Denník N

Viac ako milión ľudí si sporí na dôchodok vo fondoch, ktoré veľa nezarobili

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Aj vlani v druhom pilieri zarobili najviac indexové dôchodkové fondy, v nich si však sporí len niekoľko tisíc ľudí.

Viac ako milión ľudí, ktorí sú v druhom pilieri, si sporí na dôchodok v dlhopisových fondoch. Tieto fondy mali vlani veľmi nízke výnosy.

V priemere nedosiahli ani 0,8 percenta. Keďže inflácia bola na konci roka nulová, aj tento nepatrný výnos stačil na to, že fondy v priemere ani reálne neprerobili.

Aj vlani najviac zarobili indexové fondy, v priemere dosiahli niečo vyše sedem percent. Ide o fondy, ktoré len kopírujú vývoj akciových výnosov. Sporí si v nich niekoľko tisíc ľudí.

Prečo také nízke výnosy

V druhom pilieri je podľa údajov Sociálnej poisťovne 1,345 milióna ľudí. Asi 80 percent z nich má dôchodkové úspory v dlhopisových fondoch.

Je to preto, lebo ich tam v roku 2013 presunula vláda. Presadila totiž, že každý, kto nechce byť presunutý do dlhopisového fondu, musí to dať najavo tým, že pošle vyplnenú návratku. Väčšina ľudí to, samozrejme, neurobila.

Vysvetlením, prečo dlhopisové fondy vlani veľa nezarobili, sú najmä klesajúce úrokové sadzby, ktoré najviac zasiahli práve dlhopisy. „Očakávam, že dlhopisy budú mať teraz slabšie roky,“ predpokladá Kamil Boros z X-Trade Brokers.

Aj pri nízkych výnosoch vidno rozdiely medzi dôchodkovými spoločnosťami (DSS). „Kým napríklad Axa v dlhopisovom fonde prerobila 0,29 percenta, DSS Poštovej banky alebo VÚB Generali zarobili niečo vyše 1,5 percenta,“ hovorí Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela. Axa a aj ďalšie DSS mali ešte v roku 2014 v dlhopisových fondoch zhodnotenie okolo troch percent.

Šebo menuje aj ďalší dôvod, prečo sú výnosy v dlhopisových fondoch nízke. „DSS držia cenné papiere s veľmi krátkou lehotou splatnosti, niekde okolo 2,5 roka,“ hovorí. No väčšina sporiteľov bude v druhom pilieri ešte 15, 20, 30 a viac rokov. Minimálne dovtedy, kým nedosiahnu dôchodkový vek.

„Bol to nešťastný ťah, keď všetkých ľudí prehodili do dlhopisových fondov,“ hovorí Šebo.

Indexové fondy zatiaľ vedú

Treba povedať, že aj indexovým fondom sa vlani darilo horšie ako v roku 2014. Kým v roku 2014 mali niektoré fondy aj výnos okolo 17 percent, vlani mali trikrát menej. Ani akcie nemali vlani pokojný rok, zvlášť v auguste, keď padala čínska burza.

Indexové fondy vznikli na jar 2012, spravuje ich päť dôchodkových spoločností. Dá sa povedať, že odkedy vznikli, majú najvyššie výnosy.

V indexových fondoch si sporí od jedného do štyroch percent sporiteľov, v každej DSS je to iné. Ich počet mierne rastie.

Dôchodková spoločnosť Allianz ako jediná indexový fond nemá. Má však akciový fond, v ktorom je takmer 100 percent akcií a ktorý vlani zarobil okolo 2,8 percenta.

V akciových alebo zmiešaných fondoch ďalších DSS je podiel akciovej zložky nižší. Vlani zarobili od pol percenta do štyroch percent.

Najmä mladým ľuďom sa odporúča, aby si sporili vo fonde s akciami. „Sporiť 40 rokov v dlhopisových fondoch nemusí byť efektívne ani pre štát, ani pre jednotlivca,“ povedal nedávno v rozhovore pre Denník N člen rozpočtovej rady Ľudovít Ódor.

Koľko fondy zarábajú, je jeden z faktorov, ktorý neskôr ovplyvní výšku dôchodku z druhého piliera. Dôležitá je tiež dĺžka sporenia a aj podmienky, za ktorých si kúpite doživotnú anuitu v životnej poisťovni.

 

Dlhopisové dôchodkové fondy (ročný výnos, v %)

Akciové dôchodkové fondy (ročný výnos, v %)

Indexové fondy (ročný výnos, v %)

Zmiešané dôchodkové fondy (ročný výnos, v %)

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie