Vývoj bojov (433. deň): Ako vyzerá vojna na Ukrajine z okna sanitky

• Vojnu si všimnete hneď od Užhorodu.
• Ukrajinská armáda je skrytá, ale HIMARS sme stretli.
• Ženy vo vojne.
• Najdojímavejšie chvíle.
• Prestrelí delostrelecký granát váš panelák?
• Pomoc má obrovský zmysel, každé euro pomôže.
• Ako vyzerá krajina na Donbase.
• Ukrajinci útočia na ruské sklady s palivom a vlaky. Zasiahli aj vojenské letisko.
• Pri Bachmute Rusi postúpili málo a stratili veľa.
• Ruské zdroje hlásia miestny ukrajinský protiútok neďaleko Horlivky.
• Mapy dňa – Bachmut a Horlivka.
• Videá dňa – ruskí zajatci v Bachmute; Meteorit strieľa cez kanál pri Bachmute.

Informácie v tomto texte sú zhrnutím udalostí za utorok 2. mája. Situácia na niektorých miestach už môže byť iná.

Úvod dnešného Vývoja dňa bude pokusom opísať vojnu na Ukrajine tak, ako som ju mohol spoznať zo svojej prvej cesty na Donbas, na ktorú ma ako šoféra láskavo vzali moji kolegovia fotografi, reportéri a dokumentaristi.

Vo verejnej zbierke organizovanej naším fotografom Vladimírom Šimíčkom v spolupráci s Tomášom Benedikovičom, Gabrielom Kuchtom, Jurajom Mravcom, Pavlom Pekarčíkom a Mirkom Tódom vyzbierali vyše stotisíc eur, za ktoré nakúpili sedem sanitiek, dva offroady, jedlo a zdravotnícky materiál, ktoré sme s obrovskou pomocou Serhija Savčenka z All4Ukraine previezli do Kramatorska neďaleko Bachmutu. Mne to ako jednému zo šoférov umožnilo ísť osobne na miesta, o ktorých už rok píšem.

Každý zo spomenutých kolegov na Ukrajine strávil od začiatku invázie týždne a mesiace. Všetci na omnoho nebezpečnejších miestach, než na akých som bol minulý týždeň ja. K prvej línii som sa nedostal bližšie ako na približne 15 kilometrov (vraj, viem, kde som bol k nej najbližšie, ale neviem presne, kde vtedy bola ona). Front sa mi pripomenul len niekoľkými vzdialenými výstrelmi ťažkého delostrelectva.

Všetko, čo tu spomeniem, bolo viditeľné voľným okom. To moje sa navyše muselo venovať šoférovaniu. Všetko z toho určite vidia aj ruskí špióni, ktorých je na ukrajinskom území bezpochyby veľa. Neprezradím teda nič, čo by mohlo nepriateľovi prezradiť čokoľvek dôležité. Ak som niečo také videl, opíšem to bez určenia konkrétnej polohy (alebo to nenapíšem vôbec), aby Rusi ani náhodou nemohli zistiť nič, čo by im mohlo pomôcť.

Svoje pozorovania som sa snažil zapamätať si a zaznamenať tak, aby sa z nich dal vytvoriť elementárny obraz o tom, ako vyzerá Ukrajina vo vojne.

Ako autor Vývoja bojov považujem za najdôležitejšiu skúsenosť možnosť osobne vidieť prírodu na Donbase a spoznať tak povahu miestnej krajiny, ktorá zásadne ovplyvňuje priebeh bojov.

Vojnu si všimnete hneď od Užhorodu. Užhorod a Kramatorsk delí po ceste 1500 kilometrov. Vojna sa v oboch mestách, samozrejme, prejavuje veľmi rozdielne, ale cítiť ju aj na krajnom západe Ukrajiny v Karpatoch.

V Užhorode sú to najmä vlastenecké bilbordy, ale veľmi skoro za mestom si všimnete, že každý železničný i cestný most strážia ozbrojené sily. Pred každým je na oboch stranách spevnený bunker alebo aspoň maskovaný prístrešok. Hlavná časť zásob pre bojujúcu armádu síce putuje inými trasami, ale čo i len dočasné prerušenie ktorejkoľvek by bola komplikácia.

Jednou z málo pravdepodobných možností je, že sa Rusi pokúsia odrezať Ukrajinu od dodávok pomoci útokom zo západného Bieloruska smerom na juh. Aby to dokázali, museli by postúpiť až pod Ľviv. Práve v jeho širšom okolí som si na jednej z križovatiek prvýkrát všimol množstvo protitankových zátarás v podobe takzvaných českých ježkov pripravených na prehradenie cesty. Nie je tajomstvo, že Ukrajinci sa na túto možnosť pripravili a celý sever krajiny opevnili.

Rovnaký obraz sa potom opakoval na mnohých iných miestach vrátane kyjivských sídlisk.

Blokposty a zákopy v mestách. Pred a za každým mestom, medzi nimi a niekedy aj vnútri nich sú blokposty, na ktorých musí zastaviť každé prechádzajúce auto. Čím ďalej na východ, tým je ich viac.

Blokpost má podobu bunkra, pred ktorým sú z oboch strán betónové zátarasy. Tie nútia prichádzajúce autá spomaliť a zároveň v prípade potreby poskytujú obrancom akú-takú ochranu. Čím bližšie k frontu ste, tým dôkladnejšie kontroly na nich môžete očakávať. Vo väčších mestách ako napríklad v Charkive sú aj pri dôležitých križovatkách. Ich posádky boli všade slušné, nikde nerobili zbytočné problémy, ale každý ich rešpektoval bez náznaku odporu či netrpezlivosti. Nabité útočné pušky sú silný argument, že ich treba strpieť.

Veľmi nezvyčajný pocit je vidieť rušné sídlisko obohnané bunkrami a zákopmi. Niekde už boli odstránené, ale napríklad v Charkive sú zákopy stále na mnohých miestach pre prípad, že by sa Rusi pokúsili vrátiť.

Ženy vo vojne. Nebolo ich veľmi vidieť (rovnako ako zvyšok armády), ale napríklad jeden z veľkých blokpostov v Charkive bránila výhradne ženská posádka. Mladé ženy v špičkovom výstroji, maskáčoch, nepriestrelných vestách a prilbách sa ničím nelíšili od svojich mužských kolegov. Prvý môj dojem bol prejavom hlúpeho predsudku, že je to milé a odfotím si ich. Lenže fotografovanie na blokpostoch je prísne zakázané a vojačky sa netvárili o nič menej prísne ako vojaci. Nevyžarovali ani o nič menšiu autoritu ako muži. Nebola to bojová pozícia, ale keby sa ňou stala, nepochybujem, že by obstáli.

Ukrajinská armáda je skrytá, ale HIMARS sme stretli. Kto čaká, že ukrajinské cesty budú plné transportov ťažkej techniky a vojenských jednotiek, mýli sa. Buď sa presúvajú vedľajšími cestami, alebo v noci, keď platí takzvaný komandantský čas a zákaz vychádzania.

Ťažšiu techniku (trailery na prevoz tankov a jedno BMP-1) som videl len priamo v Kramatorsku. Okrem toho len zopár konvojov s cisternami a jednu dôležitú výnimku – raketomet HIMARS, ktorý smeroval od frontu ďalej na západ. Zjavne sa vracal z misie a mňa prekvapilo, ako blízko k prvej línii sa s ním Ukrajinci odvážili prísť. Pravdepodobne strieľal na ciele hlbšie na Rusmi okupovanom území.

Inak ukrajinské jednotky z cesty nevidno. Buď sú ďalej od nej, alebo sú dobre zamaskované. Dobre to ilustruje príhoda, keď som si chcel na Donbase počas jazdy natočiť typickú scenériu miestnej krajiny. Kým som naštartoval fotoaparát, priblížil som sa k pásu lesa kolmému na našu cestu. Skôr než som spustil nahrávanie, všimol som si, že tá zelená je nejaká divná. Vzápätí som pod ňou uvidel zamaskovanú techniku a telefón letel na sedadlo spolujazdca, aby ma ani náhodou nepovažovali za hrozbu.

Naopak, vidno – a vidno to všade – množstvo opevnených bodov pripravených v hĺbke ukrajinskej obrany na vyvýšeninách, v blízkosti križovatiek a podobne. Veľa sa hovorí o tom, ako sa Rusi zakopávajú, ale aj Ukrajinci sa tejto činnosti venujú radi a veľa.

Najdojímavejšie chvíle. Z mnohých vyberám päť. Štyri som zažil v Kyjive, jednu v Charkive.

Prvá: približne desaťročný chlapec narieka na ramene asi päťdesiatročnej panej pár desiatok metrov od hlavného kyjivského námestia Chreščatyk. Vedľa nich stojí mladý muž v uniforme a bezradne sa snaží usmievať. Možno starší brat, možno strýko, podľa veku asi nie otec. Zjavne odchádzal na front a lúčil sa s príbuznými. Popri nich uháňali autá a prechádzali sa ľudia akoby nič, hoci táto rodina práve prežívala jednu z najťažších chvíľ.

Druhá: v Kyjive je obrovský blší trh plný starých kníh, väčšinou nepotrebných rároh a nekvalitného tovaru. Šťúply mladík si s rodičmi kupoval nosič na rôzne výstrojné súčiastky, aký niekedy vojaci nosia na tele. Predajca mal len dva a oba boli chlapcovi beznádejne veľké, aj keď si popruhy zatiahol na maximum. Myslím si, že táto rodina patrila medzi tie chudobné. Inak by takú dôležitú vec kupovala synovi odchádzajúcemu do vojny inde. Nehovoriac o tom, že by ju mal dostať priamo od armády, ale zďaleka nie všetky ukrajinské jednotky majú špičkový výstroj.

Tretia: Serhij z All4Ukraine, ktorý cestu sanitiek zabezpečoval, počas jazdy Kyjivom volá s vojakom z jednotky, ktorej nesieme jednu zo sanitiek. Pýta sa ho, či potrebujú aj dieselový generátor. Niekoľko ich zohnal ukrajinský fotograf Olexandr Čekmenev. Svoju fotografiu Volodymyra Zelenského vydražil za úžasnú sumu a celú ju venoval na pomoc bojujúcej armáde. My generátory berieme na front. Nadšený výkrik ako odpoveď stačil. Keď sa ho Serhij opýtal, či potrebujú aj kvalitné škrtidlá (nimi sa zastavuje krvácanie pri ťažkých zraneniach končatín), ktoré Vladimír Šimíček a ostatní organizátori akcie zohnali, mladému mužovi na druhej strane linky od šťastia až preskakoval hlas. Vojaci na fronte sa tešia zo správy, že ak im odtrhne nohu, dostanú šancu zachrániť si život turniketom za približne 30 eur.

Štvrtá: medik Žeňa. To on spustil celú akciu so sanitkami a chalani jednu z nich ako prvú odovzdali práve jemu v Kyjive, kde práve bol. 22-ročný chalan, veľmi milý, hanblivý a vďačný. Nebyť vojny, mal by ísť večer na rande s frajerkou, namiesto toho ho čakal návrat na front.

Piata: obrovský cintorín v Charkive pri výpadovke na Donbas. Celá jedna časť je vyhradená pre obete vojny. Zatiaľ je na nej 660 hrobových miest. Zdrvujúca väčšina z nich je už obsadená. Nad každým povieva ukrajinská vlajka. Pri niektorých aj zástava jednotky, v ktorej padlý bojoval. Mladí chalani aj starší muži – všetci spolu za tichého trepotania zástav. Veľmi silný zážitok pri zapadajúcom slnku.

Prestrelí granát váš panelák? Ak ste niekedy počas sledovania záberov z bojiska premýšľali, či sú steny našich panelových domov odolné voči streľbe, možno poznám odpoveď.

Na charkivskom sídlisku Saltivka na mieste, ktoré bolo priamo vystavené paľbe postupujúcich ruských jednotiek, stojí napoly zrútený 16-poschodový dom. Zasiahla ho ruská 500-kilogramová letecká bomba. Prepadli sa celé poschodia. Výťahová šachta odhalila svoje vnútornosti, z priečelia na čomsi visí panel s okenným rámom. A pred domom stojí nepoškodená detská preliezka.

V ľavom dolnom byte tohto domu buď boli ukrajinskí vojaci, alebo si to Rusi mysleli. Zasiahli ho dve strely (nedokážem posúdiť, či z tanku alebo húfnice a ani to, z akej vzdialenosti prileteli). Prvá zboku pod veľkým uhlom prerazila bočnú stenu a vletela dnu. Druhá priamo spredu prekonala železobetónové zábradlie na balkóne, ale múr za ním už nie. Špička granátu po sebe zanechala zreteľnú stopu. Hneď vedľa nej bola v hromádke sutiny kniha Žili sme v Moskve. Ruský svet v celej svojej kráse.

Ako vyzerá krajina na Donbase. Úplne inak, než je asi prevládajúca predstava. Už v minulosti som upozorňoval, že napríklad okolie Siverského Donca je zvlnené a zalesnené. Prekonali sme ho pri Iziume a potvrdilo sa, že žiadna step sa nekoná. Lesy, pásy stromov, pahorkatiny, vyvýšeniny, údolia… To všetko až po Kramatorsk.

Muselo by sa stať niečo veľmi neočakávané v podobe kompletného kolapsu ukrajinskej obrany, aby tu Rusi mohli dosiahnuť hlboký prielom. Skutočne platí, že aj keď dobyjú Bachmut, čaká ich len ďalšia pevnosť a mesiace bojov o ňu.

Na fotografii nižšie je zničený ruský tank blízko Iziumu. Na zábere vidno náznak spomínaných pahorkatín. Tento konkrétny stroj sa snažil v septembri zastaviť ukrajinskú ofenzívu. Strážil cestu od Slovianska a Kramatorska. Neúspešne.

Život pokračuje ďalej. Jednou z najsilnejších skúseností bola už spomínaná Saltivka v Charkive. Možno kilometer, možno dva od rozstrieľaných budov bola krásna a skvelá kaviareň s najlepšou kávou, akú som na Ukrajine pil. Život na celej Ukrajine aj pod hrozbou ruskej invázie pokračuje. Ľudia chodia do práce, reštaurácií a škôl. Služby na všetkých miestach, kde som jedol alebo pil, boli minimálne rovnaké, ale väčšinou lepšie ako u nás na Slovensku.

Pomoc má obrovský zmysel, každé euro pomôže. Autopark ukrajinskej armády tvorí všemožná zmes jazdených teréňakov, SUV a sanitiek z celej Európy. Videl som značky od Španielska po Litvu. Pri Kramatorsku už po (inak veľmi kvalitnej) ceste jazdil iba európsky autobazár prefarbený nazeleno. Serhij mi hovoril, že jedno auto na fronte vydrží od piatich minút po šesť mesiacov. Ich spotreba je obrovská, ukrajinská armáda nestíha zabezpečovať náhradu, a tak je to na dobrovoľníkoch. Serhij takto na Ukrajinu priniesol už 115 áut.

Ak pochybujete, či vaša pomoc v zbierkach na drony, autá, muníciu či čokoľvek iné má zmysel, verte, že obrovský. A taká je aj vďačnosť Ukrajincov za ňu.

Na fotografii je jedna z výnimiek. Terénne auto pôvodom zo Slovenska, na ktorom si po sanitku prišla jedna z ukrajinských jednotiek. Jeho šofér tvrdil, že ho používajú už rok. Pochádza z Levíc.

Ukrajinci útočia na ruské sklady s palivom a na vlaky. Zasiahli aj vojenské letisko. Po veľkom výbuchu nádrží s palivom v Sevastopole pribúdajú nové útoky proti ruskej logistike. Ukrajincom sa podarilo vykoľajiť dva vlaky na ruskom území a najnovšie pomocou dronu zasiahnuť ďalší sklad pri Tamani na ruskom území a na dohľad Kerčského mosta.

The Smoke from the Fuel Depot Fire near the Port City of Taman seen from near the Kerch Strait Bridge in Russian-Occupied Crimea. pic.twitter.com/MjCDDP1SIx

— OSINTdefender (@sentdefender) May 3, 2023

Na takéto ciele útočia obe strany. Na najnovších ukrajinských úspechoch je dôležité, že ich zakaždým zaznamenali hlboko na Rusmi ovládanom území. Veľmi pravdepodobne ide o súčasť príprav na nadchádzajúcu ofenzívu.

Okrem skladov s palivom ukrajinské drony zaútočili aj na vojenské letisko v Brianskej oblasti. Potvrdzujú to ruské zdroje, medzi inými aj telegramový kanál Rybar. Tvrdí, že zaútočilo päť dronov a spôsobili menšie škody na jednom nepoužívanom dopravnom lietadle An-124 Ruslan. Výsledok sa zatiaľ nedá overiť.

Pri Bachmute Rusi postúpili málo a stratili veľa. Majiteľ vagnerovcov Jevgenij Prigožin včera zverejnil nahrávku, v ktorej tvrdil, že jeho bojovníci postúpili najviac o 160 metrov a stratili 103 ľudí. Na nasledujúcom videu je šťastnejšia časť z nich, ktorú Ukrajinci zajali.

https://twitter.com/parrot_soldier/status/1653419894912720898

Prigožinove slová sa nedajú overiť. Navyše sú súčasťou jeho systematickej snahy zvaliť vinu za pomalý postup na ministerstvo obrany, ktoré mu vraj neposiela dosť munície. Sú však v súlade s tým, čo tvrdia aj ostatné zdroje – Rusi v Bachmute postúpili za posledný deň len minimálne. Podľa Prigožina obrancovia ovládajú ešte 2,7 štvorcového kilometra mesta.

A close-up map of the approximate situation around the city of Bakhmut.

There have been no confirmed changes to control since the last update. pic.twitter.com/oWRwRfOyqO

— War Mapper (@War_Mapper) May 2, 2023

Ruské zdroje hlásia miestny ukrajinský protiútok neďaleko Horlivky. Ukrajinci údajne postúpili jeden a pol kilometra hlboko do ruských pozícií južne od dedinky New York (nazvaná je podľa amerických komunistov, ktorí ju v prvej polovici minulého storočia založili) a západne od dôležitého mesta Horlivka. Informujú o tom ruské zdroje. Pravdepodobne nejde o nič vážne, presné informácie zatiaľ chýbajú.

It is here. Next to New York, near Horlivka. Not really Avdiivka. I feel like people think there are 4 places in Ukraine. Bakhmut, Avdiivka, Vuhledar, and Kherson. But whatever. pic.twitter.com/0S1fUaaCaf

— Andrew Perpetua (@AndrewPerpetua) May 2, 2023

Inštitút pre výskum vojny (stav platný v utorok večer)

• Ruský minister obrany Sergej Šojgu vyhlásil, že zbrojársky priemysel zvýšil produkciu presne navádzaných striel určených na použitie proti Ukrajine. Šojgu sa tým pravdepodobne snaží zmierniť kritiku svojho ministerstva, že nedokáže armáde zabezpečiť dostatok munície.
• Kremeľ údajne vydal štátnym médiám nový manuál s pokynmi, ako majú informovať o blížiacej sa ukrajinskej ofenzíve. Ak je to pravda, Kremeľ sa snaží vytvoriť také informačné prostredie, ktoré uľahčí efektívnu obranu a zároveň zmierni šok z prípadných ukrajinských úspechov.
• OSN vrátane takých členov ako Čína, India či Brazília odsúhlasila 26. apríla rezolúciu, ktorá označila Rusko za agresora.
• Ruské sily ďalej útočili v sektore Kupiansk – Svatove – Kreminna.
• Ruské jednotky dosiahli v okolí Bachmutu mierne úspechy, ale nepostúpili v samotnom meste.
• Ruské sily útočili v oblasti Avdijivka – Doneck. Podľa ruských zdrojov podnikla ukrajinská armáda miestne protiútoky pri Avdijivke.
• Ukrajinské sily pokračujú v operáciách na ostrovy a okolo nich v delte Dnipra.
• Pravdepodobne ukrajinskí partizáni zaútočili na ďalšieho predstaviteľa okupačnej správy v Melitopole.

Britské ministerstvo obrany (streda ráno)

• V piatok 28. apríla a v pondelok 1. mája Rusko prvýkrát po 50 dňoch uskutočnilo nálet strelami s plochou dráhou letu vypustenými z lietadiel.
• Najnovší útok uskutočnili ruské strategické bombardéry Tu-160 a Tu-95. Pravdepodobne pri ňom použili strely Ch-101 a Ch-555.
• Pri oboch útokoch použili menej striel, ako bývalo zvykom. Pravdepodobne ide o dôsledok ruskej snahy doplniť ich zásoby. Zo zoznamu zasiahnutých cieľov sa dá usúdiť, že došlo k posunu v ich výbere od energetickej infraštruktúry k vojenským základniam, priemyselnej a logistickej infraštruktúre.

Videá dňa

Obe strany využívajú odmínovacie zariadenia aj proti nepriateľským jednotkám. V tomto prípade Ukrajinci proti Rusom. Pravdepodobne pomocou ukoristeného ruského zariadenia UR-77 Meteorit, ktoré vrhlo nálož cez kanál v oblasť Bachmutu.

https://twitter.com/Seveerity/status/1653711850905694209

Aké sú straty

Dnes bez aktualizácie.

• Rusko podľa údajov zo stredy rána prišlo o 10 135 (v piatok 10 084) kusov ťažkej techniky. Z toho 6 623 (6 581) kusov zničili Ukrajinci, 320 (317) bolo poškodených, 388 (384) opustených posádkami a 2 804 (2 802) ukoristených. Z toho je 1 925 (1 916) tankov, z ktorých bolo 1 175 (1 168) zničených v boji.
• Ukrajina preukázateľne stratila 3 243 (3 214) kusov techniky, z toho 2 095 (2 073) bolo zničených, 189 (188) poškodených, 88 (88) opustených a 871 (865) ukoristených. Z toho je 493 (491) tankov, z ktorých 306 (303) bolo zničených v boji.

Poznámka: Ani jedna zo strán pravidelne neinformuje o svojich mŕtvych ani o zničenej technike. Ukrajina každý deň zverejňuje počty ruských obetí a zničenej techniky, ktoré sa však nedajú nezávisle overiť. V tomto prehľade využívame dáta projektu Oryx, ktorý od začiatku vojny vytvára zoznam výhradne fotograficky doložených strát na technike.