Čarovný svet laikov bez ambícií
Ako laik bez ambícií môžete všetko, nezlepšovať sa, polovicu zabudnúť, kĺzať po povrchu a iba sa tešiť.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Odmalička som nemal rád veci, v ktorých nie som ani kúsok dobrý, takže mi pomedzi prsty ušlo množstvo úžasných vecí. Prečítal som za tri knižnice kníh, chodil rád do divadla, videl čo-to z filmov, ale ako čert kríža som sa vždy bránil výtvarnému umeniu.
Ani vlastne neviem prečo. Možno preto, že sám neviem, slovami trojročného syna, ani nakresliť koňa, ktorý nevyzerá ako krava?
Možno som si preto myslel, že nebudem cudzie umenie vedieť dostatočne oceniť. A priznávam, čiastočne som asi aj uveril fámam o „čarbaniciach“ za milióny eur a príbehoch o upratovačkách, ktoré, mysliac si, že je to len bordel, upratali v galérii dielo nejakého slávneho konceptuálneho umelca…
V každom prípade, keď ma pred pár rokmi začala manželka vodiť po galériách, bol som vo veľkom úľaku. Trochu preto, že som sa tam cítil ako slon v porceláne, ale hlavne preto, že okrem „čarbaníc“ som uvidel aj čarovné obrazy, ktoré ma pohltili celkom novým spôsobom, aký som dovtedy nepoznal.
