Smer sa zabetónoval aj na úradoch, svojich ľudí tam bude mať roky

Smer a jeho nominanti neovládli ešte pred voľbami na dlhé roky dopredu len prokuratúru či časť justície. Prácu prípadnej vlády bez Roberta Fica by dlhý čas nominanti jeho strany ovplyvňovali aj cez dôležité štátne úrady. Do ich vedenia sa totiž dostali lojálni ľudia, ktorých vymenovali náhodou či úmyselne naprieč volebnými obdobiami.

Svoju vinu na tom nesie aj bývalá koalícia, ktorá nebola schopná dohodnúť sa na šéfovi Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) či Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), a tak rozhodol Fico a jeho ľudia. Termín ich odchodu je pritom iba teoretický. Pokiaľ sa nepodarí zvoliť ich nástupcov, čo sa u nás bežne stáva, môžu nadsluhovať ďalšie roky ako takmer veční šéfovia NBÚ Fratišek Blanárik a NKÚ Ján Jasovský, nominanti HZDS, ktorí prežili aj niekoľko vlád.

V prípade generálneho prokurátora zasa Smeru pomohol predchádzajúci prezident Ivan Gašparovič, ktorý odmietol vymenovať Jozefa Čentéša zvoleného koalíciou Ivety Radičovej. Generálnym prokurátorom sa tak stal Ficov spolužiak Jaromír Čižnár, ktorému navyše Smer natiahol funkčné obdobie sedem rokov až do času, kým bude zvolený jeho nástupca, čo bol pri voľbách za Radičovej vlády problém. Generálneho prokurátora však môže odvolať prezident.

Tu sú politickí nominanti, ktorí budú s mandátom od Smeru s istotou o Slovensku rozhodovať aj počas nasledujúcej vlády.

NBÚ: Previerky v rukách Ficovho bývalého šéfa SIS

Mimoriadne dôležitý úrad, ktorý má na starosti utajované skutočnosti v krajine a udeľuje bezpečnostné previerky ľuďom aj firmám, zostane v rukách blízkeho Ficovho spolupracovníka a šéfa SIS z čias jeho prvej vlády Jozefa Magalu najmenej do júna 2019. Má totiž sedemročné funkčné obdobie.

Magala po nástupe do funkcie zastavil odpočúvanie v byte známom zo spisu Gorila, a keď bol šéfom SIS, služba prepustila Petra Holúbeka, od ktorého Gorilu nahrali.

Bez súhlasu NBÚ, ktorej teraz Magala šéfuje, sa nemôže s utajovanými dokumentmi oboznamovať nikto a úrad má k dispozícii podobné informácie ako tajné služby.

NKÚ: Smer + Frešo = ďalší nominanti Smeru

Najvyšší kontrolný úrad vedie Karol Mitrík, zdanlivý nominant opozície (rozumej jediného poslanca a predsedu SDKÚ Pavla Freša). V skutočnosti ide o človeka, ktorého si vybral Smer po rokoch naťahovania pravice, koho by mohla na toto miesto nominovať, pretože toto miesto premiér sľúbil v slabej chvíľke opozícii.

Mitrík nie je jediným politickým nominantom v NKÚ, ktorý kontroluje všetky štátne organizácie, samosprávu aj firmy s majetkovou účasťou štátu.

Jeho podpredsedami sú niekdajší Ficov tieňový minister a šéf daňového riaditeľstva Igor Šulaj a syn ministra financií a prominenta HZDS Júliusa Tótha Vladimír Tóth. Ten bol v manažmente Východoslovenských železiarní v čase, keď firmu ovládal klan Rezešovcov. Momentálne 69-ročný Mitrík bude vo funkcii najmenej do roku 2022, Šulaj s Tóthom do roku 2019.

ÚVO: Veď ju vybrali za Radičovej

Šéfkou Úradu pre verejné obstarávanie je Zita Táborská, ktorú schválila v roku 2012 Ficova vláda a parlamentná väčšina Smeru. Aj v jej prípade premiér tvrdil, že ide o nominantku opozície, pretože vzišla z neukončeného výberového konania, ktoré začala ešte vláda Ivety Radičovej. Vo funkcii má byť Táborská do polovice roku 2017.

Podpredsedom ÚVO Smer urobil Andreja Holáka, čo je niekdajší štátny tajomník ministerstva dopravy za Smer a predtým za Ľubomíra Vážneho (Smer) člen výberovej komisie na mýtny tender. Je zároveň členom Smeru a Fico tvrdí, že je to v poriadku.

Druhou podpredsedníčkou je Danka Bekeová, bývalá šéfka verejného obstarávania na ministerstve zdravotníctva z čias Zuzany Zvolenskej (za Smer).

Holáka aj Bekeovú menovala vláda na päť rokov a sú zo zákona v podstate neodvolateľní. Vo funkciách budú do roku 2018.

Na nemocnice dozerá známa Pašku

Aj po voľbách bude zrejme Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou až do polovice roku 2017 viesť známa Pavla Pašku Monika Pažinková. Jej funkčné obdobie je päťročné. Úrad dozerá na nemocnice a zdravotné poisťovne, rieši napríklad aj chyby lekárov.

Úrad pod vedením Pažinkovej napríklad preveroval zmluvy už bývalého šéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcela Foraia s jeho tetou Ankou za milióny eur. Sama Pažinková s manželom podnikali v zdravotníctve a uzatvárali zmluvy napríklad aj s Foraiom.

Pažinková si na úrad po škandále s nemocničnými vývarovňami doviedla bývalého šéfa úradu ministerstva zdravotníctva Martina Senčáka, ktorý je jej zástupcom. Senčák pritom musel z ministerstva odísť pre viaceré škandály.

Aj po voľbách vďaka päťročnému funkčnému obdobiu zostane v dozornej rade úradu napríklad bývalý poslanec Smeru Ján Zvonár.

Štatistikov vedie poradkyňa Mečiara a Fica

Štatistický úrad vedie už od roku 2007 niekdajšia vedúca oddelenia analýz a odborná poradkyňa tlačového odboru Mečiarovho úradu vlády a neskoršia Ficova poradkyňa pre verejnú mienku Ľudmila Benkovičová.

67-ročná šéfka úradu bude na jeho čele do polovice roku 2017, pretože ju vláda v roku 2012 do funkcie vymenovala na ďalšie päťročné obdobie.

Osobné údaje chráni Paškova šéfka komunikácie

Naše osobné údaje bude strážiť ešte dlho po konci tejto vlády Soňa Pötheová, ktorá je bývalou šéfkou komunikačného oddelenia parlamentu z čias Pavla Pašku.

Niekdajšia reportérka Markízy má byť predsedníčkou Úradu na ochranu osobných údajov, za ktorú ju zvolil na návrh vlády parlament, vo funkcii zostane do polovice mája 2020.

Pötheová bola po kariére novinárky roky krízovou manažérkou, radila napríklad developerovi Henbury Development pri prvom búraní bratislavského Parku kultúry a oddychu v roku 2009, mediálne zastupovala aj rodinu Ladislava Reháka, keď ho polícia v roku 2006 zatkla spolu s advokátom Ernestom Valkom.

RTVS a TASR majú Mika a Rezník

Za spravodajstvo, ale aj za všetko ostatné vo verejnoprávnej televízii a rozhlase bude zodpovedať aj po voľbách Václav Mika. Zvolil ho parlament s väčšinou Smeru v roku 2012. Keďže je jeho funkčné obdobie päťročné, telerozhlas by mal viesť až do augusta 2017.

Mika je roky úspešným mediálnym manažérom, viedol najpočúvanejšie rádio Expres aj televíziu Markíza.

Podobne zostane šéf dlho po voľbách aj v štátnej tlačovej agentúre. Až do januára 2019 by jej mal šéfovať doterajší riaditeľ Jaroslav Rezník. Toho zvolila v januári 2014 správna rada TASR, ktorú zasa zvolil parlament ovládaný Smerom. Rezník šéfoval TASR už predtým, bol aj riaditeľom Slovenského rozhlasu. Bol tiež hlavným protikandidátom pri voľbe šéfa RTVS Václava Miku a predtým aj keď vyhrala Miloslava Zemková.

Inde je možné odvolávať

Šéfom Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo by mal byť do júna 2017 Jozef Mihok, ktorý bol za prvej Ficovej vlády šéfom štátneho zbrojárskeho DMD Holdingu. Na rozdiel od šéfov iných ústredných orgánov štátnej správy ho však vláda môže odvolať skôr, čo Ficov kabinet urobil s jeho predchodkyňou z čias Radičovej vlády.

Podobne jednoduché to môže byť aj s prípadným odvolaním šéfa Správy štátnych hmotných rezerv Kajetánom Kičurom či so šéfkou Úradu geodézie, kartografie a katastra Máriou Frindrichovou.

Protimonopolný úrad riadi Tibor Menyhart, ktorého zvolila ešte parlamentná väčšina z čias Radičovej vlády. Funkčné obdobie sa mu skončí v novembri 2016.