Fialova ODS hľadá spôsob, ako zastaviť rozvrat financií, ku ktorému sama prispela

Autor je editor Českého rozhlasu Plus

Predstavte si, že sa plavíte zaoceánskym parníkom a zistíte, že vaša loď smeruje k ľadovcu. Je zatiaľ dosť ďaleko, ale je dosť veľký, a keď nezmeníte kurz, po zrážke hrozí ťažké poškodenie lode alebo dokonca aj jej potopenie.

Najlogickejšie by bolo uchopiť kormidlo a zmeniť kurz, lenže kapitán pred plavbou sľúbil, že kormidlom za žiadnych okolností hýbať nebude. Takže kým premýšľa, ako sa ľadovcu bez zmeny kurzu vyhnúť, ľadová kryha, ktorá môže preraziť bok lode, sa neustále blíži.

Že je to absurdné? Presne taká bizarná je aj súčasná komunikácia vlády a hlavne ministra Zbyňka Stanjury (ODS) o tom, ako zastaviť rýchlo rastúce zadlženie krajiny. Česko má relatívne nízke zadlženie k svojmu HDP, ale rekordné štátne schodky môžu spôsobiť, že pre krajinu bude stále ťažšie svoj dlh obsluhovať.

Neporušiteľný sľub

Ako sa Česko do tejto situácie dostalo?

Krajinu tak ako zvyšok Európy zasiahol covid a aj vojna na Ukrajine. Veľkú časť českého dlhu však tvorí zníženie dane z príjmu fyzických osôb z minulého volebného obdobia, ktoré presadila Babišova vláda spolu s Okamurovou SPD a Fialovou ODS.

V medzinárodnom porovnaní má Česko dlhodobo vysoké daňové zaťaženie práce a jeho zníženie malo pomôcť ľuďom, ktorí boli ťažko skúšaní počas covidu. No ako sa ukázalo, zmena bola nastavená tak, že pomohla najmä ľuďom s vysokými príjmami. Zároveň masívne zväčšila dieru v štátnych financiách.

Koalícia Spolu pred voľbami sľubovala, že štátne schodky zalepí škrtmi a prepúšťaním štátnych zamestnancov. Po voľbách sa ukázalo to, čo v Česku čakal v podstate každý okrem koalície Spolu, teda že ušetriť stovky miliárd korún vyhadzovaním štátnych zamestnancov len tak nepôjde. A štátne rozpočty idú každý rok do rekordného mínusu.

Čo s tým? Vláde radia jej vlastní poradcovia opäť zvýšiť dane a to predovšetkým tak, aby to zasiahlo ľudí s vyššími príjmami. Znamenalo by to posilnenie na Západe úplne bežnej, ale v Česku stále tabuizovanej daňovej progresie. Jeden z argumentov proti daňovej progresii, ktorý sa v Česku objavuje, je ten, že spôsobí odliv mozgov. Ako však upozorňuje ekonóm Filip Pertold, je zaujímavé, že tí istí ľudia sa neobávajú odlivu mozgov kvôli podfinancovaným a nekvalitným vysokým školám.

Česká pravica stále žije v predstave, že štát je najmä príťaž, ktorú treba čo najviac osekať. Zabúda, že verejnosti poskytuje aj služby, ktoré nemôžu byť bez dostatku peňazí kvalitné.

Zdražiť jedlo, vodu a knihy

Minister financií Stanjura zatiaľ rozbehol kolotoč bizarných nápadov, ktorý v apríli rozkrútil návrhom zvýšiť DPH na potraviny, vodu a verejnú dopravu. V čase rastúcich cien je ten nápad taký absurdný a vyvolal taký hnev, že sa premiér Petr Fiala ozval a povedal, že to bol iba interný materiál, ktorý unikol. Tieto skvelé nápady potom doplnil návrh na zníženie dane z lotérií.

O návrhoch zrušiť kvôli úsporám deviaty ročník základných škôl či zdaniť študentom štipendiá takmer škoda hovoriť. Vláda, najmä ODS, chce brať predovšetkým tým, ktorí už teraz majú málo. To sprevádza opovrhovanie štátnymi službami a predstava, že sa dajú bezbolestne osekať bez toho, aby sa znížila kvalita života Čechov.

Český štát však potrebuje svoje kapacity skôr posilňovať ako oslabovať, ukazuje to napríklad prípad ministerstva školstva, ktoré tento rok prekvapil dlho očakávaný nástup silných ročníkov a tvrdý boj o miesta na stredných školách, ktorý prepukol vo veľkých mestách.

Vláda sa zároveň hrá s ohňom. Zatiaľ sa síce jej rekordná nepopularita neprejavila vo volebných modeloch, ale jej ministri robia všetko preto, aby mali Babiš s Okamurom v ďalších voľbách ústavnú väčšinu.

Zaujímavé texty

Povedať, že novinárka a moderátorka Linda Bartošová „odišla“ z Twitteru, by bolo v niečom nepresné. Linda totiž neodišla. Lindu z tejto sociálnej siete vyštvali dlhodobo nenávistné, toxické a útočné reakcie, ktoré by sa bez preháňania dali označiť za kyberšikanu. Nešlo o žiadne kritické poznámky k jej práci, o žiadnu profesijnú polemiku. Nešlo ani o diskusiu o jej novinárskych kvalitách či o výbere hostí do programu Spotlight alebo ďalších projektov. Išlo o dlhotrvajúce online násilie, ktoré novinárkam (nielen) v Českej republike narúša psychické zdravie a sťažuje prácu. A nie zriedka vedie k ich postupnému stiahnutiu sa z verejného priestoru. Prečo? Pretože taký nápor nedokážu zvládať a cítia sa bez zastania, bez podpory, bez pocitu bezpečia.

Novinárka a dokumentaristka Apolena Rychlíková o mizogýnii a nenávisti, ktorým musia novinárky vo verejnom priestore čeliť. (A2larm)

Volga ide pritom ešte ďalej a pod pláštikom karikatúr dekonštruuje mýtus o normalizácii „vnútenej“ zhora husákovskými gerontmi, či dokonca „vnútenej“ odinakiaľ Kremľom, keď predsa všetci po roku 1968 museli precitnúť a nikto tomu už neveril. Pre pochopenie toho, ako normalizácia fungovala a že ju udržiavali v chode práve „stále veriaci“ Standovia Pekárkovia, urobila Volga pre väčšinové publikum oveľa viac než čokoľvek, čo sa tu objavilo počas posledných 30 rokov.

Publicista Daniel Zeman o novom seriáli Českej televízie Volga, ktorý búra českú tradíciu dojemných horkosladkých filmov o normalizácii. (Seznam Zprávy)

Narodíte sa do sveta, ktorý už existuje, ľuďom, ktorí majú pred vami náskok pár desiatok rokov. Od tej chvíle začína výcvik v prevzatí zodpovednosti za niečo, čomu vôbec nerozumiete, začnúc od seba. Aby ste to dokázali, musíte rásť. Rozvíjať sa. Pracovať na sebe. Nestačí len dýchať, iba uvedomelo dýchať a vnímať každý okamih v práci, ktorá nedáva žiadny zmysel, akoby to, že tam ste, malo skutočne význam. Musíte niesť zodpovednosť za všetko a zároveň nemôžete nič zmeniť. Nič, okrem seba. Nemôžete totiž byť len tak, musíte byť lepšie, rýchlejšie, silnejšie a efektívnejšie.

Komenátor a spisovateľ Stanislav Biler získal tohtoročnú Novinársku cenu za najlepší komentár minulého roka. Jeho text stojí za pripomenutie. (JÁ DU)

Jedným z najzákernejších dopadov posadnutosti dátami je totiž skutočnosť, že prostredníctvom nich síce zdanlivo vysvetlíme všetky zákonitosti fungovania sveta aj vlastnej mysle, ale pripravíme sa tak o skutočnú introspekciu – na otázku, prečo skutočne robím to či ono, nieto prečo tu vlastne som, totiž čiary v grafoch odpovedia len veľmi ťažko.

Matouš Hrdina o posadnutosti dátami a o veciach, o ktoré nás pripravuje. (Seznam Zprávy)

Reťazové maily nikoho nemobilizujú. Prikladáme im väčší význam, než majú.

Sociológ Ondřej Císař v podcaste vysvetľuje, že sa preceňuje vplyv dezinformácií na stav demokracie. (A2larm)