje fakt, že sme to počuli my, naši rodičia a predpokladám, že pred nimi aj ich rodičia. Ako to je?
Zuzana Benková: Deti nie sú zlé, sú také isté, ako sme boli my, len žijú v iných podmienkach. Som psychologička, nie sociologička, ale myslím si, že do toho výrazne vstupujú aj vonkajšie faktory, to, ako sa formuje celá spoločnosť a čím všetkým si prechádza. Keď sme mali 12 až 13 rokov, možno bola pre nás realita jednoduchšia, konkrétnejšia a predvídateľnejšia. Deti teraz žijú vo svete preinformovanosti a majú možnosti získať neskutočné množstvo informácií, ktoré ich mozog nie je schopný ešte až tak spracovať. Nie sú zlé, len majú iné možnosti.
Mohlo by to byť spôsobené aj tým, že v minulosti bolo menej príležitostí alebo nutnosti rozhodovať sa v detstve samostatne? Veci boli dané, nalinajkované…
Benková: Boli jasnejšie zadefinované hranice, pravidlá a roly. Učiteľ mal nejakú pozíciu a rodičovská výchova je dnes iná, než akú zažívali vaša a naša generácia. Deti majú väčšie možnosti vrátane možnosti rozhodnúť sa, čo z nich použijú, čo s nimi urobia alebo ako ich využijú.
Stretávate sa vo svojej práci často s prejavmi detí, ktoré sú mimo toho, čo vnímame ako štandardné správanie, možno s niečím podobným, čo sa stalo na Pieninskej?
Benková: Ťažko sa definuje, čo je štandard alebo norma, ale áno.
Ľubomír Tichý: Napríklad na jednom z gymnázií sa šikanovanie odhalilo tak, že žiaci použili mobilné telefóny a nakrútili otitulkovaný film, v ktorom ponižovali ľudskú dôstojnosť spolužiaka, a zavesili ho na internet. Potom sa to riešilo. To znamená, že aj rôzne vymoženosti, ktoré sme my nemali, umožňujú rôzne formy šikanovania.
Dobre, ale je toho viac alebo je toho veľa?
Tichý: Myslím si, že je toho viac.
Benková: Je toho dosť. Veľmi často vstupujeme do tried a pracujeme s triedou, kde sa zameriavame na sociálne vzťahy.
Tichý: Sociálne vzťahy medzi deťmi sa zhoršujú.
V akom zmysle?
Tichý: Keďže
