MediaBrífing: Fínske noviny obišli ruskú cenzúru, informácie o vojne ukryli do hry

Dobrý deň, v dnešnom MediaBrífingu sa dočítate:

ako fínsky denník využíva hru Counter-Strike na šírenie informácií o vojne na Ukrajine;
prvé slovenské médium zverejňuje články napísané četbotom;
ženy v médiách vyzvali redakcie, aby konečne riešili útoky na novinárky,
a ďalšie dôležité správy o médiách a internete.

Fínske noviny obišli ruskú cenzúru, informácie o vojne ukryli do hry

Fínske noviny Helsingin Sanomat sa pokúsili neštandardným spôsobom obísť ruskú cenzúru. Informácie o vojne proti Ukrajine ukryli do hry Counter-Strike, ktorá je aj v Rusku veľmi populárna.

„Zatiaľ čo sú Helsingin Sanomat a ďalšie zahraničné nezávislé médiá v Rusku zablokované, hry zatiaľ nie,“ povedal šéfredaktor novín Antero Mukka. „Rusi majú tiež právo poznať nezávislé informácie založené na faktoch, aby mohli robiť životné rozhodnutia,“ dodal.

Viac informácií: Counter-Strike je „strieľačka“, v ktorej proti sebe súperia teroristi a protiteroristické jednotky. Hra ponúka niekoľko oficiálnych prostredí, v ktorých môžu hráči bojovať, no ľudia si môžu vytvárať aj vlastné mapy.

Fínsky denník dal vytvoriť mapu, ktorá pripomína ruské či ukrajinské mesto.
Na mape sa nachádza skrytá miestnosť, v ktorej sú informácie o vojne. Hráči sa napríklad dozvedia o masakre v Buči. Môžu si pozrieť miesta útokov na civilné obyvateľstvo a dočítajú sa tiež, že podľa odhadov vo vojne mohlo padnúť už 70-tisíc ruských vojakov.
„Nespočetné množstvo Rusov nevie o tom, čo sa deje na Ukrajine. V tejto miestnosti sú nútení vidieť pravdu na vlastné oči,“ napísala redakcia Helsingin Sanomat.
Mapu urobili skúsení tvorcovia, ktorí už predtým vytvorili v hre stovky iných máp. Noviny ich mená nezverejnili, pretože sa obávajú o ich bezpečnosť.
Counter-Strike hrávajú asi 4 milióny Rusov, zväčša mladých mužov, ktorým hrozí, že budú musieť ísť bojovať na Ukrajinu.
Noviny mapu predstavili 3. mája pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače.

Prečo je to dôležité: Po vpáde na Ukrajinu prijala Moskva cenzúrne zákony. Ľudia sú trestaní za kritické názory, minulý týždeň napríklad odsúdili 65-ročnú seniorku. V krajine boli zablokované sociálne siete ako Facebook, Instagram či Twitter, ale aj stránky nezávislých a zahraničných médií, vrátane webu denníka Helsingin Sanomat. Rusi tak majú veľmi sťažený prístup k nezávislým a dôveryhodným správam o vojne a ruských zločinoch.

Denník Helsingin Sanomat sa v minulosti viackrát zviditeľnil zaujímavou kampaňou či iniciatívou. „Pán prezident, vitajte v krajine slobodnej tlače,“ hlásal napríklad bilbord v roku 2018, ktorý vítal Vladimira Putina na samite v Helsinkách.

Fínsko je v aktuálnom rebríčku slobody tlače na piatom mieste, Rusko je na 164. mieste zo 180 krajín.

Stojí za pozornosť: Nie je to prvýkrát, čo sú hry využité na obídenie štátnej cenzúry. V roku 2020 napríklad Reportéri bez hraníc* vytvorili necenzurovanú knižnicu v hre Minecraft.

Prvé slovenské médium zverejňuje články napísané četbotom

Technologický web Techbox začal používať umelú inteligenciu (AI) na písanie textov. „AI nám bude pomáhať s článkami. A teda ak aj niektoré médium na Slovensku čosi podobné využíva, sme pravdepodobne prví, ktorí sa k tomu priznávajú takto verejne,“ informovala redakcia.

Texty generuje četbot ChatGPT a ilustrované sú obrázkami vytvorenými v systéme Midjourney. Vychádzajú pod menom „virtuálnej kolegyne“ AI Slovákovej.

Redakcia v apríli vydala tri články od AI – prvý vysvetlil, čo je umelá inteligencia, druhý je o webskimmingu a posledný ponúka tipy na cestovanie po Balkáne.

Viac informácií: Redakcia sľubuje, že každý vygenerovaný článok novinári pred zverejnením skontrolujú a overia v ňom fakty.

Četbot nebude vytvárať spravodajské texty o aktualitách. „AI budeme zadávať písať články iba na všeobecné témy hlavne z kategórie ‚čo je to‘, a teda témy, ktoré sú všeobecne známe a rýchlo dohľadateľné,“ povedal pre Denník N šéfredaktor Techboxu Števo Porubský.
„Ide teda o články, ktoré nemajú extra pridanú hodnotu a ktoré by nebol problém písať aj v redakcii, no zaberali by našim redaktorom čas, ktorý môžu venovať iným témam, testom či správam o aktuálnom dianí v tech svete. Na druhej strane aj takéto typy článkov sú pre nás potrebné kvôli vyhľadávačom,“ vraví Porubský. „Uvidíme, ako sa k článkom od AI postavia práve vyhľadávače, a či nakoniec nebudeme aj ‚pokutovaní‘,“ dodal.
Četbot má redakcii najmä ušetriť čas, no má byť aj spestrením a doplnením obsahu. „Aktuálne sme si nastavili strop dva články týždenne, teda mesačne očakávame maximálne osem článkov od AI,“ povedal Porubský. „Momentálne tak bude AI tvoriť 3 – 4 percentá obsahu, do budúcna, keď sa AI výrazne zlepší, očakávame tvorbu okolo 10 percent obsahu, teda zhruba 30 článkov mesačne,“ upresnil.

Prečo je to dôležité: Četboty ako ChatGPT generujú pôsobivé texty, a tým vytvárajú dojem, že sú „inteligentné“ a zadaným témam rozumejú. V skutočnosti však len využívajú štatistické modely pri generovaní odpovedí a nevedia, čo je skutočne dôležité. Navyše robia časté chyby, sú plné predsudkov, nevedia rozlíšiť relevantný zdroj od nedôveryhodného, a keď odpoveď nepoznajú, tak si ju vymyslia. Preto odborníci vyzývajú na obozretnosť pri využívaní AI.

Americký technologický web CNET zverejňoval začiatkom roka články napísané umelou inteligenciou. Avšak v textoch boli chyby a objavili sa aj podozrenia z plagiátorstva. Redakcia musela vydať opravy k 41 zo 77 vygenerovaných článkov a celý experiment bol na neurčito pozastavený.

Niektoré redakcie si už vytvorili interné pravidlá používania AI – sú medzi nimi napríklad Seznam Zprávy, ČTK, Wired či Business Insider. Viac sme sa téme venovali v MediaBrífingu pred dvoma týždňami.

Väčšina redakcií zatiaľ odmieta zverejňovať vygenerované články, výnimkou sú len šablónovité texty o výsledkoch volieb, počasí, doprave alebo niektorých štatistických dátach. AI nemá novinárom slúžiť ani ako jediný zdroj informácií.

„S AI nikdy nepočítame, že by mala nahradiť kritické myslenie redaktorov, ktorí tvoria základný redakčný obsah, či už ide o novinky zo sveta technológií, recenzie a testy, či tematické články na aktuálne témy,“ vraví Porubský z Techboxu.

„Je nám jasné, že mnohé médiá dávajú od AI ruky preč a vznikajú kódexy, no naším nepísaným kódexom je napríklad to, že vždy, keď text vyprodukuje AI, bude táto informácia v článku podaná,“ dodáva.

Kontext: Techbox v minulosti spolupracoval s Denníkom N, spolupráca bola po vzájomnej dohode ukončená začiatkom minulého roka.

Ženy v médiách vyzvali redakcie, aby konečne riešili útoky na novinárky

Ilustračné foto – Miguel Bruna / Unsplash / CC

Vedenia českých médií musia riešiť online násilie cielené na novinárky, napísala v otvorenom liste iniciatíva Ženy v médiích.

„Vyzývame vedenia redakcií, aby aktívne vytvárali bezpečný priestor pre ženy, ktoré v nich pracujú. Týka sa to vnútroredakčných mechanizmov, rovnako ako opatrení smerom von, ktoré redakcia spustí v okamihu, keď sa jej členky stanú terčom útokov, napríklad na sociálnych sieťach,“ píše sa v liste.

„Dôležité tiež je, aby sa na nenávistných prejavoch voči novinárkam nepodieľali ich mužskí kolegovia.“ Ak sa niečo také stane, má sa redakcia voči takémuto správaniu jasne dištancovať.

Viac informácií: Iniciatíva reaguje aj na odchod novinárky Lindy Bartošovej z Twitteru, pretože tam dlhodobo čelila kyberšikane. Podobné skúsenosti s útokmi majú aj iné novinárky.

Novinárky nie sú terčom útokov len profesijnej kritiky ako ich mužskí kolegovia, ale aj veľmi osobným výpadom.
„Tieto útoky majú zastrašujúci a umlčujúci efekt. Môžu viesť k vyhýbaniu sa určitým témam, autocenzúre, vyhýbaniu sa interakcii s publikom, alebo až k odchodom z profesie. Dôsledkom je potom umlčovanie a vytláčanie ženského hlasu z verejnej debaty,“ píše sa v liste.
Autorky iniciatívy upozorňujú na vlaňajšiu štúdiu Medzinárodného centra pre novinárov (ICFJ), v ktorej odpovedalo 900 novinárok zo 125 krajín. Výsledok: 3 zo 4 novinárok zažili online ponižovanie, vyhrážanie alebo obťažovanie. Štvrtine žien niekto na internete hrozil fyzickým násilím a pätine sexualizovaným násilím.

„Domnievame sa, že je potrebné, aby napätú situáciu začali systematicky riešiť ľudia vo vedení českých redakcií. Ženský hlas v médiách nesmie byť násilne umlčovaný a oslabovaný,“ píšu autorky listu – Jitka Adamčíková, Veronika Sedláčková, Marína Urbániková, Jana Ustohalová, Apolena Rýchlíková, Eva Soukeníková, Jolana Humpálová, Hana Řičicová a Šárka Homfray.

Iniciatíva Ženy v médiích bola predstavená 8. marca – na Medzinárodný deň žien. Jej cieľom je vytvoriť platformu na zdieľanie skúseností a riešení, ktorým novinárky čelia.

Čísla: Zatiaľ čo podiely mužov a žien v českých médiách sú pomerne vyrovnané (44 % mužov, 56 % žien), vo vedení redakcií majú ženy len 26-percentné zastúpenie, vypočítala novinárka Kateřina Mahdalová.

Slovenský kontext: Každý týždeň zažíva útoky 5 percent mužov-novinárov, v prípade žien takéto útoky pociťuje až 11 percent novinárok, vyplýva z nedávneho prieskumu agentúry AKO pre Investigatívne centrum Jána Kuciaka.

Pred pár týždňami čelila útokom napríklad moderátorka RTVS Marta Jančkárová, vyvolala ich strana Smer. Novinárka SME Zuzana Kovačič Hanzelová odišla v roku 2021 z Facebooku: „Okydávajú ma tu poslanci, politici, niektorí vplyvní a niektorí absolútne bezvýznamní ľudia a ja to už nedávam,“ napísala.

Komentár: „Túžim po fungujúcich platformách, podpornom prostredí v redakciách, po tom, aby túto tému tí, ktorých sa netýka, prestali bagatelizovať. Snáď toho nechcem toľko,“ napísala novinárka Apolena Rýchlíková.

Ďalšie správy o médiách

Slovensko sa v rebríčku slobody tlače umiestnilo na 17. mieste, oproti minulému roku si polepšilo o desať priečok.*
Udelili Novinárske ceny za rok 2022, cena otvorenej spoločnosti prvýkrát putuje do zahraničia – získal ju ruský novinár a aktivista Vladimir Kara-Murza.
Google dá 1 milión eur vedcom z CEDMO na výskum dezinformácií na Slovensku, v Česku a Poľsku.
RTVS :24 bude vysielať z nového štúdia a s upravenou grafikou. Do spravodajskej televízie prichádzajú moderátori Alfonz Šuran, ktorý je známy z TA3, a Monika Šebová, za slobodna Bruteničová, z Jojky.
Streamovacia služba Joj Play má 160-tisíc registrovaných používateľov, väčšina ju používa zadarmo. „Rastieme veľmi rýchlo, aj keď najväčšia kampaň sa ešte len začne,“ povedala šéfka platformy Nikoleta Nagyová.
Podcastová firma Zapo hľadá investorov cez platformu Crowdberry. „Sme zatiaľ v privátnej zóne, ale pôjdeme aj do verejnej,“ povedal zakladateľ spoločnosti Martin Fenčák.
Kremeľ už inštruoval štátne médiá, ako informovať o chystanej ukrajinskej protiofenzíve. Nemajú znižovať závažnosť ukrajinského protiútoku, ale vykresľovať ho ako výsledok obrovského úsilia celého Západu.

Titulka týždňa

Americkí scenáristi štrajkujú, pretože sa nedohodli na vyšších platoch a lepších pracovných podmienkach so štúdiami a streamovacími spoločnosťami. Téme sa na titulke venuje napríklad časopis Variety.