Denník N

U Štefana Holého píšu paškvily, nastane zmätok, hovorí Via Iuris o novej stavebnej legislatíve

Výstavba pri Štrbskom plese. Foto - Soňa Mäkká
Výstavba pri Štrbskom plese. Foto – Soňa Mäkká

Parlament schvaľuje rekordný počet poslaneckých návrhov, ktoré neprešli odbornou diskusiou. Obzvlášť nekvalitné sú novely takmer 70 zákonov súvisiacich s novou stavebnou legislatívou.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Najväčšia reforma v stavebnom práve od 70. rokov je mimoriadne nekvalitná, upozorňujú advokátka Eva Kováčechová a právnička Ivana Figuli, ktoré spolupracujú s mimovládnou organizáciou Via Iuris. Upozorňujú, že v zákonoch sú gramatické chyby, nezmyselné vety, sú nejednoznačne napísané a úradníci nebudú vedieť, čo majú vlastne robiť.

V rozhovore sa dočítate, že:

  • Podpredseda vlády Štefan Holý v podstate ruší konania, ktoré sa týkali vodného práva a znečistenia ovzdušia;
  • eliminoval proces posudzovania vplyvov na životné prostredie;
  • ľudia budú môcť ťažko ovplyvniť developerské projekty;
  • správne poplatky nebudú vyjadrené konkrétnou sumou, pôjde o percento z investície, čo budú pri veľkých stavbách ako diaľnice obrovské sumy;
  • všetky takto získané peniaze nebudú príjmom štátneho rozpočtu, ale pôjdu Úradu pre územné plánovanie a výstavbu na prevádzku informačného systému Urbion.

Parlament na májovej schôdzi rokuje o rekordných 244 zákonoch. Je reálne, aby sa všetky prebrali?

Eva Kováčechová: Nie. Už na minulej schôdzi Národnej rady, kde bolo 150 bodov, sa všetky nestihli prerokovať. 27 z nich sa presúvalo na terajšiu schôdzu, deväť predkladatelia stiahli. Počet návrhov zákonov rastie kontinuálne s tým, ako sa blížia voľby. V roku 2020 po voľbách mávala schôdza 30 až 40 bodov, potom sa počet zvýšil na 80 až 100 počas pandémie, v druhej polovici roka 2022 to bolo už 160 bodov.

Množstvo návrhov zákonov tvoria poslanecké návrhy. Obchodné a priemyselné komory, zamestnávateľské združenia a podnikateľské asociácie vyzvali prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby vetovala zákony prijaté bez pripomienkového konania a vracala ich do parlamentu. V čom je rozdiel medzi zákonom, ktorý prejde štandardným legislatívnym procesom, a poslaneckým návrhom?

Eva Kováčechová: Parlament v tomto volebnom období vykazuje dva znaky. Prvá vec je, že najčastejšie v histórii sa schvaľujú zákony v skrátenom konaní, čo sčasti súviselo aj s pandémiou. Dôsledkom je, že nie je dostatočný čas na to, aby boli návrhy diskutované odbornou verejnosťou, laickou verejnosťou, inými štátnymi organizáciami. Vo výsledku sú oveľa menej kvalitné.

Druhý problém sú práve poslanecké návrhy. Návrhy zákonov môžu predkladať poslanci, výbory a vláda. Výbory to robia minimálne. Zvyčajne je to predovšetkým vláda, kto prostredníctvom ministerstiev navrhuje zákony. Majú dostatok ľudí na to, aby vedeli pripraviť návrh zákona, pozrieť naň zo všetkých strán a súvislostí, prediskutovať v internom pripomienkovom konaní, medzirezortnom pripomienkovom konaní, prejde to legislatívnou radou vlády, ďalšími poradnými orgánmi, vládou a až potom to ide do parlamentu.

V tomto volebnom období vzišlo až 37 percent návrhov zákonov z parlamentu, to nikdy doteraz nebolo. Znamená to, že jeden alebo skupina poslancov navrhli zákon. Nepredchádzala tomu žiadna diskusia. Predseda parlamentu taký návrh zákona v druhom čítaní pošle vláde na prípadné vyjadrenie, ale nie je ním viazaný a vláda sa vyjadriť ani nemusí. Celé to vedie k tomu, že naša legislatíva je teraz zúfalo nekvalitná. Používa sa nekvalitný jazyk, chýbajú súvislosti, sú tam gramatické chyby. Vidíme to napríklad na zákonoch od Štefana Holého, ktoré sa ani nedajú čítať, často to nedáva zmysel.

V apríli 2022 schválil parlament zákon o výstavbe a zákon o územnom plánovaní, ktoré nahradili dovtedy platný stavebný zákon. Platiť bude od 1. apríla 2024. Via Iuris túto legislatívu dlhodobo kritizuje. Prečo?

Eva Kováčechová: Ide o zásadnú zmenu, najväčšiu reformu v stavebnom práve od 70. rokov. Urobila sa spôsobom, aký náš zákon o tvorbe právnych predpisov nepredpokladá. V prípade veľkých legislatívnych zmien sa má robiť legislatívny zámer, ktorý schváli vláda, ten potom presne určuje parametre tých zákonov. Nič také nebolo. Procesne to skrátili na absolútne minimum, tie zákony sa tvorili za pochodu, preto sa aj opakovalo medzirezortné pripomienkové konanie, lebo stále dopĺňali a menili veci. Procesne to bolo absolútne neštandardné a chaotické.

Druhá vec je obsah. Veľmi nám prekážalo, ako sa na úkor práv verejnosti, spočiatku aj na úkor práv obcí a iných verejných záujmov mali zvýhodňovať developeri a záujmy budovať veľké stavby na území Slovenska. Toto sa čiastočne podarilo zmierniť, ale nie úplne. Rozumiem snahe zjednodušovať procesy, ale toto nie je dobrá cesta, lebo z procesu zostalo len minimum, ktoré ani nie je úplne jednoznačné.

Tie zákony navyše umožňujú rôzne interpretácie. Už doteraz mnohým úradníkom chýbalo odborné vedenie, metodické pokyny zo strany nadriadených orgánov a nevedeli, ako majú postupovať. Teraz to budú robiť nové úrady, ktoré budú spadať pod Najvyšší úrad pre územné plánovanie a výstavbu. Obsahovo je to nekvalitná, zmätočná legislatíva. Bude vyvolávať väčší chaos a prvé roky to bude znamenať aj zdržanie. Predovšetkým to bude viesť k nekvalitným povoľovacím konaniam.

Čo to bude znamenať pre bežného občana?

Eva Kováčechová: Pri povoľovaní jednoduchých stavieb, čo sú aj rodinné domy, to môže ľuďom pomôcť, ak to zvládnu úradníci. Ale ani to nie je isté. Veľký problém môže byť najmä pri stavbách, ktoré môžu mať veľký dosah na životné prostredie a na kvalitu života ľudí. Minimalizoval sa totiž priestor na skúmanie ich vplyvu a aj priestor na to, aby mohli aj odborné organizácie dávať vyjadrenia, ktoré sa takých stavieb týkajú. Pôjde to na úkor ochrany životného prostredia a v konečnom dôsledku kvality bývania ľudí.

Podľa návrhu novely zákona o správnych poplatkoch veľmi stúpne každému investorovi, či už bežnému občanovi, ale aj Národnej diaľničnej spoločnosti, správny poplatok. Doteraz bol vyjadrený konkrétnou sumou, a teraz je to percento z investície, čo pri veľkých stavbách ako diaľnice budú dosť značné sumy. Všetky takto získané peniaze majú ísť len na prevádzku Urbionu, informačného systému.

Ivana Figuli: Ide o obrovské balíky peňazí, ktoré budú smerovať na ten úrad. Bude veľmi netransparentné, čo sa bude ďalej s tými peniazmi diať.

O akú sumu môže ísť ročne?

Ivana Figuli: Nevieme.

Kto to bude kontrolovať?

Ivana Figuli: Zrejme predseda úradu. Keď som si pozrela dôvodové správy k tej legislatíve, vôbec tam nie sú dáta, analýzy, prečo sa rozhodli všetky poplatky presmerovať len na informačný systém a nie na chod úradu. Je to veľmi zvláštne.

Čo presne sa bude z toho platiť? Servery? Ľudia, ktorí doň budú nahrávať informácie?

Eva Kováčechová: Nevieme. Za normálnych okolností sú správne poplatky príjmom štátneho rozpočtu. Potom sa prerozdeľujú na činnosť a chod jednotlivých rezortov. Toto je skôr výnimka a ide o naozaj veľké peniaze. Nejdú do štátneho rozpočtu a nejdú na nijaký verejný záujem, ako je rozvoj cestnej infraštruktúry alebo životného prostredia. Vôbec nie je uvedené, ako dospeli k tomuto modelu.

Na čo bude slúžiť tento informačný systém?

Eva Kováčechová: Všetky územné konania, územné plánovania a povoľovacie konania sa budú diať prostredníctvom tohto elektronického systému. V takom prípade by tam mali byť všetky územné plány všetkých obcí na Slovensku, všetky povolenia, ktoré boli vydané, a všetky prebiehajúce procesy. Nejaká verzia toho systému už existuje, ale zase obišli všetky procesy a nič nie je verejné. O rok ho musia spustiť, nejaké prvotnú verziu, keď tie zákony nadobudnú platnosť. Nie je vôbec jasné, kto ten systém vlastne robí, či vo vlastnej réžii úrad, alebo nejaký iný subjekt.

Advokátky Eva Kováčechová a Ivana Figuli. Foto – Soňa Mäkká

V parlamente je poslanecký návrh od skupiny poslancov okolo Jaroslava Karahutu zo Sme rodina, ktorý by výrazne obmedzil možnosti verejnosti zapájať sa do konaní pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Tento zákon je už v druhom čítaní. Čo sa stane, ak ho poslanci schvália?

Ivana Figuli: Najväčší problém, odhliadnuc od toho procesu, je reforma nadväzujúca na reformu stavebných zákonov, veľké zmeny v povoľovacích environmentálnych procesoch a deje sa to prostredníctvom poslaneckého návrhu. Neprešlo to žiadnou verejnou diskusiou a nemajú to odkonzultované ani s ministerstvom životného prostredia. To na minulej schôdzi zase prostredníctvom iných poslancov predkladalo iný návrh, ale ten neprešiel do druhého čítania. Čudujeme sa, že ministerstvo nahlas neprotestuje. Ide o revolučné nabúranie povoľovacích konaní, ktoré sa dotýkajú životného prostredia.

Eva Kováčechová: Za posledných 25 rokov, odkedy bol prvý zákon o EIA, sa tento proces budoval kocka po kocke. Dnešná podoba je relatívne dobrá, lebo máme veľmi jasný proces, jasné úlohy jednotlivých subjektov, verejnosti, obcí, štátnych organizácií, lehoty, práva a povinnosti, končí sa to rozhodnutím. Tento návrh ho zobral, odhodil a vložil prostredníctvom pár paragrafov taký zmätok, že na konci nebude jasné, kto má čo robiť.

Ivana Figuli: Podľa mňa, ak sa robí takáto reforma, mali by sme prijať nové zákony. Je to tak zásadne iný systém, úplne nová filozofia. To nemôžete uskutočniť prostredníctvom dvoch paragrafov, ktoré včleníte do existujúceho systému a nimi ho popriete. Vytvára to zmätok a je tam podobne ako pri stavebných zákonoch priestor na milión interpretácií. Nevieme, kde, kto sa má k čomu vyjadriť v akej fáze.

V čom budú najväčšie zmeny?

Ivana Figuli: Má sa to zmeniť tak, že bude existovať už len jedno konanie. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie, stavebné konanie (po novom konanie o stavebnom zámere) a stavby, ktoré podliehajú takzvanej integrovanej prevencii a kontrole znečistenia, IPKZ, tiež budú zahrnuté v jednom konaní. Osobitné konania ako znečistenia ovzdušia, vodoprávne, všetky tieto konania už budú zrušené a jednotlivé orgány ochrany vôd, ovzdušia a tak ďalej budú dávať len záväzné stanoviská v tomto jednom konaní. Bude to jedno veľké megakonanie, na ktoré bude dohliadať Slovenská inšpekcia životného prostredia. Pritom inšpekcia je vytvorená ako kontrolný orgán, nie ako povoľujúci.

Inšpekcia bude vydávať povolenia na každú jednu stavbu rodinného domu?

Eva Kováčechová: Nie, budú to projekty s väčším významom, napríklad malé vodné elektrárne, cesty, diaľnice, železnice, fabriky, celá agenda obnoviteľných zdrojov.

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie už nebude samostatný proces?

Ivana Figuli: Z niektorých ustanovení vyplýva, že by mohlo byť možné postupovať aj v samostatnom konaní o posudzovaní vplyvov a až potom ísť do stavebného. Teda ak nie je súčasťou projektu výstavba, zrejme bude samostatná EIA fungovať naďalej.

Eva Kováčechová: Tie zákony sú napísané tak legislatívno-technicky zle, že som asi nič také zlé ešte nečítala. Sú pravidlá, ktoré hovoria, ako sa majú písať zákony, ako sa majú používať pojmy. Uvádza sa, že ak sa nejaký pojem používa ustálene na označenie niečoho, tak nie je možné ho používať v rôznych významoch. Oni v tomto návrhu píšu o integrovanom konaní, čím sa myslí ten megaproces. Súčasťou toho bude integrované povolenie, ale to je podľa úplne iného zákona, ide o stavebné povolenie zlúčené so „životnoprostreďovými“ povoleniami. Navyše v jednom paragrafe používajú oba pojmy. Je to také zmätočné, že ak toto niekto rozlúšti, tak to je na Nobelovu cenu.

Podpredseda vlády Štefan Holý je na čele legislatívnej rady vlády a z jeho dielne vychádzajú takéto neskutočné paškvily. To bolo aj pri tých stavebných zákonoch. Sú tam gramatické chyby, chýbajú čiarky, text teda stráca zmysel. Sú tam nezmyselné vety, nevyskloňované. Je to mimoriadne nekvalitne napísané. Horšie sme ešte nevideli. A obsahovo to pripomína rozprávku o psíčkovi a mačičke, keď piekli tortu. Do jedného procesu sa bezhlavo nahádže úplne všetko. Nevybuduje to žiadny zrozumiteľný, predvídateľný proces. Vôbec nie je jasné, kedy a akým spôsobom v tom môže vystupovať verejnosť.

Ivana Figuli: Integrované konanie zlučuje konania podľa rôznych zákonov a v každom je účasť verejnosti riešená inak. Máte si asi pozrieť všetky tie zákony a v hlave si nejako spojiť, ako asi tá účasť verejnosti môže fungovať. Tu to explicitne nie je povedané.

Stavebný zákon má ovplyvniť až 68 iných právnych predpisov. Je vôbec možné, aby sa to podarilo zladiť?

Eva Kováčechová: Podľa mňa sa to nedá. Reforma sa takýmto spôsobom nerobí. Mala by sa pripravovať roky, starostlivo a za participácie všetkých zodpovedných subjektov. To nie je záležitosť úradu podpredsedu vlády. To je záležitosť ministerstva životného prostredia, hospodárstva, pôdohospodárstva, každého, koho sa tieto procesy dotknú.

Ak sú tie zákony napísané zle a nejednoznačne, čo môže nasledovať v praxi?

Eva Kováčechová: Podľa mňa nastane obrovský zmätok. Úradník nebude vedieť, ako má postupovať. Zákon predpokladá pomerne krátke lehoty na rôzne vyjadrenia a záväzné stanoviská, pričom ak sa nezareaguje, tak sa to považuje za súhlas. To úplne zdegraduje úlohu štátu pri ochrane životného prostredia. Ak to nestihnú preto, lebo nebudú rozumieť, kedy, čo a ako majú dať, a nestihnú sa vyjadriť v lehote, tak sa to berie tak, že súhlasili a ich robota je zbytočná.

Ivana Figuli: Ešte by som upozornila na ďalšiu závažnú vec: záväzným stanoviskom sa má nahradiť napríklad konanie o vodách, primárne posúdenie podľa rámcovej smernice EÚ, teda či sa má vydať výnimka na stavbu, ak by nemali byť nesplnené environmentálne ciele. To je dosť závažné konanie, napríklad pri malých vodných elektrárňach. Išlo o dosť komplexné posúdenie dosahu tej stavby na ochranu vôd. A to sa má nahradiť záväzným stanoviskom. Je to úplne neadekvátne vzhľadom na význam tohto konania. Návrh novely zákona o EIA dokonca umožňuje neprihliadať na záväzné stanoviská, ktoré sú vo vzájomnom rozpore. Tým sa však úplne neguje ich záväznosť.

Vláda na návrh Štefana Holého schválila legislatívne pravidlá, ktoré od júla drasticky obmedzia právo verejnosti podieľať sa na tvorbe zákonov. Takmer sto mimovládnych organizácií vrátane Via Iuris vyzvalo predsedu vlády Eduarda Hegera, aby to zastavil. Ten sľúbil stretnutie, už sa uskutočnilo?

Eva Kováčechová: Áno, už pred časom, Eduard Heger nám na ňom sľúbil, že vláda prijme takú zmenu legislatívnych pravidiel, aby bolo možné predkladať podporu pre hromadné pripomienky akoukoľvek formou vrátane listinnej.

Na Slov-lex bude potrebné nahrať samotné znenie pripomienky. Podpisy budú môcť organizátori a organizátorky zbierať na iných weboch či offline na podpisové hárky. Doručiť sa budú dať elektronicky aj klasickou poštou. Úrad vlády k tomu pripravuje aj tlačovú správu, no jej finálne znenie sme zatiaľ nevideli.

*Eva Kováčechová je členkou redakčnej rady Denníka N

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Ochrana prírody

Rozhovory

Štefan Holý

Životné prostredie

Slovensko

Teraz najčítanejšie